Film & TV Film 1990-2009 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Jakubov rebrík (1990): počiatok módnej vlny puzzle filmov

„Zlovestné príbehy sa točia ťažko. Jakubov rebrík skôr vnímate, akoby ste mu rozumeli.“[1]

                                                                       Bruce J. Rubin, scenárista

V roku 1990 produkčná spoločnosť Carolco pictures produkovala (okrem iných) filmy Total Recall Paula Verhoevena a Jakubov rebrík Adriana Lynea, typických zástupcov príbehov s nespoľahlivým rozprávačom. Relatívne nezávislý Lyneov film síce nedosiahol ani zďaleka komerčného úspechu Verhoevenovho blockbusteru, ale domnievam sa, že sa minimálne rovnako pričinil o hlad producentov a divákov po tzv. „mind fuck filmoch“[2]. Jakubov rebrík obsahuje všetky typické puzzle znaky ako čisto obmedzená narácia viazaná na hlavného hrdinu, atypický stav jeho mysle, paralelné svety, komplexnú zápletku a nemožnosť vyriešení všetkých záhad, stanovených sujetom. Možno k nim ešte zaradiť o tri roky starší Pakulov Angel heart, ten však neposkytuje natoľko komplikovanú zápletku. Dá sa konštatovať, že Pakulov film so záverečným twistom a postavením predchádzajúcich udalostí do nového svetla inšpiroval „puzzle“ lineárne rozprávania M.N.Shyamalana, Lyne s množstvom puzzle motívov a alternatívnymi riešeniami zase Christophera Nolana. Jakubov rebrík v dobe vzniku skôr spadal pod subkategóriu „urban horror“, spoločne napríklad s Candymanom. Za literárneho predchodcu filmu je považovaná poviedka Ambrosa Bierceho Prípad na moste cez sovú rieku (1890). Tá ovplyvnila aj režiséra Herka Harveyho, aby v roku 1962 nakrútil nízkorozpočtový horor Karneval duší. Tento predstaviteľ nastupujúcej nezávislej americkej tvorby a postklasického rozprávania je tak priamym filmovým predchodcom Jakubovho rebríka. Filmy majú totožnú zápletku, štruktúru rozprávania a rozuzlenie. Harvey komentuje odcudzenosť človeka v modernej spoločnosti, Lyne vládne konšpirácie a neschopnosť začlenenosti vietnamských veteránov do každodenného života v USA. Štruktúra scenáristu Brucea J. Rubina je však o poznanie komplikovanejšia a zavádzanie diváka je jeden z jeho zámerov. Dodnes je tak predmetom diskusií aj napriek jednoznačnej odpovedi na hlavnú otázku filmu (hlavný hrdina je mŕtvvy). Komplexný puzzle film, odohrávajúci sa takmer celú časť stopáže v mysli hrdinu, však nikdy nemôže zo svojej subjektívnej podstaty (alebo skôr by nemal) poskytnúť jednoznačné vodítka k vyriešeniu všetkých nastolených záhad.

Naratívna analýza a problém motivácie vo filme Jakubov rebrík

„Ak sa snažíte sledovať tento film so snahou pochopiť všetkému čo sa v ňom odohráva, skončíte roztrhaný na milión kúskov, budete vedení od jednej veci k druhej. Tento film je jedno veľké plátno.“[3]                                         

                                                                                                             Bruce J. Rubin, scenárista

Napriek Rubinovým dobre mieneným radám chápať jeho film čisto na pocitovej báze a neskončiť pri jeho analýze v slepej uličke (prípadne na psychiatrii), sa o analýzu toho, čo nám v sujete ponúka a čo z toho vyplýva, pokúsim.

Pri písaní Jakubovho rebríka scenárista podľa vlastných slov vychádzal z Tibetskej knihy mŕtvych[4]. Množstvo motívov, opakujúcich sa vo filme ako odkazy na peklo, had, meno Jezebel, démoni/anjeli a samotný názov Jakubov rebrík odkazujú na Bibliu. Jakub bol synom Izáka, syna Abraháma. Utiekol pred hnevom svojho brata za matkiným bratom do Haranu. Sníval sa mu sen o rebríku, ktorý siahal od zeme do neba. A videl Boha, ktorý mu daroval zem na ktorej spal a prisľúbil jeho potomkom požehnanie a rozšírenie do všetkých kútov zeme. Po tomto rebríku zostupovali anjeli z neba na Zem, na jeho najvyššom mieste videl Jakub Jehova. Rebrík je puto medzi srdcom (zem) a osvietenou hlavou človeka (svetlo neba v Jakubovej hlave). „Tu videl, ako jeho myšlienky, ideje a pojmy zostupovali od jeho hlavy ako po rebríku dolu do jeho srdca, osvetľovali a utešovali ich a tak, zvýšenou láskou srdca viac oživené a posilnené, vystupovali znova hore k Bohu, aby tam boli znova viac a hlbšie osvietené. Zároveň však bolo týmto pamätným snom znázornené, ako sa z neho dvihne rebrík pokolení ako pravý zväzok medzi jeho potomkami a Bohom, na ktorom budú deti Božie hneď v stúpajúcom, hneď zasa v klesajúcom poznaní Boha vzrastať a upadať a že sa na najvyššom konci jeho videného rebríka pokolenia zjaví v Mojej osobnosti človeka Jehova Samotný“. [5] Ak raz človek zomrie telesne, žije potom duša čo do svojej bytosti tiež síce v priestore, nemá však za svoj poklad a príbytok iný svet ako ten, ktorý si vytvorila sama a s týmto vonkajším svetom nemá už žiadne podstatné spojenie.

Sen, odohrávajúci sa v hlave umierajúceho, vo Vietname zraneného Jacoba, je motivovaný práve biblickým príbehom o Jakubovi. Jacobova duša si vytvára svoj vlastný iluzívny priestor, lenže je stále spojená s reálnym svetom spomienkami na manželku, deti a mŕtveho syna Gabeho. Predstavuje výstup po rebríku do nového sveta. V tomto medzisvete však prebieha boj o jeho dušu prostredníctvom démonov/anjelov, o jeho výstup (do neba), alebo zostup (do pekla). Najzaujímavejším faktorom na takomto vysvetlení udalostí filmu je ich buď za prvé symbolický, alebo za druhé faktický význam. Respektíve oboje. Zloženie sujetu a následné skladanie fabule totiž zámerne neobjasňuje, k akému vysvetleniu sa prikloniť. Spomienky sa striedajú so skutočnosťou, skutočnosť so snom, sen možno predstavuje alternatívnu, vysnenú budúcnosť. Alebo sledujeme skutočný medzisvet, výstup hrdinu po Jakubovom rebríku do novej reality? Akými prostriedkami pri výstavbe scenára dosiahli Rubin s Lyneom takýto dráždivo mätúci efekt? Rozdielne chápanie udalostí v sujete tak výrazne mení pohľad na čas trvania fabule.

Jakubov rebrík využíva dva samostatné paralelne a lineárne rozprávané príbehy, jedná sa o paralelnú naráciu. Vychádza z trojaktovej, respektíve štvoraktovej štruktúry, aplikovanej samostatne na oba príbehy. Vonkajší z Vietnamu, prebiehajúci v prítomnosti a vnútorný z New Yorku, odohrávajúci sa v hlave protagonistu (sen, alernatívna budúcnosť, alebo očistec: Jakubov rebrík). Komplexnosť scenára však často takéto jednoduché rodelenie spochybňuje (až do konca filmu) a núti diváka prehodnocovať neustále spätne udalosti a samotný scenár, kedy si nikdy nie sme istí, či nesledujeme v prípade vnútorného príbehu iba následky udalostí vo Vietname. Kedy by sa tak z pôvodne vonkajšieho príbehu stala retrospektíva.

Vonkajší príbeh: Vietnam 1968

Mekong 1968, bojisko v ďžungli, sledujeme vrtuľníky, strieľajúce po amerických vojakoch. Vojaci sú vo svojom stanovišti zasiahnutí neznámou neviditeľnou látkou. Po jej vdýchnutí viacerí umierajú vo veľkých bolestiach. Čo ich bolesť spôsobilo? (otázka A1). Nasleduje prestrelka. Jacob (Tim Robbins) je prebodnutý nepriateľským vojakom. Ranený sa túla po ďžungli, nájde ho americká posádka a preváža ho vo vrtuľníku do lazaretu. Lekári bojujú o jeho život, nakoniec však po tuhom boji o záchranu Jacob umiera.

Vnútorný príbeh: New York 1968-?

Jacob cestuje v metre, vidí viacero divných ľudí, ktorí ho sledujú  a nekomunikujú s ním. Prečo? (B1). Prichádza domov za svojou družkou Jezzie a milujú sa. Tá mu predáva fotky od jeho bývalej ženy Sarah. Na jednej z nich je jeho mŕtvy syn Gabe. Ako zomrel? (B2). Dozvedáme sa, že zomrel pred jeho odchodom do Vietnamu, čiže sa nachádzame v čase po vonkajšom príbehu, ten je minulosť. V akom roku sa nachádzame? (B3). Jezzie tieto fotky spaľuje. Jacob pracuje na pošte, spoločne s družkou, spoznávame jeho chyropraktika. Chce ho zraziť auto s tajomným prízrakom. O koho sa jedná a prečo ho chce niekto zabiť? Jedná sa o kľúčovú otázku filmu (B4). Navštívi centrum pre vietnamských veteránov, jeho lekár Carlson tu však nikdy neordinoval. Ako je to možné, keď ho na tomto mieste roky navštevoval? (B5). Dozvedá sa, že doktor Carlson umrel pri výbuchu auta. Kto ho zavraždil? (B6). Jacob navštívi s priateľkou párty, kde má divné halucinácie a veštkyňa mu oznamuje, že už mal byť mŕtvy. Jedná sa o prvú zmienku o jeho skutočnom stave, o prvú stopu k vyriešeniu záhady. Jacob má vysokú horúčku a má sen o svojej manželke a synoch, vrátane živého Gabea. Tento sen je spomienka na predvietnamský život. Prebúdza sa, ale zisťuje, že sa nachádza u Sarah a všetko predtým bol iba sen. Čo je sen a čo skutočnosť? (B7). Prebúdza sa znova u Jezzie, čiže snom, respektíve spomienkou bola Sarah. Jezzie však vidí ako prízrak. Patrí taktiež k tajomným bytostiam? (B8). Jacob sa tetáva s Paulom Grunigerom. Ten ho informuje o tom, že sa ho snaží niekto zavraždiť. Poznávame v ňom spolubojovníka z Vietnamu. Znamená to, že sledujeme skutočnosť a halucinácie sú následky látky, ktorou boli vo Vietname infikovaní? (B9). Zrejme áno a všetky otázky ohľadom tajomných bytostí sú zodpovedané. Paul umiera pri výbuchu v aute, je zrejme obeťou vládneho spiknutia, odpoveď na B6. Spolu s ďalšími vojakmi z Vietnamu podáva na armádu žalobu. Veteráni z Vietnamu ju však sťahujú Jacob je unesený, zbitý a okradnutý. Ocitá sa v nemocnici, má silné halucinácie [6], tajomné bytosti mu prevádzajú lobotómiu. Medzi nimi je aj Jezzie. Je tak jednou z tajomných bytostí. Zodpovedané B8, nasleduje ale znova spochybnenie všetkých argumentov, podporujúcich prirodzené vysvetlenie udalostí. V nemocnici ho navštívi Sarah s deťmi, bez Gabeho. Preč ho odvádza jeho chyropraktik Louis. Dozvedáme sa, že v pekle sa všetko páli, čiže sa nám potvrdzuje na základe pálenia fotiek, že Jezzie je démon (B8). Flashback s Gabeom, ten umiera pri nehode na bicykli (B2). Jacob sa stretáva s armádnym chemikom (obdobie vo Vietname nazýva ako niečo „long time ago“, čiže mohlo odvtedy ubehnúť pár rokov, až desaťročí, neurčitá odpoveď na B3. Dozvedá sa o históri testovania LSD na vojakoch počas vojny a o osudnom dni z vonkajšieho príbehu. Vojaci sa pod vplyvom drogy navzájom povraždili, on je jeden z preživších. Zodpovedaná otázka A1 z vonkajšieho príbehu. LSD pôsobí ako prechod k primárnym pocitom, ako zostup po Jakubovom rebríku z hlavy do srdca. Jacob prichádza domov, kde býval so Sarah. Stretáva mŕtveho Gabeho a vchádza s ním hore po schodoch do neznámeho priestoru. Démoni, snažiaci sa o Jacobovu cestu do pekla (B1, B4) sa stávajú anjelmi, pretože Jacob sa vysporiadal s vlastnou minulosťou.

Záverečná scéna z vonkajšieho príbehu poskytuje odpoveď na všetky otázky, ktoré sme si položili vo vnútornom príbehu. Niektoré priebežné odpovede sa ukázali byť falošnými stopami, niektoré nie. Dej vnútorného príbehu totiž výhradne sledujeme obmedzenou naráciou, viazanou na Jacobove informácie. Tieto odpovede však, ako spomína Rubin, vedú iba k ďalším, omnoho komplikovanejšie stanoveným otázkam, ako ich prezentuje sujet. Jacob bojuje v lazarete vo Vietname o život, nakoniec umiera. Príbeh v New Yorku sa totiž a) odohráva v jeho hlave. Sledujeme jeho vyrovnávanie sa s minulosťou na základe vybudovania alternatívnej budúcnosti s milenkou. Následky hrôz Vietnamu si Jacob premieta do spiknutia na najvyšších miestach a o život ho chce pripraviť práve vláda/armáda/monisterstvo/tajné zložky. V rámci agónie si spomína na život so Sarah a túto spomienku nevie rozlíšiť od novej, falošnej reality. Halucinácie sú dôsledkom použitia LSD tesne pred jeho zranením. Za b) je svet, v ktorom sa Jabob tesne pred smrťou ocitol, očistec. Jeho pravidlá sú motivované inšpiračnými metafyzickými zdrojmi scenáristu a sú divákovi a Jacobovi priebežne vysvetľované. V tomto svete Jacob bojuje o svoj posmrtný život. Všetky nadprirodzené výjavy sú skutočné. Spiknutie vlády tak nie je skutočné, o jeho (Paulovu, Carlsonovu) dušu zápasia anjeli/démoni. V tomto svete sa tak ocitá spoločne s Paulom a možno ďalšími vojakmi zasiahnutými drogou. Paul a Carlson podliehajú démonom a odchádzajú do pekla, Jacob nad nimi víťazí, odchádza za svojim synom Gabeom do novej reality. V oboch prípadoch je začiatok fabule (súkromná línia) prezentovaný v sujete, to je spomienka na spoločný život so Sarah v dobe, keď ešte žil Gabe. Fabula udalostí vo Vietname začína v roku 1968, keď sa začalo testovanie halucinogénnej látky v Saigone. Sujet však začína prvou scénou z Vietnamu, predchádzajúcu masakru. V prvom prípade fabula končí zároveň so sujetom (smrťou v lazarete), pretože Jacobov sen považujeme iba za jeho víziu budúcnosti, nereálnu predstavu, odohrávajúcu sa v mysli. V druhom prípade však považujeme očistec za reálny svet. Tam sa príbeh odohráva niekoľko rokov až desaťročí (zrejme končí v 80. rokoch), paradoxne však sujet v reálnom svete končí rovnako smrťou hrdinu na konci filmu. To je spôsobené faktom, že očistec je paralelný svet a čas v ňom plynie inak, ako v realite. To platí aj o sne, ale ten nepredstavuje skutočný svet. V reálnom svete tak sujet a fabula filmu trvá od spomienky na manželstvo s deťmi až po smrť vo Vietname. V očistci začína sujet v metre (podzemná dráha ako metafora pekla) a fabula taktiež, pretože spomienky a informácie o minulosti pochádzajú z iného sveta. Rovnako v tomto prípade končia sujet a fabula súčasne, prechodom do ďalšej úrovne bytia. Fabula trvá bližšie nešpecifikované obdobie, ale minimálne niekoľko rokov, možno až desaťročia.

Jakubov rebrík predstavuje rozprávanie v dvoch časových rovinách. Využíva princípy rozprávania nenaplneného sna. Flashbacky v týchto príbehoch sa používajú na dôkaz toho, že ľudia sú utváraní prostredím, ktoré ich obklopuje. Začínajú druhým bodom obratu príbehu v minulosti. Tretie dejstvo ukazuje, ako tajomný outsider bojuje za svoj sen. Filmy tak začínajú vo chvíli, keď je hrdina na dne. Tento moment je vyvolaním krízy príbehu v prítomnosti. Vyvrcholenie druhej a prvej časovej línie tak prebieha súčasne, príbehy sa pretnú a pokračujú ako jeden.[7] Jakubov rebrík je špecifickým filmom nenaplneného sna. Začína druhým bodom obratu vnútorného príbehu z minulosti, čiže bojovou akciou a následným zranením Jacoba. To narušuje rovnováhu príbehu v prítomnosti, vo Vietname. Pomocou falošných flashforwardov a flashbackov v rámci týchto flashforwardov sa dozvedáme potrebné informácie o Jacobovej minulosti a okolnosti, dôležité pre pochopenie príbehu. Zároveň však vo vnútronom príbehu, odohrávajúcom sa v Jacobovej mysli, prebieha boj o jeho dušu v prítomnosti, respektíve alternatívnom svete očistca. Vyvrcholenie je príbeh v prítomnosti, v ktorom Jacob bojuje o svoj život. V realite tento boj prehráva a umiera, v alternatívnom svete víťazí nad démonmi, respektíve zmieruje sa so svojou minulosťou. Jakubov rebrík tak vnútorný príbeh, slúžiaci na objasnenie hrdinovej minulosti, predstavuje ako alternatívnu budúcnosť s niekoľkými návratmi do minulosti hrdinu. Je to práve tento mysteriózny, ozvláštňujúci prvok, spoločne s atypickým stavom mysle hlavného hrdinu, ktorý robí z komplexného rozprávania puzzle, respektíve mind game film.

Obmedzená narácia a predvedenie halucinácií tak, ako ich vidí Jacob, nám evokuje paralely medzi peklom posmrtným a metaforickým peklom na Zemi. Toto peklo predstavuje ako Vietnam, tak neosobný svet megapolisu, akým už bol New York 70. rokov. Takéto čítanie filmu podľa môjho názoru motivovalo rozhodnutie tvorcov nechať niektoré otázky filmu navždy otvorené interpretáciám. Prechody medzi snami, predstavami, realitou a posmrtným životom sú tak mnohokrát nečitateľné, umocnené navyše faktorom nevyjasnenosti sveta, v akom sa mysteriózny príbeh odohráva.

[1] Hills, Matt: Jakubov rebrík, In: 101 hororú, které musíte vidět, než zemřete, Steven Jay Schneider, Praha: Nakladatelství Slovart, 2009, s.334

[2] Scenár dlhé roky koloval v hollywoodskych štúdiách, avšak bol považovaný za príliš nekomerčný. http://366weirdmovies.com/11-jacobs-ladder-1990

[3] Building Jacobs Ladder, dokument na DVD, Tamtiež.

[4]Jakubov rebrík, In: https://www.horor-web.cz/clanky/82-jakubuv-zebrik-1990.html

[5] Veľké evanjelium Jánovo, 7. diel, 57. kapitola. Jakubov rebrík. Podstata snov. Duše na onom svete.

[6] Roger Ebert považuje Jacobove halucinogénne stavy za najefektívnejšie zobrazenie paranoidno-schizofrénneho stavu, aký kedy vo filme videl. In: http://www.rogerebert.com/reviews/jacobs-ladder-1990

[7] Aronsová, Linda: Scenář pro 21 století, Praha, Nakladatelství AMU, 2014, s.200-211

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz