Film & TV Kultúra & umenie

Jakub Viktorín o 7 ročníku Visegrad Film Forum

Pavel Chodúr

Kde a u koho vznikla idea vytvoriť Visegrad Film Forum? A čo má byť jeho hlavnou náplňou?

Visegrad Film Forum (VFF) sme začali organizovať so spolužiakmi v rámci Festivalu Áčko (festival študentských filmov zo Slovenska organizovaný študentmi FTF VŠMU) v roku 2011. Chýbala nám na škole, alebo vo všeobecnosti na Slovensku, medzinárodná platforma na zdieľanie profesionálnych skúseností v oblasti filmu. Využili sme teda situáciu a rozšírili program o zahraničné školy a hostí. Prvý rok sme pozvali študentov škôl z vyšehradského regiónu, ktorých filmy sme zaradili do programu o rok neskôr sme pozvali už aj študentov z Rumunska a Slovinska. V tom momente sme si povedali, že VFF má potenciál fungovať aj ako samostatné medzinárodné podujatie, nielen ako súčasť Áčka.

Hlavnou náplňou VFF je zdieľanie skúseností, vedomostí a inšpirácie v oblasti filmu. Robíme to prostredníctvom prednášok etablovaných tvorcov, prípadových štúdií o filmoch na ktorých robili, premietaním študentských filmov z partnerských európskych škôl, po ktorých vždy nasledujú diskusie o systéme výučby, vzniku premietnutých študentských filmov, ale aj o tom ako funguje filmová výroba v jednotlivých krajinách.

Teraz v apríli začína 7. ročník VFF. Trochu nám ho priblíž. Na čo sa môžeme tešiť a čo by sme si rozhodne nemali nechať ujsť?

Každoročne pozývame hostí z rôznych pozícií pri výrobe filmu. Tento rok to nebude inak, ale s tým že sa zameriavame na vzťah jednotlivých profesií ku kamere. Hlavným hosťom bude kameraman Slawomir Idziak, známy svojou prácou na filmoch ako Čierny jastrab zostrelený, Kráľ Artuš, alebo francúzsko-poľskej klasiky Tri farby: Modrá. Tiež privítame aj dvorného hudobného skladateľa Agnieszky Holland Antoni Komasu-Lazarkiewicza, ktorý s ňou pracoval na projektoch ako Horiaci ker či V tme.

Za strih nás navštívi Brit Mick Audsley, ktorý pracoval na filmoch ako 12 opíc, Interview s upírom, alebo poslednej verzii Vraždy v Orient exprese. Ďalším hosťom bude debutujúca francúzska režisérka Joan Chemla, ktorá premiérovala svoj film minulý rok na festivale v Toronte, alebo jeden z najlepších poľských a európskych dokumentaristov Marcel Lozinski. Program uzatvára islandský art director Eggert Ketilsson, z ktorého bohatej kinematografie spomeniem napríklad Interstellar alebo Dunkirk.

V rámci programu uvidia návštevníci aj študentské filmy zo škôl v Bratislave, Prahe, Katoviciach, Budapešti, Oulu, Ľubľany, Vilniusu a Sarajeva. Uviesť ich prídu študenti, ktorí budú po premietaniach vždy diskutovať.

Program je koncipovaný tak, aby sa nič neprekrývalo, takže divák nemusí nič premeškať. Každý z piatich večerov vždy dopĺňa party v rôznom hudobnom štýle v 5 rôznych bratislavských podnikoch.

Vidíš nejaký posun čo sa týka VFF oproti prvým ročníkom a toho súčasného siedmeho? Je ťažké pripraviť niečo takéto na území Slovenska?

Koncept podujatia ostáva v zásade rovnaký. Základom je, že sa ako fórum etablujeme a priťahujeme väčší medzinárodný záujem. Takže to už nie je iba o tom, aby sa prišli na program pozrieť miestni nadšenci a filmári, ale prichádzajú aj tí zahraniční vo väčších množstvách. Taktiež sa zameriavame na odbornejšie a dlhšie workshopy v rámci podujatia, ktoré poskytujú vybraným účastníkom podrobnejšie možnosti vzdelávania.

Prečo je podľa teba dôležité dávať do kontaktu mladých tvorcov s tými etablovanými? Prečo je dôležité diskutovať o filme? Prezentovať sa? Ale nie len na tom umeleckom poli, ale aj na tom spoločenskom. Čo sa môžu mladí tvorcovia a nadšenci pri týchto diskusiách a stretnutiach dozvedieť?

Základnou motiváciou môže byť to aby človek vedel viac o tom, čo sa okolo neho deje vo svete filmu. Aby získal inšpiráciou a prípadne vedomosti k tomu ako sa pracovalo alebo pracuje na filme. To, čo si každý zoberie z prednášok je veľmi individuálne. Naše podujatie tu nie je preto aby nahradilo klasické vzdelanie, ale skôr mu dalo neformálnu nadstavbu či alternatívu a priblížilo svet filmu viac tým, ktorí by inak príležitosť nemali.

Pre filmárov je potom dôležité sa stretávať a prezentovať už len z hľadiska aby mohli tvoriť. Či na národnej alebo medzinárodnej úrovni film v drvivej väčšine prípadov sám neurobíte a potrebujete kolegov. Aj o tom je Visegrad Film Forum.

Tohto roku môžeme na VFF vidieť strihača Micka Audsleyho, kameramana Slawomira Idziaka a Eggerta Ketilssona, ktorý je zodpovedný za výpravu a lokácie. Prečo voľba padla práve na nich a v čom vidíš ty ich najväčší prínos pre VFF?

Každý z nich pracoval na rôznych menších, ale aj väčších medzinárodných filmových projektoch a každý na inej pozícii. Takto budú návštevníci vidieť prístup práce na takýchto projektoch z rôznych pohľadov profesií.

Voľba na nich padla kvôli ich skúsenostiam a schopnostiam prednášať. Každý z nich sa v rámci ich úspešnej kariéry venuje aj vzdelávaniu.

VFF sa znova koná v priestoroch VŠMU Filmovej a televíznej fakulty. V čom je tento priestor pre VFF zaujímavý a v čom vidíš jeho najväčšiu výhodu?

Ako som už spomínal tak sa nesnažíme nahrádzať klasické filmové vzdelávanie, ale skôr ho dopĺňať. Preto je pre nás základom spolupráca na organizácii s FTF VŠMU. Bez spolupráce so školou by podujatie asi nemalo zmysel, pretože predsa len začínajúci filmári sú jednou zo silných cieľových skupín podujatia.

Čo ponúka VFF pre dobrovoľníkov a ľudí čo chcú byť tohto súčasťou?

Dobrovoľníci sa stanú súčasťou organizačného tímu, nahliadnu do zákulisia príprav takéhoto podujatia, majú možnosť sa lepšie dostať k naším hosťom a navyše získajú bezplatne akreditáciu, vďaka ktorej si budú môcť užiť celý program, keď nebudú pomáhať.

Aký je tvoj názor na súčasnú kinematografiu? Slovenskú aj svetovú. Videl si tohto roku nejaké zaujímavé diela?

Myslím, že slovenská kinematografia je na dobrej ceste aby silne konkurovala tej svetovej, či už na domácej pôde alebo aj tej zahraničnej. Zaujímavé filmové diela vznikajú každoročne. Mňa za posledných 12 mesiacov najviac zaujali filmy Špina, v rámci tej slovenskej tvorby a čo sa týka zahraničnej produkcie tak Tri billboardy kúsok za Ebbingom.

V čom vidíš najväčšiu silu v kinematografiách Vyšehradskej štvorky? A nie len v samotných filmoch, ale aj umelcoch? Dosahujeme svetový formát a ak áno čím?

Neviem či sa dá vyšehradská štvorka rámcovať spoločnou kinematografiou. Rámec spolupráce štyroch krajín vznikol skôr z politickej iniciatívy a čiastočne historickej. Každá z týchto krajín je špecifická a má aj filmy, ktoré vedia preraziť vo svete.

A posledná otázka: Pre koho všetkého je určené VFF? Kto všetko sa ho môže zúčastniť a čo preto musí spraviť, aby sa tam dostal?

VFF je určené pre tých, ktorí nechcú filmy iba pozerať, ale majú záujem zistiť aj viac o tom, čo je za tým ich vyrobiť. Takže medzi účastníkmi môžete nájsť začínajúcich či etablovaných filmárov, cinefilov, ale aj bežných ľudí, ktorí si chcú rozšíriť svoje obzory.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.