Cestopisy Cestovanie

Indický zápisník 19

Pavel Chodúr

21. december (22. deň)

Dnešok sa začínal tradične zobudením (vďaka Bohu) a raňajkami. Potom sme hneď vyrazili do Amber Fort. Cesta rikšou, alebo ak chcete tuk-tukom je pre mňa vždy parádna. Vykláňam hlavu ako pes, sledujem všetko, čo sa okolo mňa deje a užívam si prebúdzanie mesta a aj jeho normálne fungovanie, keď sa v nej veziem počas slnečného dňa.

Amber_Fort_entrance

Amber Fort vstup.

Dorazili sme k Amber Fort, vystúpili po schodoch, ignorovali všetkých predavačov, len aby sme čelili v našich pocitoch niečomu väčšiemu, čo bolo všade okolo nás. Niečo, čo sme nedokázali pomenovať, ale čo sme si užívali plnými dúškami. Z tohto miesta na nás zase raz sálala história.

AmberFort2

Amber Fort.

Všade okolo nás slon a predavač. Nasledovalo typické obťažovanie a presviedčanie. Vysvetľovať im, že to čo ponúkajú naozaj nepotrebujeme bolo nad naše sily.
Schovali sme sa do strešnej reštaurácie, kde sme minuli asi najviac peňazí doteraz za dva džúsy a dezert. Čašník bol veľmi úslužný, čo sa mu stalo aj osudným. Rišovi pokazil kávu tým, že mu tam chcel doliať mlieko, ale Rišo si na mlieko v káve nepotrpí.

Lístok do pevnosti sme si nekúpili, pretože sa tam nesmelo fotiť, takže nám to prišlo zbytočné. Pokúsili sme sa spraviť srandu z jedného predavača, ale naša snaha oblbnúť ho tým, že nepočujeme a ovládame len znakovú reč dopadla fiaskom , lebo som sa začal na Rišových gestách hlasno smiať.

Amber Fort.

Amber Fort.

Cestou späť sme si radšej niečo kúpili. Nech tú karmu trocha vyrovnáme. Rišo si kúpil tričká so slonom pre synovca a neter a ja dve ochranné sošky. Indického slona a indického slonieho boha Ganéšu. Nášho vodiča sme potom poprosili, či by bol taký dobrý a odviezol nás k nejakej stajni slonov. Čo vodič aj spravil.

Slon Indický.

Slon indický.

Mali sme tak možnosť nafotiť si Slona indického z bezprostrednej blízkosti. Nasledovala cesta na hotel, najedli sme sa a trocha relaxovali. Koniec sveta bol v nedohľadne. Všetko bolo v úplnom poriadku.

Prišla mi správa od kamoša Romana Chrappu, kde písal, čo podľa neho znamená zmena. Ďakujem mu, že mi tým pripomenul, čo som už vedel a na čo som vďaka okolnostiam zabudol.

Celý zvyšok dňa som si potom len spisoval úvahy a zápisky, užíval si čaj a predzvesť ďalšej cesty, čo nás čakala. Zajtra totiž vyrážame smer Bombaj. Chceli sme sa stretnúť ešte z Nikhilom a rozlúčiť sa, ale nepodarilo sa. Nakoniec sme sa posilnili slivovicou a išli spať.

Zajtra nás čakala dlhá cesta.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.