Film & TV Film 1970-1989 Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Zjazvená tvár

Vrcholnú dávku ľúbivej extravagancie a majestátneho pádu na dno v americkom gangsterskom filme zažil fantasticky zremakovaný film Howarda Hawksa Scarface (1932) vychádzajúcej hollywoodskej novej vlny z polovičky 70-tych rokoch v podaní Briana De Palmu – opäť raz rovnomenný názov Scarface (1983). Scenár vtedy talentovaného, hoc ešte relatívne neznámeho Olivera Stonea lavíruje v pôsobisku importovaných prisťahovalectiev a hľadania si zásnubného teritória vo vysnívanej krajine. Ako vraví výstižné, nespočetne vynaliezavo sa opakujúce heslo: „The World Is Yours.“, je na tebe, ako s ponúknutou šancou vynaložíš. Ak by ste sa spýtali Al Pacina, ktorú rolu si najviac vo svojej kariére užíval a ktorá je jeho obľúbená, odpovedal by, že práve táto – Tonyho Montanu z filmu Scarface. Možno v direktívnych detailoch a čipernej priamočiarosti nekliešti kriminálny svet vo všetkých svojich písaných či nepísaných zákonitostiach pomaly, v komplexnosti a najpoctivejšie. Že občas si dopomáha kinematografickými skratkami a vábi nedotknuteľnosťou odpútanej ideológie. Že možno trocha upúšťa od toho, čím je Krstný otec Krstným otcom, kde poetika Leoneho Vtedy v Amerike si dáva zámerne načas, či s akou mentálnou previazanosťou nás sprevádzajú kultoví Mafiáni,  ale disponuje nenormálne odviazanou paralelnou dynamikou. De Palma vie, ako atmosféricky podfarbiť sekvencie, dodať im puncu originality, vybrať správnu dobovú pesničku, spomaliť a zrýchliť.  V jednej scéne letí snom sveta podsvetia ako orol vznášajúci sa pokľudným priestorom a v zraniteľnostiach ho zase krvopotne skúša do maximálneho vyčerpania. Stavia proti sebe parťákov, zvýrazňuje ich osobité jednoliate črty, vznáša a relativizuje morálny kódex cti inak nemorálnych autorít. Decentralizuje vysnený svet Tonyho Montanu do jeho vlastnej mrazivej fantázie, v ktorej nemožno docieliť k maximálnej spokojnosti tomu, čo hrubým túžobným násilím presadzuje. Lákalo ho to, na čo ako kubánsky podivín nemal a čo sa mu zdalo byť vzdialené. Filmom absentuje emocionálna esencia, víťazí dostatkový fyziologický materializmus nesplnených túžob a ich prekonávania hodných náročných prekážok, ktoré postupne dobýva. A ak sa k nej nejaká postava priblíži, kruto na to doplatí (Manny – citovo, Tony – prekročením právomocí svojho postavenia, Elvíra – prepychom, ktorý zo svojho sveta nedokázala vypudiť).

Neformálne spracovaný snímok o živote Al Caponeho tak nahradila odysea rozmachu kubánskeho emigranta a svet 20-tych rokoch a časoch prohibície vystriedal svetom drog a organizovaného zločinu na prelome dekád 70-tych a 80-tych. Vzplanúce kontroverzie a voľný tok tovarov a služieb odohnal Tonyho Montanu z práce v kuchyni a pod priamym dohľadom šéfa, ktorého nemal rád k možnosti krátkodobého zbohatnutia. Spolu so svojim kamarátom Mannym Riberom (Steven Bauer) sa dostali pod patronát vplyvného Franka Lopeza (Robert Loggia), ktorí im určil úlohy a pozície, ktoré mali zastávať a hierarchicky vykonávať.

De Palma tak znovu vyňal Montanovu iluzórnu predstavu rozkvetu mafiánskeho kráľa z bezvýznamného kuchára od jedného nadriadeného k druhému. Avšak k „spoločensky významnejšiemu“. K Frankovi pociťoval úctu a rešpekt, dokiaľ neprišiel nato, že opäť raz jeho démonické super ego narazilo do pavučiny mantinelov, ktoré ho súcne limitovali.

Ďalšou túžobnou úrovňou jeho snov zastávala Frankova priateľka Elvíra (Michelle Pfeiffer), ktorá takisto len ochutnávala plody svojho luxusu, o ktorý ak by prišla, upadla by do priemeru, o ktorom nechcela ani počuť. Čiže Antonio pre ňu nepredstavoval toho vykupiteľa, ktorý jej takéto niečo zaručí. Bála sa straty vysokopostavenej integrity, ktorú môže tento spôsob života dohnať  až do katastrofy.

Terciárnou must need pre Tonyho znamenala ochrana nevlastnej mladšej sestry Giny (Mary Elizabeth Mastrantonio) o ktorú sa tak veľmi bál, že jej nedoprial ani to najmenšie možné potešenie, ktoré nebolo dopriate ani jemu samotnému. Vlastnú frustráciu nenaplnených sexuálnych úlovkov podriaďoval svojskému strachu z chúťok iného. Niekoho tak čistého, kým dovtedy ešte bola ona sama. Hoci ju chránil často oprávnene, bál sa, že ju pošpiní. Ako posledný morálne čistý škriepok vo jeho živote.

Poslednou a najdôležitejšou implantovanou svojbytnou vlastnosťou preňho zastávali tak trochu zvrátené pravidlá, ktoré v expresívnych monológoch dával svojim oponentom na zrak. Ukážkovo hral na strunu čestného gangstera, ktorý má len svoje slovo, ktoré platí a nič viac. I jeho najbližší spolupracovníci vedeli, že to nie je vždy tak, aj keď mu to nedokázali z očí do očí vyvrátiť. Čiže sa vraciame k podstate, ktorou brázdil ľady hrán v situáciách, ktorými prechádzal s malou šancou, ale po ich prekonaní vzrastal na svojich autoritatívnych požiadavkách, po ktorých naberal na charizme. Dokonalým nárazníkom tejto otočky symbolizuje scéna vraždy vlastného šéfa Franka, ktorý ho po Tonyho provokatívnych výstupoch a svojskej réžií obchodov dal nemilosrdne odstrániť. Nepodarilo sa mu to a tak „spravodlivú vendetu“ učinili Tony s Mannym a s niektorými Frankovými vzbúrencami s dávaním najavo práve morálne krédo, ktorými sa riadil. Elvíra po prvotnom šoku sa opulentne pretransformovala z nedobytnej panej v poddajnú puntičkárku. Tú, ktorá je nad vecou, hoc v momente činu je prekvapivo otrasená.

(Jedna z mnohých skladieb, ktoré dopomohli precitnúť k dobe a miestu, v ktorom sa svet Tonyho Montanu odohrával.)

De Palma mimoriadne konsolidovane a na perfídnych vážkach rozvíjal vnútornú psychológiu postáv, pretože v nich odzrkadlil obraz chcenia, ku ktorým jednotlivci idú nutkavosťou naprieč a lineárnu krivku, ktorá zobrazuje zvýšenie ostražitosti, po ktorého vašej zosuvnej tragickej obety túžia všetci tí, ktorí vás majú časom na vašich pozíciách vystriedať. Tony si z najväčšieho majetného rozmachu po boku istého Sosa (Paul Shenar) vytvoril pyramídu podriadených a širší rozsah osobnej slobody, ale pri nástrahách nedbal na motivátory okolností, ktoré takisto proti nemu vystupovali v akejsi nezlučiteľnej diskrepancii cieľov, ktoré boli v ostrej disymbióze. Neprispôsobivá tŕnistá cesta ambivalentných požiadaviek nedokázala asociačne nájsť spojitosť v tom, ako hľadať vzájomné kompromisy. Nedokázali tak nájsť nielen spoločné hľadiská, ale aj východisko z pascí, ktorým chýbala lepšia odstredivosť komunikačných bariér a uplatnenie jednotného postupu. Práve čoraz častejšou disproporciou vlastných prehlásení Tony stúpal na nebeský vrchol (nerešpektovanie onoho kódexu) a práve pri ich dodržiavaní klesol na samé dno (scéna pred zaumieneným výbuchom auta daňovej kobry, v ktorej sa neočakávane nachádzali deti). Avšak, padol strmo najmä preto, lebo bol nenásytný. Dokonca zavraždil aj svojho najlepšieho priateľa Mannyho, lebo zistil, že žije s jeho sestrou. Kam teda siaha hranica možného a nemožného? Znesiteľnosti a mravnej tolerancie? Lásky a vlastnej chamtivosti? Z čoho,  ak nie zo samoľúbej apoteózy, ktorú uznáva len jedna jediná osoba možno takto klesnúť?

Pri záverečnej prestrelke možno nielen signifikantne poukázať na absurdnú amorálnosť gangstrov, ktorým netreba najsofistikovanejších procedúr bezpečnostných zámkov, rozľahlosti pozemkov ale ani počtom prisluhovačov, ktorým velíte. Nepriatelia sa vykľujú vonku ale aj vo vlastných radoch, ktorých možno zanedbáte, možno ich vedome či nevedome ponížite a tí vám to odplatia tou najpodlejšou zradou. Kým si Tony stihne uvedomiť, že neohrozene strieľa protivníkov hlava nehlava, za chrbtom naňho vyčkáva sok, ktorý ho najobskúrnejšie zloží na zem. Tento moment je tak výstižný, že nepotrebuje dodať jediného slova, aby túto monštrozitu hlbokého pádu pochopil. Nervová subjektivita pôsobí odstrašujúco. Pri azylovom procese by nikoho nebolo napadlo dominového efektu, ktorý sa z nečakaných životných situácií môže vykľuť. Ako to možno opozitne menoslovne a eufemizmom nazvať, chamtivosť jedného človeka nie je dlhodobo udržateľná. Nie preto, že by nám osud chcel ublížiť, ale aby sme my neubližovali iným. A tých, ktorí ubližujú nám to taktiež jedného dňa dobehne.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.