Cestopisy Cestovanie

Indický zápisník 23

Pavel Chodúr

25. december (26. deň)

Tento deň považujem za najhorší z celej cesty. Po raňajkách sme sa totiž vysťahovali, zaplatili za minibar a čudný Mikuláš, alebo skôr Santa Claus rozdával všetkým cukríky. Rišo si zobral, ja som to pre zmenu nechal tak.

Viktoriastationoutside

Victoria station

A potom sa opakovala rovnaká situácia z včerajška. Hlúpi vodiči si začali dohadovať s nami ceny a ja som bol na pokraji mojich psychických šil. Rišo tiež. Len znova pripomeniem – cena sa ráta za jeden kilák 10 rupií. Pre miestneho. Ktokoľvek, kto príde z juhu Indie a rozpráva tamilským dialektom (majú sa radi asi rovnako ako Bratislavčania s východniarmi), pýtajú si viac. Turistom tu cenu ešte znásobia.

vlakzvonka

Vlak z vonka

Včera sme sa dostali na hotel za rozumnú cenu, preto som nebol ochotný platiť viac než bolo treba. Plus základný problém spočíval tiež v tom, že táto rikša nás vedela doviesť len k stanici taxíkov a až ten nás mohol zaviesť na hotel, ktorý sa už nachádzal v centre mesta. A keďže sme mali ťažkú a rozmernú batožinu – cestovať vlakom nám prišlo nemožné.

Nakoniec sme sa dohodli na cene 270 rupií. Ale bol som vytočený. Cesta bola veľmi krátka. Včerajší vodič nás viezol asi 15 minút. Tento asi 6. Keď sme vystúpili so širokým úsmevom mi začal vykladať batožinu. Chcel som na neho napľuť. Potom prišiel ku mne tučný Ind a povedal mi, že sa o nás postará, že sme jeho „friends“, potom si vypýtal za cestu na hotel 800 rupií.

Akstojitedrztesa

Ak stojíte držte sa

Vtedy sa západka v mojej hlavne nadobro stratila a ja som spustil krik. Chytil som ho pod krk, spýtal som sa či ma považuje za blbca a začal som sa vyhrážať políciou. Rišo sa snažil stále vymotať z rikše. Nasratý som chytil Rišov ťažký bágel a vybral som sa peši od nich preč. Kráčal som a bohoval ako chorá vrana. Po niekoľkých metroch som sa otočil s tým, či Rišo so mnou súhlasí, ale Rišo nikde. Začal som bohovať ešte viac.

prednaplnenim

Pred naplnením

Všetkým Indom okolo to prišlo vtipné. Smiali sa. Ja som vedel, že tam Rišo ostal. Takže nielenže som bol nasratý ja, ale čakal ma aj príval nasratosti od Riša, že som ho tam nechal. Keď som sa vrátil vystrašení Indovia mu ponúkali menšie sumy. Okolo 500. Zobral som ho a poslal som ich… no viete si predstaviť kam som ich asi tak mohol poslať.

Rišo sa na mňa vyhučal. Ja som sa vyhučal na neho. Slnko pražilo a ja som bol na pokraji mojich síl. Nakoniec som zastavil vodiča a dohodol si cenu 300 rupií ale s tým nech zapnem taxameter (ak ich poprosíte zapnú ho – ak nie je „ pokazený“, a tak vás nedokážu oklamať. Alebo teda nemali by).

insideViktoria station

Victoria station z vnútra

Nevedel, kde náš hotel je a tak lietal z miesta na miesto kým ho našiel. Nakoniec si aj tak vypýtal viac. Nasratý som mu podal peniaze a vystúpil som. Rišo už vybavoval u recepčnej našu izbu.

Tu vznikol ďalší problém. Rišo spravil chybu pri bookovaní hotela. Takže nás čakali až zajtra a aj my sme mali mať zaplatené od zajtra tri dni. Takže sme buď mohli zaplatiť za dnes a platiť tak 4 dni s tým, že jeden nevyužijeme, alebo… no vlastne nám povedali, že toto je naša jediná možnosť.

Rišo to nechcel riešiť a tak išiel na izbu a spať. A keďže ja som mal nervy a bol som ochudobnený o značnú sumu peňazí, poprosil som ich o to, či by sme to nemohli vyriešiť zajtra. Takže ten nezaplatený deň, sme skončili na celkom peknej izbe a spali sme do druhého rána.

To bol náš prvý sviatok vianočný.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.