Cestopisy Cestovanie

Indický zápisník 22

Pavel Chodúr

24. december( 25 deň)

Vianoce. Zobúdzam sa s tým, že doma ešte všetci spia. Po raňajkách sa rozhodujeme, že pôjdeme na Victoria station a odtiaľ ku Gateway of India – ležiacej na najjužnejšom cípe Bombaja.

indickegraffitialebospina

Indické grafity alebo špina

Každý jeden vodič rikše na vás bude kričať strašne prehnané sumy a tvrdiť vám, že je to fixed price. Alebo vás bude ignorovať a posielať za kolegami. Vec sa má tak, že centrum mesta zakázalo rikše. Tam fungujú typické čiernožlté taxi autá. Takže ak vyslovene nie ste v meste, najjednoduchší spôsob je ísť vlakom. Je to niečo ako metro v Delhi s tým, že nejde do podzemia a že sa z neho pri špičkách všetci vykláňajú ako šialený, div že nevypadnú.

Nechali sme sa teda rikšou s prehnanou cenou odviesť na stanicu, kúpili si lístok a viezli sa hodinu do centra. Rovnako ako metro aj tieto vlaky majú kupé oddelené na dievčenské, chlapčenské a dokonca pre postihnutých ľudí. Ale o tom neskôr.

Victoriastation

Victoria station

Vlak nás doviezol až na Victoria Station. Dnes sa volá Chhatrapati Shivaji Terminus. Je to bez debaty najkrajšia budova v Bombaji. Postavená bola v roku 1887 a navrhol ju architekt Frederick William Stevens. Dizajn je vo viktoriánskom novo gotickom štýle s prvkami tradičnej indickej architektúry.  Odtiaľ sme sa vybrali ku Gateway of India. Stačilo len pár krokov a cítil som sa kvôli slnku značne pod psa. Nielenže bolo ostré – ale rovnako bolo vďaka nemu cítiť príšerný smrad, na ktorý som nebol zvyknutý. K tomu všetkému sa na nás vyrútilo niekoľko desiatok predavačov. Mali pohľadnice, balóny, sošky a podobné hlúposti. Ostatní turisti si ich s chuťou kupovali, my sme sa tomu všetkému snažili vyhnúť. Ale či už sme išli doprava, alebo doľava, bolo to nad naše sily.

Gateway_Of_India

Gateway of India

Gateway of India bolo takmer rovnaké ako to v Delhi. Postavený mal byť na pamiatku návštevy kráľa Georga V. a kráľovny Mary v Bombaji v roku 1911, ale so stavbou sa začalo až v roku 1915. Monarchovia si sa teda mohi pokochať iba pohľadom na kartónový model. Za Gateway of India je more a pred ním množstvo luxusných hotelov. Medzi nimi aj Taj Mahal hotel. Tam sme si dali najdrahšie jedlo za celý náš pobyt v Indii. Taký čaj Darjeeling tu stojí prehnane veľa a nie všade som ho vedel dostať. Pritom patrí k mojim najobľúbenejším.

Chceli sme sa vybrať niekam inde, ale uličiek bolo plno, ľudí na meter štvorcový ešte viac a my sami sme boli z toho celého ošiaľu unavený. Bolo nám jasné, že ak to máme zvládnuť potrebujeme nejakého sprievodcu, pretože chodiť po Bombaji na vlastnú päsť je veľký zabiják fyzickej aj duševnej rovnováhy.

peknamotorkauprostredchudobnej stvrte

Pekná motorka v chudobnej štvrti

Vrátili sme sa na Victoria station, pochodili sme si ju a potom sme sa išli vrátiť vlakom na hotel. Samozrejme – rovnako ako v Delhi kde sme skočili do ženského vagóna, sme tentokrát s veľkou gráciou napochodovali do vagóna pre telesne postihnutých. Dôvod bol jednoduchý. Vlak nemá dvere. Preto keď vidíte desiatky ľudí ako visia z vlaku a držia sa len tak tak, prázdny vagón vám pripadá ako logické riešenie.

Lenže ako náhle sme vstúpili , začali na nás z ostatných vagónov kričať nech vypadneme. Vagóny delia mreže. Tak sme boli nútení vystúpiť, načo Rišo navrhol, že zahrať si postihnutých by nemuselo byť až také ťažké. Ale do tohto sa mi výnimočné nechcelo ísť. Celý natlačený sme teda cestovali ďalšiu hodinu na našu stanicu a odtiaľ nás čakala neľudská úloha nájsť si rikšu na hotel. Lenže začínal večerný trh, všade bolo veľa motoriek, ľudí, masala chaiov a dokonca aj jeden slon.

drot

Drôt

Boli sme natoľko zmätený, že sme sa stratili a chvíľu nám trvalo kým, sme sa dostali k ďalším rikšiam. Tí nás ale poslali znova naspäť. Vodiči sa na nás ani nepozreli, len si ďalej čítali noviny. Tak sme sa teda vybrali naspäť a po ďalšej hodine sme dokázali nájsť vodiča, čo nás zobral na hotel za rozumnú cenu 100 rupií. Na stanicu sme ráno išli za 500.

Vodič mal rozheganú rikšu a najlepšie bolo, keď sme vyšli z mesta smerom na hotel a on si to bez svetiel v úplnej tme uháňal v protismere. Ďalší z nezabudnuteľných zážitkov. Keď sme prišli na hotel dali sme si osviežujúcu sprchu. Po tomto sparnom dni to dobre padlo a pri pozeraní filmu Garden State sme vyprázdnili hotelový minibar.

Také boli naše Vianoce v Bombaji.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.