Film & TV Film 1950-1959 Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Všetko o Eve

All About Eve (1950) amerického perfekcionistu: režiséra, producenta a scenáristu – Joseph L. Mankiewicza má z hľadiska zákonitostí Hollywoodu podobne ingredovanú receptúru ako jeho najväčšie skvosty, ale zaujímavá je najmä doba vzniku. Po konci zlatého veku štúdiových systémov, ktoré sa v kuloároch datujú medzi obdobím rokov 1932-1946 má tento film aj zvláštny účinok majestátnej sebareflexie. Priznáva zákulisie intríg a falošných priateľstiev v šoubiznise, predstiera pozlátko časných úsmevov a hraných grimás, ktoré musíte nato, aby ste prerazili prosto používať.  All About Eve hrá s divákom hru na mačku a myš vo viacerých vrstvách a v rozložení viacerých náladových aspektoch. Pri počiatku a osudovom stretnutí úctivej Evy (Anne Baxter), ktorá s pokorou a vďakyvzdaním spoznala herecký idol Margo Channing (Bette Davis) a vyrozprávala svoju púť sťa nadšenej fanúšičky, ako s úpenlivosťou sleduje všetky jej divadelné predstavenia. Túto úvodnú sekvenciu možno vnímať ako akýsi záchytný bod, ktorým sa stlmil inak líny dennodenný kolobeh, na ktorý v civile nazerajú cynické herecké hviezdy s nadhľadom a počas zhruba 10-tich % svojho života hrajú kohosi, za koho sa pred publikom mylne vyzývajú.

Dostredivou adaptabilitou medzi členmi realizačného tímu, ich asertívnou výchovou a hnaním sa za peniazmi a slávou Eve spoznávala pozadie divadelného plátna, o akom počas sledovania premietaní ani nesnívala. V roku 1950 zhodou okolností natočil film s podobným námetom Billy Wilder – Sunset Boulevard a charakterovo medzi sebou možno trochu súperia, ale Wilder sa viac odvďačuje ľahkosťou a konformobilitou, či skvostným, tieňovo formálnym prevedením, než hybridným zákulisím hereckého ansámblu. Mankiewiczov film je zaostrený viac v typických klasických portrétových záberoch, záberoch celkov a polocelkov a perfektným vrstevnatým scenárom. Noir look je tak usúvzťažnený skôr v rámcoch dlhodobej kultúrnej nátury, ktorou sa najmä v 30-tych a 40-tych rokoch americká kinematografia prezentovala. A čo ju aj najviac promptne vystihovalo. Film takisto oprášil lesk schopností Bette Davis a prinavrátil ju k absolútnej elite. V plesových sekciách zažiarila aspoň svojou krásou taktiež Marilyn Monroe. Ako komparz na vyjadrenie atmosféry vskutku geniálny. Prezieravý lobista Addison DeWitt (George Sanders) zase bol tým, komu sa podarilo mladučkú Eve pretlačiť medzi konkurenciu ostatných herečiek. Jej dojemný príbeh ich veľmi zaujal, hoci mieru zanevrenia na kadečo a kadekoho (pre potrebu kariérneho rastu) mali vybudovanú na maximálnu možnú mieru. Eve tak brázdila pódiami čoraz viacej (a umožnili jej) prenikať do ich sveta. Po čase si ale každá z branže musela spytovať svedomie, akú členku, ktorá ich postupne nahrádzala – si vo vlastnom mene slobodne medzi seba zvolili.

                              „Fasten your seatbelts, it´s going to be a bumpy night!“

Úloha prostredia (New Yorku) nezohráva takú pozíciu, ako v Sunset Boulevard honosnejšie Beverly Hills. To však neznamená, že by antagonistické živly a nevralé prejavy neboli miestnou subkultúrou tohto filmu životne dôležité. Fame a nadradenosť vo svete šoubiznisu kulminuje úpornosťou staroby, ktorou sa staršia generácia silou mocou nechce podriadiť mladíckosti a živelnosti. Pomocou nej sa nebojácne včleňujú k ostužilosti oscilačného boja v priamu konfrontáciu. A poráža ju a rovnež ju aj takisto obmieňa. Eve teda využila dôveru svojich kolegýň účelovo a po deskriptívnych dialógových mantineloch, vďaka ktorým sa stala pevnou súčasťou hereckého spolku zahla k bočným úmyslom. Po útlmnom a relatívne kľudnejšom plynutí sujety sa zápletková os dostala k absolútnej morálnej anarchii. Eve využila možnosť a s bažiacim egoizmom  prerazila brány ľadu len pre seba. Zvyšné herečky na čele s nepríjemnou Margo nechala zametať dozvuky svojich suverénnych bujarých aplauzov, v ktorých ju dav prenikavo ospevoval. „I will regard this great honor not so much as an award for what I have achieved, but a standard to hold against what I have yet to accomplish.“ (Eve Harrington). V scéne, ktorou začala Eve ešte pred časom, nazerajúc hlavou vztýčenou nahor na hviezdu menom Margo vymenila úmyslom za číry pragmatizmus. Dôležitý prelom v naratíve tak znamenala skrze ambivalentná zámena mladíckej krvi za tú neotrasiteľnú, charizmatickú, ale bojácnu a starú, ktorá ju za podlú zradu hlboko znenávidela. A chcela jej to oplatiť, ale už bolo neskoro. Keď Margo neznamenala v spoločnosti vážený pojem, nik ju razom nebral vážne.

Mankiewiczovi sa s noblesou a vo výpomoci tímového štábu podarilo zrešeršovať vágne prostredie filmového sveta (teda jeho mrazivé, okom sprostredkovateľnosti neviditeľné zákulisie), ktoré trýzni prirodzenou samodeštruktívnou ješitnosťou. Tá ničím nevyčnieva ani prostredím zaľahnutej ulice, ale vzhľadom k postaveniu a významovo ďaleko významnejšej smotánkovej spoločenskej úrovni je táto téma vždy a všade aktuálnou živnou pôdou pre spoločensko-kritický ucelený rozbor. Nielen z filmového, fonografického, či morálneho aspektu, ale i v medziach syntetickej skostnatenosti a relativizácii idolov, ktoré majú v očiach a pre pohnútky motivačného konania na bežného diváka velebiaceho ich neotrasiteľnú autoritu nemalý dopad.  V prípade motivácie Hollywoodu sa vzájomne i recipročne zveľaďovať (na všetkých úrovniach a udržiavať v kurze jej ideovú značku) a morálne posúvať vpred; rivalita môže znamenať isté zdravé a súťaživé súperenie, avšak, ak do prerastajúceho konfliktu vstúpia osobné urážky, honba za slávou, vplyvom a peniazmi, amen dolina. All About Eve je nadčasové dielo, ktoré je čoraz aktuálnejšie pri akejkoľvek forme konštitucionálneho úpadku. Rozvratu osobnosti. Zamlčiavaných dvierok skrytého, bezútešného despotického ja pre konečného spotrebiteľa. Všetci o tom vieme, ale predsa nás naše a ich správanie dokáže šokovať. Ale svet je už raz taký. Tesne pred koncom za Eve dobiehali nové talenty, pre ktoré bola vnímaná ako bohyňa. Ako keď sa ona kedysi vtierala k vlastnému idolu Margo.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.