Tvrdá realita. Po troch hodinách v Starbuckse uprostred Honolulu dvíham pero, aby som znovu nezaspala na gauči. Hon na ubytovanie mi vágne pripomína film „Pursuit of happiness“ vo fáze „running“- veľa batožiny, málo energie, horúce slnko. Na ulici som si kúpila niečo ananásové a potom sme sa stretli s tetou z realitky, ktorá bola veľmi pushy, tak sme to zabalili. Starbucks je niečo ako čakáreň. Večer sa stretávame s Ederom, môj nový Mexican buddy. Milujem couchsurf. Človek spozná ľudí od výmyslu sveta, ktorí sú ochotní ti pomôcť, keď to najviac potrebuješ. Potrebujem spánok. Aby moje telo mohlo byť opäť skúšané záťažou na svaly – cvičením, jógou, behom. Potrebujem pohyb. Čoskoro…
Sedíme s Gabim v lobby nejakého drahého hotela a čakáme na Edera. Pracuje tu ako sushi master, servíruje sushi pre ľudí v japonskom sushi bare. Po celom dni behania po uliciach Waikiki so všetkou batožinou, po hodinách sedenia v Starbuckse a hľadania ubytovania, zverejňovania inzerátov a podobne, sme boli mierne znechutení, najmenej povedané. Gabi tiež stratil trpezlivosť a ja som išla na toaletu. Bola skoro polnoc. Ani mi nebolo treba ísť, potrebovala som len byť sama so svojimi myšlienkami, zmenšiť si svet, ktorý sa zdal zrazu taký veľký a nehostinný. Sediac v kabínke som zadržiavala slzy s tým, že predsa nebudem slaboch, a že keď som sa na to dala, tak vydržím, no čím viac som si to v mysli opakovala, tým viac som nemohla udržať páľavu, ktorá sa mi tlačila hore krkom až kým som nenechala slané horúce kvapky stekať po svojich lícach, v horkej chvíli, ktorá netrvala ani tridsať sekúnd, ale keby mi počas tých tridsiatich sekúnd niekto dal letenku naspäť do Bratislavy, neváhala by som ani sekundu a zdupkala by som naspäť domov. Chvalabohu, prišla pani upratovačka a vymanila ma z mojej chvíľky, kedy som sa opustila, utrela som slzy, zhlboka sa nadýchla a šla som späť do lobby, kde veselé rodinky turistov predkladali svoje ID karty tešiac sa na teplú kúpeľ, ktorú si dajú vo svojom štvorhviezdičkovom apartmáne. Neobsediac som išla pozrieť za Ederom, bolo neskoro. Našla som ho za pultom, usmievajúc sa, tancujúc a sekajúc surovú rybu, majstrovsky ju baliac do konečnej podoby. Nakazil ma svojou radosťou a ponúkol mi sushi, čo je pre mňa doteraz jedno z najčerstvejších a najlahodnejších sushi zážitkov vôbec. Zabalil aj Gabimu a pri kuse jedla sa hneď dýchalo ľahšie.
Posteľ. Konečne. Ederov dom bol dvojposchodový, so samými maľbami, etnickými šatkami po stenách a matracoch na spanie. Proste alternatívny ,,bejvák,, ako sa patrí. Po sprche sme ešte skontrolovali inzeráty, nič, nič. Nevadí. Aj zajtra je deň.
Ráno si spravíme kávu a ja sa zoznámim s Ederovou spolubývajúcou- s divoškou z Maui. Surferka, blondýna s piercingom na viacerých miestach na tele, krásna, potetovaná, s dušou leva, proste neskrotná divoška. Hneď bola sympatická. Rozprávajúc si príbehy sme takto strávili celé doobedie, ja som robila skice a Eder sa hral s ohňom.
