Cestopisy Cestovanie

Indický zápisník 21

Pavel Chodúr

23. december(24 deň)

Zobudil som sa okolo 5 hodiny ráno, na to, že rodinka , ktorej vládol chrápajúci Ind sa balí. Prebral som sa a sledoval som svetlá mihajúce sa za oknami. O necelú hodinu sme prišli na našu stanicu. Bombaj je veľmi veľké mesto. Prechádzali sme niekoľko vlakových staníc a vystupovali sme na úplne poslednej. Bohužiaľ náš hotel bol bližšie k prvej stanici.

Mumbai_Train_Station

Bombaj – vlaková stanica

Britský turisti, pre ktorých je Bombaj omnoho väčšou atrakciou, ako iné mestá, si vychovali Indov k tomu, aby pýtali horibilné sumy za svoje služby. Možno to tiež súvisí s tým, že je to sídlo veľkého Bollywoodu, ale počas našej cesty a aj počas rozhovorov s inými ľuďmi pred Indiou aj po nej, sa zhodujú v jednom – Bombaj je najdrahšie mesto Indie. Cenami sa približuje tým našim. Preto, keď sme sa chceli dostať na hotel museli sme zaplatiť 800 rupií – čo je v prepočte na asi 13 eur. Takže cena bola vlastne pomerne logická, ale počas našich ciest sme platili menej a preto to bol aspoň v prvých dňoch znační šok.

Rišo každopádne pripravil prekvapenie. Blížili sa Vianoce a tak vybavil dve noci v 5 hviezdičkovom hoteli. Hotel sa nachádzal niekoľko metrov od Chowpatty beach – tá sa radí medzi jedny z najnebezpečnejších pláži na svete. Ale nie je to kvôli útokom žralokov, alebo ostrým skalám a šialenému moru – ale kvôli miere znečistenia vo vode. Po plážach chodí dozor a ako náhle človek namočí vo vode viacej ako len chodidlá uteká k vybranej skupinke a posiela ich preč.

kravanaplazi

Krava na pláži

Hotel bol krásny, majestátny a vo mne začal dozrievať pocit, že je to príliš pekné, než aby to bola pravda. No a keď sme zaplatili za obed a raňajky toľko, koľko za výlety do Pushkaru a Summodu, museli sme skonštatovať, že ten prepych o ktorom sme si mysleli, že náš čaká za to až tak veľmi nestojí. Keby nebol hotel zaplatený vopred, išli by sme v tej minúte odtiaľ preč.

Christmasday

Vianoce

V izbách sa vznášal otrasný puch idúci z pláže – čo sme zistili až keď nám vymenili izbu. Neviem inak čím to je, ale vždy keď sme neboli s našou izbou spokojný a dali sme vedieť personálu, dostali sme lepšiu izbu v rovnakej cene. Netvrdím, že by ste sa teraz mali stále sťažovať, ale niečo na tom bude.

jedlojedlo jedlo

Jedlo, jedlo, jedlo

Boli sme trochu rozbitý z cesty vlakom, takže sme na chvíľu zaspali. Po prebudení sme sa išli pozrieť na pláž. Prechádzali sme okolo bazéna, kde parta Indov, čo nevedela plávať máchala rukami, ako keby zabíjali tisícky múch. Na pláži okrem kráv (ako obvykle) bolo množstvo ľudí. Väčšinou Indovia. Páriky kreslili do piesku srdiečka, dievčatá v pekných sári sa fotili a niektorí ľudia si močili nohy za ustavičného pískania plavčíka.

ilove ombaj

I love Mumbai

Bombaj sa nachádza v štáte Maharashtra pri Arabskom mori. To znamená, že zatiaľ čo inde sme mali najviac takých 25 -27 stupňov, tu sa teplota pohybovala okolo 35-37. Takže som zomieral. Bolo veľmi dusno a tak sme si kúpili pepsi a sledovali zapadajúce slnko a všetko čo sa vôkol nás dialo. Nebom lietali moskyty a netopiere.

Na Indiu sme si s Rišom zvykli.Sme na našej poslednej destinácií pred odletom domov. Prichádza večer, ideme si ľahnúť. Zajtra pôjdeme na prvú obhliadku mesta. Pevne verím, že k nám bude zhovievavé – rovnako ako tomu bolo doteraz.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.