Divadlo Kultúra & umenie

Jerguš Mitter: Celé sa to točilo okolo sexu a chľastu

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Ako sa dostane chemik k divadlu? Prečo práve divadlo?

Ešte keď som bol na strednej škole, tak mi prírodné vedy nešli veľmi dobre. Vždy som bol dobrý v matematike a logike, ale fyzika a chémia bola problematická. Vtedy som sa začal venovať viac umeniu. Všetci moji kamaráti mali vtedy kapely, ale ja som hluchý ako peň a preto som sa nemohol touto cestou uberať. Hľadal som preto niečo iné. Veľa som v tej dobe čítal. Hlavne horor, sci-fi, fantasy a tam sa to začalo. Nabudilo to moju predstavivosť a začal som s písaním.

Potom som sa dostal do scenáristicko-dramaturgického krúžku vedeného Marošom Krajčovičom a to bola pre mňa veľká škola. Začal som sa na písanie a divadlo pozerať inými očami. Tam som zotrval dva roky a potom prišiel čas ísť na vysokú školu. Chcel som sa venovať divadlu a písaniu, ale prírodné vedy ma lákali a na konci štúdia na strednej škole som sa veľmi spriatelil s chémiou a biológiu a tak som šiel na STU, študovať odbor medicínska chémia.

Toto na dlhý čas stoplo moje divadelné ambície. Nebol čas a ani vôľa. Mal som veľa školy a úplne iné záľuby. Po škole sa to opäť zlomilo a ja som sa začal vracať k divadlu.

Ty hrávaš v ochotníckom divadle Tandem kde tvoríte hlavne vlastné veci. Máš ale nejakú obľúbenú klasickú hru alebo postavu, ktorú by si si chcel zahrať? Prečo?

Áno, v Tandeme hráme len veci, ktoré napísali členovia nášho divadla. Avšak ja patrím medzi tých, ktorí by radi naštudovali hry a postavy, ktoré sú z externého prostredia.

Konkrétnu postavu alebo hru nemám, no páčilo by sa mi stvárniť postavy s nejakým veľkým spoločenským defektom. Alkoholik, gambler, bohém, niečo čo by sa muselo hĺbkovo naštudovať a to tak aby na to bol aj čas aj priestor. Momentálne v divadle kvôli práci na viacerých projektoch a nedostatku času ani priestor na podobné veci. Dúfam, že časom sa to v tomto smere zmení.

O hlúpej kráľovnej

Čo ti dalo pôsobenie v divadle?

Pokoru. Vedomie, že bez tvrdej práce človek nedokáže odstrániť nedostatky. Nedostatky sa pred divákom nedajú skryť a preto človek nemôže byť ľahostajný. Chce to trpezlivosť a veľa hodín práce. Výsledok je však neistý a preto musí byť človek vytrvalý a brať to celé ako cestu.

Sem tam sa padne na hubu a vstávať nie je ľahké, ale treba sa na to pozerať s nadhľadom a snažiť sa v budúcnosti padať menej bolestivo.

A v neposlednom rade prijímať kritiku. Nie je to ľahké a bolí to na duši, ale bez toho to nejde. Nedá sa stavať na tom, že pravda má len jednu stranu mince. Jedna vec je si to priznať, iná to pochopiť a úplne iná s tým aj progresívne pracovať.

Momentálne pripravuješ svoj dramatický debut. Môžeš nám povedať o čom tvoja prvá hra bude? Čo môžu diváci očakávať? Kde si čerpal inšpiráciu?

Napísal som hru, ktorá je postavená na zážitkoch a udalostiach z môjho štúdia na vysokej škole. Vtedy sme školu riešili ako tú poslednú vec a niektorí sme ju neriešili vôbec. Celé sa to točilo okolo sexu a chľastu a každý si riešil svoje ranené ego a to aký vie byť svet nespravodlivý.

Život na výške nás vedel pekne prefackať. Neboli peniaze, čo bol zlé. Horšie však bolo keď boli, vtedy človek ľahko zabudol na ten čas, kedy opäť nebudú. Niektorých to naučí veľa. Oveľa viac než štúdium samotné.

Hra je v tomto smere viac priamočiara. Rieši vtipné momenty, ktoré som mierne nadniesol, aby bolo viac vidno ľudskú malichernosť a egocentrizmus. Nesnažil som sa o to, aby človek tieto veci analyzoval. Hra ukazuje to akí sme boli a niektorí stále sme a aj na to, že tí čo prídu po nás, nebudú iní.

Vysnívané predstavenie

Zároveň ide aj o tvoj režisérky debut. Ako vnímaš to, že teraz nestojíš na javisku ako herec ale ako ten čo hercov usmerňuje?

Som nervózny. Na javisku herec priamo ovplyvňuje dianie. Vie veci zachrániť, ale aj potopiť. Je tam v ten daný moment a má to vo svojich rukách. Režisér hercov pripravuje dokým nevstúpia na javisko a potom stráca svoju moc veci ovplyvniť, s tým sa musím ako režisér vysporiadať.

Ja som perfekcionista a mám problém chápať, že ľudia okolo mňa takí nie sú. Riešim preto detaily a občas mi ujde celkový obraz. Herci to nemajú ľahké, pretože ich tak zahlcujem veľkým množstvom informácií. Občas sa v tom strácajú a ja sa vtedy snažím hľadať chybu vo mne a skúsiť inú cestu. Niekedy sa to darí viac, inokedy menej.

Každopádne sa na premiéru teším a zároveň ma aj mierne desí. Je to stav, ktorý je pre mňa neskutočným motorom. Robiť na niečom o čom som presvedčený, že má potenciál byť dobrým a zároveň vedieť, že ak do toho nedám všetko, nikdy to takým nebude.

Čo je podľa teba najdôležitejšie pre dobrú divadelnú hru?

Musia jej predovšetkým uveriť tí čo ju tvoria. Divák je veľký kritik, ale každý z nás vie oceniť nápaditosť, zápal, nadšenie a radosť z toho čo robím. Je to ako vidieť našu hokejovú reprezentáciu prehrať s Kanadou na nájazdy po vyrovnanom zápase. Prehra bolí, ale dobrý výkon sa vždy ocení potleskom.

My chceme samozrejme vyhrať, ale výhra nie je dopredu daná. Chce to veľa driny a aj viery v samého seba.

V neposlednom rade je to aj scenár z ktorého hra vychádza. Lebo ako vravel môj školiteľ na vysokej škole: „Jerguš, z dobrého mäsa môžeš navariť dobrý ale aj zlý guľáš. No z pokazeného nikdy dobrý nenavaríš.“

O hlúpej kráľovnej

Divadlo patrí k najstarším druhom umenia a svoje miesto v spoločnosti si zachovalo dodnes.  V čom vidíš význam divadla ako umenia v dnešnej spoločnosti? Mali by sme chodiť do divadla?

Vždy keď vidím umenie naživo je to pre mňa veľký zážitok. Napríklad vidieť koncert kapely a obdivovať to, s akou ľahkosťou zvládajú svoje umenie a pritom dokážu zabávať publikum. Alebo vidieť maliara, ktorý na palete mieša machule a potom ich nanáša na plátno a tam vznikajú zrazu úplne bežné aj abstraktné obrazy. Deje sa to v ten moment a človek to vníma veľmi intenzívne, pretože je pritom. Vidí to naživo a stáva sa toho súčasťou.

V divadle je to rovnaké. Divák sa môže nechať pohltiť atmosférou, stať sa súčasťou príbehu ako celku a tak isto vnímať v daný moment to čo chce práve on. Už len preto sa oplatí ísť do divadla. Ten zážitok je vždy iný a vždy má čo nové ponúknuť.

Aké sú tvoje divadelnícke plány do budúcnosti?

Baví ma písať a chcem tomu venovať viac času aj v budúcnosti. Bol by som rád ak by sa mi darilo prichádzať s novými nápadmi a potom ich aj realizovať. Tá práca okolo toho ma napĺňa.

Určite sa chcem zdokonaliť v herectve. Ja som taký ten typ čo je rád keď je na javisku. Je to taká moja osobná droga a nechce sa mi prestať ju užívať.

O hlúpej kráľovnej

Kde môžu ľudia sledovať novinky a aktivity divadla Tandem?

Na našej webovej stránke  www.divadlotandem.sk sa môže divák dočítať o našich aktivitách. Je tam zobrazení program divadla, informácie o hrách a nových projektoch, ale aj iné zaujímavé články z prostredia divadla Tandem.

Máme aj facebook stránku: Divadlo Tandem, kde informujem o predstaveniach a pripájame tam aj fotografie a články z našej kuchyne.

Tvoj odkaz čitateľom?

Bavte sa divadlom a ak máte čas 9. júna o 19:00, príďte sa pozrieť na našu premiéru hry SEDMA a my sa postaráme o to, aby ste si odniesli príjemné, šokujúce a možno niektorí aj poburujúce zážitky.

Tešíme sa na Vás!

 

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.