Cestopisy Cestovanie

Indický zápisník 26

Pavel Chodúr

28. december (posledný deň)

Posledný deň sme si nechceli už nič pozrieť. Vybrali sme sa na naše posledné indické raňajky do reštaurácie Spicy Tadka. Potom sme sa pobalili, osprchovali a znova sa vybrali dokúpiť nejaké zásoby. Privolali sme taxík a vybrali sa na letisko. Prišli sme tam o 4 poobede a let na Slovensko nám išiel o 4 ráno 29. Decembra.

Išli sme si sadnúť na kávu, kde sme potom hojne do našich zošitov spisovali zážitky z našich ciest. Celý tento cestopis dostal aký taký tvar až v posledný deň na Bombajskom letisku. Striedali sme sa v spánku, pretože sme vedeli, že v lietadle toho moc nenaspíme. Večer sme prešli check-inom a posledné hodiny sme strávil v úplnom letiskovom ruchu. Sledujúc ľudí a hodnotiac naše zážitky aj to ako na nás celá India pôsobila.

Nakoniec sme objavili ešte jeden DVD obchod, kde Rišo našiel film English Vinglish – teda ten, čo bol pre neho lightmotívom celej cesty – ako to nazval. Kúpili sme si aj ten. O 4 ráno sme nasadli do lietadla smer Doha a odtiaľ prestup do Viedne, kde nás už čakala Rišova sestra – smer Bratislava. Až na jednu megaturbulenciu pri ktorej mi nebolo všetko jedno, prebehol let bez problémov.

EPILÓG

Príde mi smiešne, že mi trvalo dva roky dostať všetky postrehy z papiera do takej podoby, aby sa to dalo čítať aj ostatnými. India bolo jedno z mojich najväčších dobrodružstiev aj keď som už pochodil čo to z Európy aj Ameriky. Naučila ma strašne veľa a zanechala vo mne neuveriteľne veľa stôp. Neprejde deň aby som na ňu nemyslel, alebo aby sa jej vplyv neukazoval v mojom každodennom živote. Našiel som si indických kamarátov na Slovensku. Naplno som prepadol ich výbornej kuchyni, hudbe aj filmom.

Jasné, že to nebola nejaká expedičná cesta. Či už sme si to chceli priznať, alebo nie boli sme turistami. Nerobilo nám problém vyjsť z komfortnej zóny, ale zároveň sme sa ani nestránili tomu, aby sme tam fungovali trochu na úrovni. Nevideli sme väčšinu vecí, čo sme vidieť chceli, ale zároveň sme mali možnosť vidieť veci o ktorých sme nemali ani páru.

Teraz keď spisujem tieto slová je mi jasné, že sa tam ešte vrátim. Rišo tam idem na druhú cestu už tento rok. A nebudem klamať ak poviem, že nemám ani jednu negatívnu spomienku na celú cestu, aj keď som si vedomí toho, že som na nej neustále nadával.

India je krajina rôznych chutí a miest. Dokážete tam fungovať naozaj s malým množstvom peňazí aj celý mesiac. Ak sa teda uskromníte. Rišo po návrate vydal knihu fotografií. Ja som spísal toto.

Čím vám to niečo dalo je už na vašom posúdení. Každopádne vám želám príjemnú cestu, nech už idete kdekoľvek.Otvorené srdcia a úsmevy na tvárach.

Veľa šťastia.

Pali Chodúr.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.