Film & TV

František Kormaňák: O filmovej hudbe a o talentoch z VŠMU

By  | 

Ty si sa pôvodne hudbe nevenoval. Zlom prišiel až neskôr. Vieš nám opísať čo sa stalo a kedy si sa rozhodol, že začneš tvoriť aj hudbu?

Podľa toho, čo myslíš tým pôvodne. Na základke som hudbu, samozrejme okrem tej hernej, neznášal, ale keď mi neskôr kamarát hral na synťáku známe herné melódie, vedel som, že takúto hračku doma mať musím. Kúpil som si “samohrajku” (dnes by stála asi 20€ v hypermarkete) a skúšal som, čo dokážem. Tak som sa prebrnkal až do roku 1995, keď do kín prišiel Braveheart a sestra doniesla domov CD so soundtrackom. Myslím, že tento okamih by mohol byť tým zlomovým bodom. Odvtedy som začal vyhľadávať a počúvať soundtracky, zháňať si notové partitúry pre orchester k soundtrackom. Priznám sa, že netuším kedy som prešiel od počúvania ku skladaniu a ako dlho to trvalo, ale prvé počúvateľné skladby typu filmová hudba sú z roku 2008.

Slovenský trh je preplnený množstvom osobitých a všestranných kapiel, ale ty si sa rozhodol robiť hudbu, ktorá má soundtrackový potenciál. Ale keďže je trh malý a veľké filmy majú svojich skladateľov, vyprofilovať sa ako jeden z nich nie je veľmi ľahké. Ako si to riešil?

No áno, nie je to ľahké. Jedna vec je skladať filmovú hudbu, druhá vec je mať filmy, do ktorých ju môžeš skladať. Zo začiatku som skúšal hľadať krátke filmy a vytvárať atmosféru pomocou hudby, ale pokiaľ som chcel pôvodnú hudbu nahradiť, musel som z videa odstrániť dialógy, ruchy a všetky zvukové efekty, a to nebolo ono. Hudobná zložka musí ladiť s filmom ako celkom, s obrazom aj zvukom. Skúšal som aj osloviť známych slovenských skladateľov, aby som dostal nejaké odpovede na moje otázky, ale tých sa mi nejako nedostalo. Asi email nebol šťastnou formou komunikácie :). A tak som hľadal ďalej a našiel som Scorecast Online, webstránku pre ľudí, ktorí sa profesionálne venujú skladaniu filmovej hudby. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí by sa tomuto remeslu chceli venovať. Dozvedel som sa tam veľa užitočných vecí, z ktorých čerpám doteraz, ale asi najdôležitejšia informácia, ktorú som sa tam dozvedel, bola úplne zjavná a jednoduchá pravda. Nájdi si ”filmársku školu vo svojom meste”, choď tam, nájdi šikovných študentov a tvorte spolu. Musíte spolu tvoriť, učiť sa spolupracovať, spolu rásť, len tak si získaš svojich režisérov. Pretože etablovaní filmári už svojich skladateľov majú, prečo by si mali vybrať Teba, ak sú spokojní so svojim skladateľom. Jednoduché a logické, nechápem, prečo ma to nenapadlo samotného. A tak som sa infiltroval na VŠMU cez Facebook :). Hľadal som, čítal, pozeral, kto natočil niečo zaujímavé a má veľa likeov. A rozposlal som privátne správy. A ono to fungovalo. Samozrejme to nejaký ten čas trvalo, kým som dostal pozitívne odpovede, ale bol som milo prekvapený záujmom zo strany študentov. Nikdy nezabudnem na dva okamihy: Správu od Romana Gregoričku, že pre mňa niekoho má a na to, keď Martin Kazimír súhlasil, aby som skúsil spraviť hudbu do Evendžers. Ja viem, som sentimentálny 🙂 ale musím byť, ak chcem skladať aj takú hudbu :).

Spolupracoval si na množstve filmov pre študentov VŠMU. Keď som sa rozprával s hercami často mi hovoria, že práve táto generácia študentov sú tí, ktorý môžu podmienky v Slovenskom filme zmeniť. Ako to vnímaš ty? Dostal si sa k množstvu príbehov. Do mnohých si dodával atmosféru. V čom vidíš devízu tejto generácie?

Ak to hovoria herci, asi to bude pravda :). Počul som to aj ja, nechcem porovnávať, ale podľa filmov, ktoré som videl, myslím, že sú tam filmári, ktorí majú možnosti dosiahnuť veľké veci. Možno je to aj o dobe, o tom, že dnes nič nie je ďaleko, veľa vecí sa dá naučiť mimo školy. Možno si táto generácia uvedomuje široké možnosti, ktoré ponúka dnešná doba a nebojí sa ich využiť. Uvidíme, budem ich sledovať a dúfam, že aj spolupracovať :).

Čo je to, čo ťa na hudbe baví a z čoho čerpáš inšpiráciu?

Záleží na tom … Pokiaľ skladám hudbu k filmu, vždy je to o tom, ako podporiť film, aby vynikol ešte viac, akú atmosféru mu dať, ako zvýrazniť emócie. Chcel by som vlastniť “čarovné tlačítko”, ktoré by vedelo vypnúť a zapnúť hudbu, samozrejme z čisto študijných dôvodov. Ten rozdiel naozaj dosť cítiť, aj keď väčšina divákov si to možno neuvedomuje. A to je ono, to, čo ma na tom baví, vymyslieť, ako by ten rozdiel bol čo najväčší. Momentálne robím hudbu do magisterského filmu Martina Kazimíra Mĺkva voda a teraz hľadáme vhodnú hudbu do jedného záberu. Zložil som tri odlišné atmosféry, každá tam pasovala, aj keď Martin by nesúhlasil, pretože on ako režisér, vie, čo čaká od scény. Čo som ale chcel povedať, že hudba vie scénu, či celý film posunúť do úplne inej úrovne. A nájsť ten súlad, ktorý najviac podporí príbeh, to je to, čo ma na skladaní baví. Nie som jedným z tých, čo majú zaručený spôsob, ako načerpať inšpiráciu. Určite sa inšpirácia dá načerpať z toho, čo prežijem v daný deň, ale ja mám rád experimentovanie, len tak si sadnúť za klavír a hľadať emócie v tónoch, rytmoch, či zvukoch.

Na akú svoju skladbu si najviac hrdý a prečo?

Takto by som to neformuloval. Pokiaľ sa ľuďom páči to, čo robím, som na to hrdý. Určite ma poteší, ak film s mojou hudbou získa ocenenie, ale na druhej strane ma tiež veľmi teší, ak môj syn Miško rozpozná hudbu medzi rôznymi skladbami a s rozžiarenými očami hovorí: “Tatinko, to je tá hudba, čo si Ty robil. Pusti ju ešte raz!” Ak by som mal vybrať jednu skladbu spomedzi všetkých, tak by to bola skladba s pracovným názvom “Fallen Swords”  z teaseru na historický seriál, o ktorom bohužiaľ nemôžem povedať viac. Pretože, ak by sa realizoval, tak sa mi v ňom splní všetko to, kvôli čomu skladám filmovú hudbu. Na jednej strane emócie k príbehom, ktoré ľudí inšpirujú, bavia, napĺňajú emóciami, na druhej strane orchestrálna hudba so živým orchestrom, čo je doteraz môj nesplnený sen.

Práca s tvorcami je častokrát veľmi ťažká. Niekedy nejdú veci podľa tvojich predstáv, inokedy podľa režisérových. Ako sa najlepšie hľadá vzájomný dialóg a porozumenie a hlavne ako ty pracuješ, aby si sa priblížil režisérovej vízií?

Áno, stáva sa to a pomerne často, čo je samozrejme v poriadku. Ak by všetko bolo na prvý krát dobre, asi by bolo niečo zle :). Aj keby bola hudba dobrá, nemusí pôsobiť tak, ako režisér očakával. Spraviť dobrý film nie je len o režisérovi, či skladateľovi, vždy je to teamová práca a hľadanie tých maličkostí a prísad, ktoré okorenia film tak akurát. V dnešnej dobe väčšina režisérov pracuje s “temp hudbou”, teda predlohou, ktorá najbližšie vyjadruje atmosféru, ktorú chce filmár dosiahnuť. Sem tam stačí nájsť novú temp hudbu, sem tam sa stačí porozprávať. Pretože ďalšia vec, ktorú som sa naučil od ľudí, ktorí sa venujú skladaniu filmovej hudby profesionálne je, že veľakrát nejde o to, na akej “skladateľskej” úrovni si, ale ako si s režisérom sadneš ľudsky, či sa dá na Teba spoľahnúť, či počúvaš, čo potrebuje, alebo či si len silou mocou chceš presadiť svoju najlepšiu hudbu, ktorá je síce vynikajúca, ale filmu až tak veľmi nepomáha.

Robil si hudbu aj do filmu Martina Kazimíra Chronos, ktorý dostal ocenenie Philipa K. Dicka. Aký to bol pre teba pocit, keď bol film na ktorom si spolupracoval ocenení takouto cenou a ako sa ti na hudbe k tomuto filmu pracovalo?

Pocit je to skvelý a Martinovi gratulujem k všetkým oceneniam, ale musím sa priznať, že ja som mu v Chronosovi až tak nepomohol. Teraz narážam na to, že moja hudba v Chronosovi je minimalistická, ambientná, čo dopomáha k atmosfére, ktorú Martin vytvoril, ale je tam len pár tónov. Sme s ňou obaja spokojní, ale prezentovať sa ňou nemôžem, pretože ona bez Chronosa zmysel nemá. A to je dobre! 🙂

Kde môžeme počuť tvoju hudbu a čo chystáš najbližšie?

Môj archív viacmenej v chronologickom poradí môžete nájsť na Soundcloude (http://www.soundcloud.com/franto), trošku učesanú formu zas na mojej stránke http://www.frantokormanak.com . A pripravil som aj kratší video demo reel z filmov, na ktorých som spolupracoval . A čo ďalej? Chcel by som konečne začať robiť na skladbách pre hudobné knižnice, trošku na sebe popracovať a možno sa venovať Masterclassom s Hansom Zimmerom a Deadmau5om na masterclass.com, prípadne dokončiť Cinematic Orchestration kurz z ThinkSpaceOnline. Ale ktovie, možno zajtra príde niekto s novou výzvou a zaujímavým príbehom, a ja si sadnem za klavír a budem robiť to, čo ma baví najviac…

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.