Film 1990-2009 Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Zem nikoho

Doznievajúce dozvuky z bosniansko-srbského konfliktu by zračili, že vojnové útrapy z tohto obdobia ešte prejdú určitým ukľudňujúcim predelom, než príde na historický konsenzus revizionizmu. Tanovićov film však naháňa hrôzu práve svojim frivolným napätím kombinovaným so satirickými scénkami a znôškou bizarných situácií. V 90.rokoch pochopiteľne, každý tábor konfliktu napádal propagandu druhej strany a svoju si nevšímal, ba čo viac, porušovaniu politickej etickosti „dopomáhal“ svojvoľným výkladom týchto udalostí na základe ktorých ospravedlňoval akékoľvek konanie podkopávajúce diplomatické riešenia konfliktu.

Zem nikoho (2001) v orig. názve: Ničija zemlja však skrz synergickú hranu akejsi nestrannosti prinavrátila okolnosti konfliktu k reči zrozumiteľnej a trpiacej človekom samotným. Jeho osudom a formou obete za veci, ktoré nevyhnutne k vojnovému utrpeniu patria. Tanovićova adaptácia predlohy môže vyznievať v istých fázach absurdností v celku nafúknuto, ale niekedy iba takýmto spôsobom docielite reakčnejšiu percepciu diváckeho záujmu o danú tému, ktorá za oponou nevideného môže značne skresľovať. Druh emócií potom takisto v takomto etalóne filmovej reči narastá a obohacuje i vnímavosť deja, z ktorého výsledný efekt preniká.

Sujeta dejovej línie prechádza viacerými minimalistickejšími mizanscénami, v ktorých sa strieda obviňovanie dvoch vojakov z nepriateľských táborov spôsobom, „kto vyprovokoval a môže za občiansku vojnu“ v Juhoslávií. Na integrálnu súčasť profilácie jednotlivých strán konfliktu si režisér zvolil i odlišné osobnosti, ktoré dané krajiny v tomto vzdialenom mikrokozme pripomínajú. Nino (Rene Bitorajač) je extrovertným Srbom, ktorý sa dobre cíti v spoločnosti druhých a najmä spôsobom, že nepočúva ale býva vypočutý. Čiki (Branko Djurič) je jeho presným opakom. Ich charakterové črty a diferenciácia temperamentu je odzrkadľovaná v metaforickej rovine na ich nie zrovna spoločenský vývoj, ktorý zapríčinil roztržky v rámci multikulturalistickej podoby Juhoslávie, ale viac na náturu jednotlivých národov v nej. Zem nikoho je vlastne i dosť trefným názvom filmu, pretože skutočne nepatrí nikomu a to najmä vtedy, keď paradoxne buráca a exploduje vo svojich základoch. A vlastne symbolizuje i územnú časť zákopov, kde sa ťažisko deja práve nachádza.

Napriek tomu, že Zem nikoho sa javí ako výpravný a (multi)koprodukčný film v rámci čoho mohla byť lepšie a objektívnejšie ustanovená kriteriálna sebareflexia aktérov vojnového konfliktu(i keď, nie vždy to automaticky býva pravidlom, všakže…), niet v ňom nič z typických prvkov vojnového filmu ako sú strategické hľadiská vedenia vojny, akčnej synchronizácii plukov v prvých línií ani informačných doktrín vejúcich tento konflikt na istých motívoch historickej sprievodnosti. Najmä preto, že spravodajské hry tento nalíčený konflikt zhmotňujú k im stanovujúcim a vyhovujúcim akcentom interpretácie a každodenná realita podkutej hrôzy a zašpinenosti z oboch táborov v reáliách nabáda k jedinému zodpovedajúcemu rezultátu a to okamžitým ukončením týchto vojnových nesvárov. Myslím, že takouto jednoduchou naratívnou skratkou skrz tento príbeh tvorcovia docielili toho, aby posolstvo z filmu bolo rozpoznateľné a zrozumiteľné širokému okoliu.

Čo sa týka direktívnych zložiek filmu, sú na vysokej, až nadštandarnej európskej úrovni. Strih lakonicky odráža odpútanosť dvojice vojakov od civilizácie a predsa z neho budiť svojou panoramatickou nehybnosťou prípadný nepredvídateľný zvrat udalostí doslova z minúty na minútu. Schémy osobnostnej dominancie medzi vojakmi sa takisto menia podľa toho, kto má nad kým v danej chvíli moc (zbrane, fyzická dominancia atď.). No a vskutku bizarná situácia s odisteným granátom len stupňuje nezmyselnosť rôznych odtieňov bezhraničného násilia, ktoré nemajú žiadne reálne východiská pri ich konvenčnom a tvrdohlavom uplatňovaní v porovnaní s globálom, ktorý v tomto konkrétnom prípade abstrahuje na bytostnú celistvosť balkánskeho konfliktu.

Treba si uvedomiť, že výroba filmu stála „neuveriteľných“ 30 tisíc eur. Tanovićovmu tímu sa rozhodne podarilo rozvíriť retrospekciu doslúchajúcich udalostí Srbov a Bosnianov resp. Srbov a Chorvátov v pestro sa rozvírenom kabáte drám a vypätých situácií. Záverečná zásahovka od UNIFOR podtrháva absurdnosť tohto šialeného stavu občianskych nepokojov. Média a ich štáby pôsobia v týchto fázach, kedy sa bojuje o odmínovanie ako zakliesnený pytón podtrhávajúci svoje obete v absolútnej skepse a nemožnosťou dostať sa z toho inak, než len katastrofickou sebaobetou.

Cikiho smrť vzhľadom na jeho predošlé temperamentné správanie ani nejde brať ako nejaké mesiášske vykúpenie, ale i tak dáva divákovi dojemnej lekcie s možnosťou vcítiť sa do jeho bezradnosti a vypnúť inak analogické premýšľanie, ktoré zväzuje naliehavosťou situácie, ktorá si tento stav vyžaduje. Zem nikoho je významným príspevkom na poli nových globálnych konfliktov, ktoré prerástli bežnú občiansku uzavretosť pred okolitým svetom. Relativizuje a zároveň hádže vinu na všetkých zainteresovaných, ktorí neprežívajú spôsobené utrpenie z konfliktu v rovnakej krvnej skupine ako naši účastníci tohto tragického príbehu.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.