Hudba Kultúra & umenie

George Frideric Händel: Jephtha

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Oratórium

V gregoriánskom období britskej histórie sa objavili take mená ako Jane Austen (Pýcha a predsudok), či Mary Shelly (Frankenstein). Pred nimi ale do umeleckého vývoja zasiahol nemecký rodák George Frideric Händel (1726-1728). Do dejín anglickej hudby sa zapísal hlavne ako tvorca oratórií.

Oratórium je rozsiahla kompozícia pre zbor, orchester a sólistov. Podobne ako  opera v nej vystupujú charaktery a má árie a recitatívy. Na rozdiel od opery, ktorá je hudobným divadlom, je oratórium koncertnou skladbou. Síce rozpráva príbeh, ale charaktery, ktoré v ňom vystupujú medzi sebou nenadväzujú žiadnu interakciu, alebo iba veľmi symbolickú. Taktiež absentujú kostými a rekvizity. Námetom oratórií boli väčšinou biblické témy alebo príbehy svätcov, preto sa orátoria hrávali v kostoloch a pri rôznych cirkevných príležitostiach.

Oratórium Jephtha

Najznámejším Händelovým oratóriom je nepochybne Messiah (1741), ale „najtemnejším“ je Jephtha (1751). Toto oratórium začal Händel komponovať keď už mal problémy so zrakom a postupne slepol. V príbehu sa zamýšľa nad nevyspytateľnosťou nadprirodzenej božskej sily, ktorá zasahuje do ľudských osudov.

Händelovu interpretáciu príbeh z Biblie, prevzatého z Knihy Sudcov kap. 11-12., možno priamo prirovnať ku klasickej tragédii Ifigéna v Aulide od Euripida.

V antickej dráme Agamemnón prisľúbil bohyni Artemis, že obetuje svoju dcéru Ifigéniu. Sľub ale nechce splniť a tak Artemis zastavila morské vetry a grécka flotila nemôže plávať k Tróji. Ifigénia si na konci príbehu uvedomuje svoju dôležitosť a sama sa rozhodne, že sa obetuje. Predtým ako zomrie prichádza na scénu bohyňa Artemis. Ifigénia krátko pred obetovaním mizne a Artemis na jej miesto podstrčí laň.

Dramatický recitatív accomagnato Deeper, and deeper still, thy goodness, child, z 2. aktu oratória, ktorý spieva Jephtha. Patrí k najznámejším častiam oratória.

Händelov Jephtha vedie Izraelcov do boja proti Ammonitom, pritom dáva Bohu unáhlený sľub, že ak zvíťazí obetuje prvé stvorenie, ktoré stretne po ceste domov. Príbeh oratória sa odohráva okolo tohto sľubu, keďže Jephthe po ceste domov stretáva svoju dcéru. Tá sa v Händelovom interpretovaní príbehu vola Iphis, ale v Biblii sa jej meno nespomína. Rozdielom oproti biblickému príbehu je tiež zásah anjela, ktorý zastaví obetovanie dievčaťa. Iphis nakoniec nemusí zomrieť ale svoj život zasväcuje Bohu.

Air Waft her, angels, through the skies, z 3. aktu oratória, ktorý spieva Jephtha. Je jedným z najkrajších aké Händel zložil.

Oratórium Jephtha zložil Handel na libretto Thomasa Morella. V rukopise partitúry, na konci zboru How dark, O Lord, are thy decrees zanecháva skladateľ poznámku „Reached here on 13 February 1751, unable to go on owing to weakening of the sight of my left eye.“ Dielo malo premiéru 26.2.1752 v londýnskom Covent Garden a dirigoval ju sám George Frderic Händel. Hlavnú úlohu obsadil anglický tenorista John Beard.

Obsadenie:

  • Jephtha (tenor)
  • Iphis, jeho dcéra (soprano)
  • Storgé, jeho žena (mezzo-soprano)
  • Zebul, jeho brat (bass)
  • Hamor, zamilovaný do Iphis (alto)
  • Angel (soprano)
  • Zbor Izraelcov
  • Zbor Kňazov
  • Zbor Panien

Libretto k oratóriu http://opera.stanford.edu/iu/libretti/jephtha.htm

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.