Kultúra & umenie Móda

Ina Budovská o tradičnej Slovenskej výšivke

Pavel Chodúr

Kedy ste sa rozhodli pre to, že by ste začali vyšívať tradičnú slovenskú výšivku na textil? A čo vás na tom fascinovalo/zaujalo?

Je to už pomaly 10 rokov, čo som sa rozhodla vytvoriť svoj projekt: „Minulosť a budúcnosť Slovenskej výšivky“. Samozrejme, tomuto rozhodnutiu predchádzalo veľa úvah a premýšľania, cestovania a spoznávania.

Vždy som obdivovala výzdobu textilných materiálov cudzích kultúr, možno najviac ma fascinovala oblasť Indie a Pakistanu, kde materiál bol a je vždy precízne zdobený nádhernými, ručne vyšívanými vzormi. U nás doma som robila výlety do oblasti hlavne západného Slovenska a videla som aké nádherné bohatstvo sa ukrýva snáď v každej dedine. Iné farby, vzory, ale zároveň som zažila, že už dnes je mnoho dedín a s nimi tamojšia výšivka doslova mŕtva, pretože neexistujú nasledovníci, ktorí by pokračovali a učili sa od starších, už nevládnych vyšívačiek.

To boli veľmi silné zážitky a len potvrdili moju víziu posunúť tradičnú, ručne tvorenú výšivku vpred, pre novú generáciu.
A možno ako mnohí, čo zažili aspoň chvíľkové odlúčenie od domoviny, tak aj mne sa prihodilo, že pri dlhšej návšteve môjho priateľa v US, som zrazu pocítila, že akú krásu máme doma v podobe ručnej práce.
Všetko sa mi zrazu prepojilo a hneď ako som sa vrátila domov, začala som naplno pracovať na svojom projekte a prvej malej kolekcii. Boli to dámske sukne rôznych tvarov, zdobené prvými ručnými výšivkami.

Vyšiť určitý vzor do textilu asi nie je úplne ľahká práca. Hlavne, keď ide o ručnú prácu. Čo je vašou motiváciou pri tvorení a čo vás núti ísť ďalej aj napriek časovej náročnosti?

Kým som sa dostala k samotnej tvorbe, sama som si prešla hlavne región západného Slovenska. Pozorovala som ženy, ktoré stále vyšívali, rozprávala som sa s nimi a aj si zapožičala originálne súčasti vyšívaného kroja, tiež som v tom čase našla v knižnici knihu, hovorím jej moja vyšívacia biblia, a začala som sama napodobňovať staré vzory, snažiac sa postupovať presne podľa dochovaných technologických záznamov. Áno, som samouk, ale možno mi v krvi kolujú šikovné ruky mojich predkov.

Keďže som od začiatku mala ambíciu nájsť ženy, ktoré stále vedia staré techniky výšivky, chcela som ich šikovnosť tiež ukázať. Prvé dve kolekcie boli aj o takejto spolupráci.
A práve úcta a veľký obdiv prichádzajúci postupne ma viac a viac utvrdzuje, že tak ako v minulosti, rovnako aj dnes, možno ešte viac, je ručná tvorba nenahraditeľná a významná v mnohých oblastiach nášho života a kultúry.

Momentálne je obrovský boom v rámci slovenských vzorov a tém, ktoré sa stali na Slovensku etablované a divácky obľúbené. Vidíte tento boom ako pozitívny alebo negatívny prínos? V čom sa vaša výšivka odlišuje?

Áno, máte pravdu, keď som pred cca 9 rokmi usporiadala prvé výstavy, bol to taký malý šok pre tých, ktorí ich videli.
Dokonca som mala okrem pozitívnych reakcií aj negatívne, že ako si dovoľujem spájať tradičnú slovenskú výšivku s moderným odevom, veselými farbami, rôznym, nie tradičným materiálom… ale väčšina reakcií bola veľmi príjemná.
Sama v poslednom čase evidujem istý väčší záujem o používanie výšivky, či už ručne tvorenej, alebo pretavenej cez nové média /sieťotlač, grafika/, čo považujem za dobré a prínosné pre budúcnosť.

Môj smer je v základnej rovine jednoznačný, vytvárať ručnú výšivku a v akej podobe, na akom materiáli, v akých vzoroch, farbách, štýloch.. to je vec pre mňa stále otvorená, ako je otvorená aj moja cesta.

Kráčam po tej ceste a prijímam veľa nových inšpirácií, ktoré sa snažím spracovávať.

Svoje práce ste mali možnosť prezentovať aj v New Yorku na Slovak Fashion Night a dokonca ste spravili šaty pre kráľovnú Alžbetu k jej 60. jubileu, dokonca ste sa umiestnili v prvej dvanástke na medzinárodnej súťaži Hand&Lock v Londýne. Je to taký krôčik do sveta, kde ste vlastne prezentovali to, čo je naše. Ako bola vaša práca prijatá? A myslíte si, že slovenská tradičná tvorba dokáže uspieť v globálnom merítku?

Áno, boli to pre mňa zaujímavé skúsenosti, či už pri samotnej tvorbe, ale aj v možnostiach nahliadnuť hlbšie do cudzieho prostredia, spoznávajúc iné náhľady na ručnú tvorbu ako ich poznáme doma, tieto skúsenosti sú vždy nenahraditeľné a dôležité.
Je príjemné počuť, ako sa vaša práca páči, ako ju vedia ohodnotiť ľudia, ktorí pracujú s historickými technikami dlhé roky, alebo ktorí sú sami históriou. A boli to momenty, ktoré ma znovu posunuli vpred a dali mi energiu do ďalšej práce, vediac, že nie je zbytočná..

Vašou úplne prvou prezentáciou vašej kolekcie bola výstava v Trenčíne s názvom Minulosť a budúcnosť slovenskej výšivky. Mám tomu rozumieť tak, že ste sa snažili spojiť klasickú výšivku s modernými postupmi? Čo bolo pre túto kolekciu dominantné?

Už som spomenula na začiatku, že celý projekt, moje predstavy boli od začiatku zachytené v jednoduchej línii, po ktorej stále kráčam… ručná výšivka pretavená do novej modernej podoby, na nové materiály, hrajúc sa s farbou a vzormi.
Čo bolo a vždy ostane dominantné je práve ručná práca.

Fashion designer Ina Budovska walks runway with models at the close of the Ina Budovska 2012 „Pink Punk Slovak Experiences“ collection fashion show, during the Factory Fashion Show 2012, organized by Ina Budovksa in Trencin Slovakia, May 3, 2012.

Akými fázami prešla slovenská výšivka? Keby ste ju porovnali za čias socializmu a v súčasnosti? Zmenila sa vôbec nejako?

To je veľmi široká téma, ale skúsim v skratke.
Tak, ako sa vyvíjala spoločnosť historicky, tak sa postupne vyvíjal aj odev a s ním spojené zdobenie a aj výšivka. Má teda za sebou dlhú históriu a veľa premien od najjednoduchšej, až po komplikované vzory a výber farieb a materiálov v závislosti od bohatstva jednotlivých regiónov. Po znárodnení, kedy postupne začala upadať ručná tvorba a nastúpila strojová výroba, iný životný štýl, pomery v krajine, to všetko malo za následok, že postupne upadal záujem žien, dievčat v rodinách, ktorých mamy, staré mamy vedeli krásne vyšívať.
Ako som už spomenula, malo to a stále to má za následok, že dnes je mnoho dedín, kde už nikto nebude pomaly vedieť tradičné techniky, pokiaľ sa nenájde nová, mladá krv, ktorú to znova zaujme. Doslova nástupom socializmu sa pretrhla veľmi dôležitá niť, ktorá sa bude nahrádzať len veľmi ťažko.

Ak by sme si mali predstaviť slovenský vzor a výšivku, v čom sú jej dominanty, ako ju rozpoznáme a je nejaký ucelený vzor, alebo je ich hneď niekoľko? Ak áno, aké vo svojej tvorbe využívate najčastejšie?

Odpoveď na túto otázku je nemožné zodpovedať jednou, dvoma vetami. Navyše slovami len ťažko vyjadriť tú obrovskú paletu vzorov, farieb, technológií spracovania, ktoré máme naprieč celou krajinou.

Samozrejme, pri dôkladnejšom pozorovaní zistíme, že „vtáčik, kvietok, špirála…“ sa nám objavujú na západe a rovnako aj na východe, len v malých obmenách. Keďže som z Bratislavy a dlhšiu dobu som strávila v Trenčíne, tak mám asi najbližšie k tomuto regiónu a pre neho typické vzory a postupy. Jedným, a snáď najvýraznejším, je plná výšivka. Rovnako mám ale rada aj oblasť Spiša, kde som objavila absolútnu jednoduchosť, až archaickosť v poňatí výšivky, čo sa mi veľmi páči. Je to pre mňa ako základný grafický typ a ja ho môžem donekonečna, neobmedzene rozvíjať a pretvárať, čo ma nesmierne baví.

Vytvorili ste aj kolekciu Light in the Dark, ktorú ste vytvorili z iluminačného materiálu. Čo stálo za týmto nápadom?

Veľmi často sú to ľudia. Tvoriví ľudia, s ktorými sa môžeme stretnúť a porozprávať. To bol aj môj prípad, kedy znovu na návšteve v US som sa zoznámila s neskutočne tvorivou osobou, ktorá sa dlhé roky venuje výrobe masiek. Pozvala ma do svojho ateliéru a pri rozhovore mi zrazu ukázala nite, s ktorými začala experimentovať. Iluminačné nite. Mňa to hneď fascinovalo, keďže som dovtedy nepočula o takomto produkte a hneď som mala „chrobáka v hlave“.
Prišla som domov a nerobila nič iné, len hľadala výrobcu materiálu. Keď som už nite mala, povedala som si, že musí existovať niekto, kto z tých nití vyrába textilný materiál.
V tom čase som sa rovnako rozhodla prihlásiť sa do jedinej svetovej súťaže zaoberajúcej sa ručnou výšivkou. Materiál som nakoniec našla a vytvorila prototyp na súťaž. Môj model vybrali do finále ako jeden z dvanástich prihlásených z celého sveta. Necestovala som síce z Londýna domov s cenou, ale s novou víziou vytvoriť celú novú kolekciu, pracujúc s týmto materiálom a samozrejme s ručnou výšivkou.
Ako som už spomenula, som na ceste a tak táto kolekcia je len ďalším posunom vpred, vpred do ešte viac modernej podoby, ale pritom zachovávajúc v sebe históriu.

Ako vnímate umenie na Slovensku? Sme umelecký národ? Ak by ste  to porovnali s ostatnými národmi, s ktorých kultúrou ste mali možnosť prísť do kontaktu?

Nie som nijaký expert na rozpravy o vnímaní, alebo nevnímaní umenia na Slovensku, to nechám na odborníkov.
Ale z môjho pohľadu je veľké množstvo veľmi šikovných, vnímavých a tvorivých ľudí okolo nás, ktorí sa naplno a s láskou a zanietením venujú svojím tvorivým počinom, či už v hudbe, vizuálnej tvorbe a  v mnohých ďalších odvetviach kultúry, aj tej textilnej.

A moja posledná otázka, kde môžu ľudia vidieť vaše práce a sledovať vašu tvorbu?

Mám prierez svojej tvorby zachytený na mnohých fotografiách, hlavne na mojom FB profile : Ina Budovská.
A v tomto roku sa chystám prezentovať svoju najnovšiu kolekciu na niektorých miestach a podujatiach na Slovensku, o čom budem informovať prostredníctvom aj vašej platformy.
A je ešte niekoľko nových projektov, niektoré sa už dejú, iné možno čoskoro vzniknú a o tom všetkom budem rada podávať informácie prostredníctvom FB.

Ďakujem za rozhovor

Aj ja ďakujem, že som mohla aspoň v skratke vyrozprávať svoj príbeh a ukázať viac zo svojej cesty, cesty za znovu oživením tradičnej ručnej výšivky.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.