Veľké športové zápasy Zaujímavosti

Joe Louis vs. Max Schmeling II – alebo ako sa ničili mýty

Boxerská odveta súboja v ťažkej váhe medzi šampiónom Joeom Louisom a Nemcom Maxom Schmelingom sprevádzala mimoriadna, celosvetová pozornosť. 19.júna 1936 totižto Schmeling knokautoval neporazeného Louisa v 12.kole v New Yorskom Yankee Stadium a v nacistickom Nemecku z neho vtedajší pohlavári spravili štátnu modlu (vrátane adorácie Adolfa Hitlera). Úspechu a veľkosti rozpínavého nacizmu. Je pravda, že Schmeling do politického boja a utužovaniu pozícií oficiálne (a neoficiálne vonkoncom) nezasahoval, jeho starosťou bol predovšetkým tvrdý tréning a ostatné nechal na druhých.

Prvému zápasu predchádzala úspešná organizácia Berlínskej letnej olympiády (akýsi symbol veľkoúspešne zorganizovanej akcie) a samotný Louis navyše svojho súpera v predtréningovej fáze trocha podcenil. Dokonca ho niektorí jeho (jak tréningový tým, kamaráti) kolegovia videli tráviť viac času hraním golfu a v okolí celospoločenskej pozornosti, než tvrdej drine. Tentokrát však zápas nabral na prestíži, pretože Louis získal pás svetového šampióna a Schmeling po jeho niekdajšom skalpe chcel titul opäť raz vybojovať. Okrem toho, ohlasy z prvého duelu a neutíchajúca túžba premôcť nemeckého koňa a symbolu veľkodušnej sily stupňovalo na spoločenskej prestíži.

Zľava: Louis, Schmeling, Zdroj: britannica.com

Mesiac pred zahájením zápasu si Schmeling okúsil sparing 1ného kola s niekdajším šampiónom Jackom Dempseym a ten bol po ňom mierne otrasený (a už v zaslúženom dôchodku – pozn.). Louis vzal odvetu oveľa vážnejšie a taktiež príprave venoval väčšinu každého dňa. Počas prierezu, resp. vzostupu k titulu šampióna sa musel vedieť kontrolovať aj v správaní, pretože vtedajšie nálady nepriali prílišne úspešným černochom. Ako prvý, kto tieto bariéry odpútal bol Jack Johnson.

SCHMELING PREDSTAVOVAL V OČIACH NACISTOV AKT ÁRIJSKEJ VÝNIMOČNOSTI.

Na Yankee Stadium dorazili desiatky tisíc divákov a húfy miliónov zápas počúvali najmä cez rôzne rozhlasové stanice (televízie v tom čase ešte neboli – teda rozhodne nie v chudobných černošských štvrtiach, ktoré Louisa obdivovali). Práve imaginácia zápasu skrz reportérov a významnosti duelu dodali duelu puncu skutočného zážitku a toľko očakávanej napätosti. Komercionalizácia akcie však stále stála v tieni politickým obavám predchádzania akejsi prvopočiatočnej studenej vojny.

Zdroj: findingdulcinea.com

Zápas trval len necelé 2 minúty a 4 sekundy a Schmeling dostal poriadnu lekciu. Niekoľko direktívnych tvrdých úderov na hlavu (počas zápasu sa odhodlal vôbec zo dva či trikrát napriahnuť pravačkou) ho zmiatlo niekoľkokrát k zemi. Brown Bomber (prezývka Joea Louisa) ešte pred zápasom sledujúc svoju fyzičku a kondičnú spôsobilosť sa dal podeliť, že „sa bojí, aby svojho súpera neprizabil“. Od odvety Jacka Dempseyho a Gene Turneeyho sa významnejší duel neodohral. Ba čo viac, v mnohom ho bezpečne pokoril.

Schmeling odchádzal zo Spojených štátov, ako čistý „looser“ a toľko známemu zbošťovaniu akéhosi „kultu osobnosti“ sa mu otočilo chrbtom. Dlho ho nacisti psychicky a verbálne očierňovali a na tieto fázy života by najradšej zabudol. Joe Louis naopak po opatrných očakávaniach domácich a svojej devízy športovca čiernej pleti, ktorý symbolizoval „America as a land of opportunity“ stal nesmrteľnou legendou a svoj pás titulu v ťažkej váhe obhájil kontinuálne 25krát! Pritom práve obhajoby bývajú náročné pre nájdenie často rázy dodatočnej motivácie…

22.06.1938

Ústami Maxa Schmelinga: „Looking back, I’m almost happy I lost that fight. Just imagine if I would have come back to Germany with a victory. I had nothing to do with the Nazis, but they would have given me a medal. After the war I might have been considered a war criminal.“(1975)

Rozhodne si ani jeden z nich nenažíval pokojného „dôchodku“. Schmeling pretrpel isté psychické a majetkové pretrasy a Louis sa musel dvakrát dodatočne vrátiť do ringu kvôli doplácaniu dlhov svojich známych, ktorí ho finančne zaťažili. To sa mu stalo osudným a v poslednom súboji s Rockym Marcianom ako 37 ročný utrpel v 8.kole (1951) ťažký knokaut z ringu a celá Amerika tento moment sledovala. Ako sa Amerika v 60tych rokoch profilovala v isté podskupiny menšín – na jednej strane hnutia Čiernych panterov, Martin Luther King, Malcolm X, Muhammad Ali a silné autoritatívne zoskupenia presadzovania vlastného sebaurčenia vyznel Louisov anticipačný údel odlišne. Zapadol do širokej verejnosti, snažil sa byť slušným a úctivým džentlmenom a ťažko nato doplácal. Ale to už je úplne iná kapitola, všetci si šampióna pamätajú najčastejšie z týchto obrázkov…

Páni sa po konci svojich športových kariér stali dobrými priateľmi (1971).

Ak sa zaujímate o box tak určite nezabudnite navštíviť webstránku proboxing.cz a oficiálnu fanpage na facebooku, kde nájdete aktuálne informácie o dianí v tomto športe.

proboxing

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.