Kultúra & umenie Výtvarné umenie

Japonská škola Kanō (Kanō-ha)

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Škola Kanō patrí k najslávnejším japonským výtvarným školám. Jej štýl bol v maľbe dominantný v 15. storočí až do začiatku obdobia Meidži (Meiji-jida 1868), obdivuhodných 400 rokov. V tom čase sa už škola rozčlenila a vznikli rôzne odnože. Členovia školy patrili k rodine Kanō, alebo sa do rodiny priženili…

Robert Treat Paine, historik zaoberajúci sa japonským umením povedal nasledovné: „another family which in direct blood line produced so many men of genius… would be hard to find“. (Paine, 1981)

Kanō Masanobu a založenie školy

Zakladateľom slávnej školy Kanō bol Kanō Masanobu (1434-1530), syn Kagenobu, samuraja, ktorý bol amatérskym maliarom. Masanobu bol vo svojej tvorbe, podobe ako ďalší maliari v tom čase, ovplyvnený dielom Tenshō Shūbuna (?-ca.1444-50), japonského zen budhistického maliara. Masanobu používal v štýle maľby suiboku, východoázijský typ maliarstva založený na maľbe tušom a štetcom, ktorý vznikol pod vplyvom čínskej kaligrafie. Z jeho tvorby sa žiaľ veľa nezachovalo.

Kanō Masanobu – Zhou Maoshu obdivuje lotosové kvety

Ďalší významní predstavitelia školy Kanō

Kanō Eitoku (16.2.1543 – 12.10.1590) patril k významným predstaviteľom školy Kanō počas obdobia Azuči-Momojama za vlády šogúna Tokugawu. Pre jeho štýl je charakteristcké zdôrazňovanie prvkov v popredí maľby, rýchly ťah štetcom a motívy relatívne veľké k priestoru, ktorý poskytuje podklad na maľovanie.

Kanō Eitoku – Cyprusový strom

Kanō Tan’yū (4.3.1602 – 4.11.1674) bol vnukom slávneho Kanō Eitoka. V roku 1617 bol menovaný šogúnom Tokugawom oficiálnym umelcom šogunátu. V priebehu nasledujúcich rokov dostával prestížne objednávky na veľké práce, ktoré slúžili ako výzdoba hradov. Pri ich tvorbe vychádzal väčšinou z prírodnej tematiky a vyobrazoval na nich zvieratá, vtáky, rastliny atď… s častým použitím zlatých plátkov.

Kanō Tan’yū – Fénixovia pri stromoch Paulownia

Kiyohara Yukinobu (1643 – 1682) je hlavnou ženskou predstaviteľkou školy Kanō. Jej mama Kuniko bola neterou Kanō Tan’yūa. Yukinobu žila v meste Kyoto a pravdepodobne študovala u svojho otca Kusumi Morikageho, ktorý bol tiež maliarom. Vo svojej tvorbe používala hlavne techniku yamato-e, ktorá sa vyznačuje malými postavami, dôkladným vyobrazením budov a ostatných objektov, detailne vykreslené sú iba vybrané elementy, zvyšok je vynechaný alebo zakrytý oblakmi.

Kiyohara Yukinobu – Nebeský let

Kanō Michinobu (20.12.1730 – 24.9.1790) bol osobným maliarom šogúna Tokugawu Ieharu a dnes je považovaný za „posledného veľkého muža“ rodu Kanō. Popri stúpajúcej popularite školy Napin sa snažil obnoviť záujem o upadajúcu školu Kanō. V súčasnosti takmer každá dôležitejšia zbierka japonského umenia vlastní aspoň jeden príklad z jeho tvorby.

Kanō Michinobu – Portrét Tokugawu Iemota

 

 Zdroje:

Paine, Robert Treat, in: Paine, R. T. & Soper A, The Art and Architecture of Japan, Pelican History of Art, 3rd ed 1981, Penguin (now Yale History of Art), ISBN 0140561080

https://en.wikipedia.org/wiki/Kan%C5%8D_Eitoku

https://en.wikipedia.org/wiki/Kiyohara_Yukinobu

https://en.wikipedia.org/wiki/Kan%C5%8D_Michinobu

https://en.wikipedia.org/wiki/Kan%C5%8D_Tan’y%C5%AB

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.