Výtvarné umenie

Jacques Louis David a záhada Maratovej smrti

Sláva maľba zachytávajúca Marata vo vani bola vytvorená na objednávku Francúzskeho Konventu. Neskrývaným zámerom tohto obrazu bolo vyvolať v pozorovateľovi súcit alebo dojatie. Čo predchádzalo jeho vzniku?

Jacques Louis David (1748 – 1825) mal pôvodne byť architektom, ale presadil si svoje a začal študovať v maliarskom  ateliéri Francoisa Bouchéra.  Študoval v Ríme, svoje obrazy vystavoval v Louvri a stal sa aj členom parížskej Akadémie. V umení neuznával rokoko, presadzoval návrat k antickým ideálom krásy. Stal sa slávnym pre svoj talent zachytiť čaro prítomného okamihu a dokonalou technikou maľovania. Medzi jeho najznámejšie obrazy patrí Prísaha Horáciou, Korunovácia Napoleona Bonaparta, Sokratova smrť, Prísaha v loptárni a mnoho ďalších. David bol známy svojou angažovanosťou v politike a zapojil sa aj do Veľkej francúzskej revolúcie. Stal sa členom klubu Jakobínov a hlasoval za popravu Ľudovíta XVI. Medzi jeho známych patrili osobnosti ako Jean-Paul Marat a Maximilien Robespierre. Z tohto obdobia pochádza aj obraz Zavraždený Marat, alebo Maratova smrť. Oddanosť však nebola jeho silnou stránkou a keď mu po revolúcii hrozila gilotína, všetkých svojich priateľov ochotne zaprel. Záujem o politiku ho neopustil ani po predchádzajúcich skúsenostiach. Stal sa prívržencom a dvorným maliarom  Napoleona Bonaparta. Po tom, ako Napoleon padol, bol David opäť v nemilosti, ale kráľ Ľudovít XVIII. mu udelil amnestiu a znovu mu ponúkol miesto dvorného maliara. Maliar jeho návrh odmietol a dobrovoľne odišiel do vyhnanstva v Belgicku. Keď večer 29. decembra v Bruseli odchádzal z divadla, zrazil ho okoloidúci koč. David na následky zranení zomiera vo veku 77 rokov.

Priateľ ľudu

Jean-Paul Marat (1743 – 1793) bol francúzsky revolucionár, publicista a lekár. Vyštudoval medicínu v Ženeve, neskôr študoval aj v Anglicku a Francúzsku. Po návrate do Paríža sa venoval lekárskej profesii a vytvoril si klientelu bohatých zákazníkov. V roku 1789 sa začal politicky angažovať a vydávať svoj neslávne známy pamflet L’ami de Peuple (Priateľ ľudu). Bol to krvilačný človek a dožadoval sa popravy kráľa i všetkých aristokratov. Marat bol idolom ľudí, zbesilý, rozvášnený a strhujúci. Mal dosť kuriózny pohľad na svet, žiadal napríklad, aby gilotína zoťala denne päť až šesť hláv, aby sa zaistili pokoj, sloboda a šťastie. Za obdiv ľudu  rozhodne nevďačil svojmu vzhľadu. S obrovskými zelenými očami a širokými ústami vraj pripomínal ropuchu. V roku 1792 bol zvolený do Národného Konventu, patril k extrémnej ľavici. Počas jeho pôsobenia v Konvente sa zaslúžil o smrť mnohých girondistov (politická strana sformovaná v čase Veľkej francúzskej revolúcie). Ku girondistom sa pridala aj šľachtičná  Charlotte Cordayová. (1768 – 1793). Charlotte bola nadšená Francúzskou revolúciou ale zároveň bola aj odporkyňou jakobínskeho teroru, nesúhlasila ani s popravou kráľa. Na vraždu Marata sa dôkladne pripravila. Navštívila ho uňho doma, pod zámienkou, že mu chce odovzdať list s menami girondistov. Marat si musel kožné problémy liečiť kúpeľmi vo vlažnej vode, preto ju prijal vo vani. Kým si robil poznámky na papier, Charlotte ho prebodla vopred zakúpeným nožom.

Čo sa stalo s Charlotte Cordayovou?

Charlotte bola zatknutá a následne popravená 17. júla 1793. Pred súdnym tribunálom svoj čin zdôvodnila takto: „Zabila som jedného muža, aby som zachránila státisíce iných.“ Pravdepodobne nemala poňatia o tom, že Marat mal svoje dni už zrátané. Trpel migrénami, depresiami a neliečiteľným ekzémom. Pri prejavoch a písaní článkov sa vedel tak rozohniť, že mu potom musel jeho osobný lekár púšťať žilou. Charlottin zámer nevyšiel podľa jej predstáv. Urýchlila prenasledovanie nepriateľov revolúcie a napomohla k vzniku tzv. Maratovho kultu. Z revolucionára sa stal mučeník a po jeho smrti po ňom boli pomenované mnohé námestia, štvrte, dokonca aj ľudia.

Obraz nebol vernou kópiou  

Obraz vznikol dva dni po Maratovej smrti, na objednávku zástupcov Konventu. Samotný maliar priznal, že obraz nebolo možné namaľovať podľa originálu ležiaceho vo vani. Jeho telo bolo zohavené ekzémom a bodnou ranou, takže David musel experimentovať. Kompozícia v ktorej Marata zachytil je však pôvodná. Vedľa neho bola položená drevená debna s papiermi na písanie, v jednej ruke zvieral list od Charlotte Cordayovej a v druhej držal pero.

http://www.artmuseum.cz/umelec.php?art_id=456

https://www.novinky.cz/veda-skoly/historie/220738-revolucionare-zastihla-vrazedkyne-ve-vane.html

http://www.rozhlas.cz/brno/upozornujeme/_zprava/ecce-homo-zavrazdeni-marata–1234255

O autorovi

Romana Hladná

Romana Hladná

Študuje žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Rada leňoší v posteli s dobrou knihou v ruke a príležitostným pohárom vína. Zaujíma sa o literatúru, umenie a históriu, najmä o kuriózne fakty. Zbožňuje antikvariáty a Classical Art Memes.