Film & TV Film 2010+ Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Štvorec

Ruben Ӧstlund po svojej Vyššej moci (2014) opäť zabrúsil provokatívne zrkadlo márnomyšlienkárstvu ľudí z vyššej strednej triedy. Téma filmu, ktorý získal Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film za rok 2017 je výbornou studnicou do poznania ľudí západného typu, ktorí filozofujú nad životom okolo seba a radi si držia určitý odstup od prízemnosti, zatiaľ čo ich vlastný život je konfrontovaný s neľahkými skúškami osudu.

Tento švédsko-dánsky snímok s multikoprodukčnom nemecko-francúzskou spoluprácou je ukážkovým dôkazom, že na rozdiel od deja filmu môže vzniknúť ideálna spolupráca na princípe veľkej vízie, keď už nie vo fikčnom svete, tak aspoň tvorcami pri jeho natáčaní.

Kurátor štokholmského múzea Christian (Claes Bang) je prototypom mozaikovitej hry, kde svoju prácu stavia vlastným liberálnym preferenciám a súčasne sa stane obeťou podobného komplotu, ktorý vyskúša jeho odolnosť.

Štvorec sám o sebe, ako ho nalinkovali pracovníci múzea, symbolizuje úzky priestor, kde má svoje miesto tolerancia a úcta, nie vďaka ale napriek spoločenskému postaveniu. Hra, ktorú Chritian konceptualizuje, je vystavená na podobných základoch. Snaží sa umenie nájsť v jednoduchosti, vo voľných myšlienkach a asociáciách. Tímu, s ktorým spolupracuje, podriadi vlastnú víziu a vytýčia si cieľ, ktorý následne odprezentujú verejnosti.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt štvorec film

Tu sa natískajú otvorené polemiky diela:

Je umením niečo, čo má voľnomyšlienkársku invenciu? Alebo hocičo, čo sa dostane na nejakú výstavu múzea len preto, že to tam je? Kde sú hranice posudzovania podobných kritérií? Záleží to od prijatí publika, resp. preferencií diváckeho vkusu? Aké parametre „umenie“ potrebuje?

Ӧstlund s producentom K.A. Bomanom tento príbeh vedie v paralelnej didaktickej symbióze. Christian je preňho reprezentant istého typu ľudí a vrstvy, Christian vypracováva so svojim tímom absurdný komplot štvorca v rozmeroch 4×4 metre. Ide o istú filozofickú paralelu s hľadaním rovnosti a tolerancie naprieč odlišnosťami. Zároveň však v tíme Christiana, za oponou a v ich osobných životoch Ӧstlund stavia dej do alternatívnej roviny.

Christian si prejde vlastnou skúškou, kedy ho na ulici niekto okradne a vezme mu peňaženku a mobil. Všimne si to neskôr. Naruší to jeho plány a koncentráciu. V spolupráci so svojimi známymi lokalizujú miesto polohy, z kade im pípa zariadenie a silou mocou vystopuje svojho „páchateľa“ a vezme si, čo mu patrí. Medzitým ešte zápasí s vlastným egom a výčitkami svedomia, keď využíva nezáväzný sex, ktorý preňho predstavuje pokušenie skrz dominantnú mužskosť a pokorenie koristi, ktorá mu to následne vyčíta (postavu hrá Elisabeth Moss).

Šéfkurátor počas toho (ne)pracovného vákua nestíha pozliepať koncept svojho predstavenia. Z hry sa stáva fraška. Christian musí odpovedať na kritiku médií a zahladzovať prúsery, ktoré viedli k chybám. Azda najväčšou je dnes už ikonická scéna s ľudoopom (Terry Notary), ktorý fyzicky útočí na divákov, ktorí obkolesujú noblesné reštauračné stoly.

Český trailer

Hodnotenie

Film má satirické vyznenie, ale pocit z neho vzbudzuje silný vnútorný rozpor. Nemá hlavný leitmotív a niečo, čím by pevne viedol diváka k dejovému vyvrcholeniu. Štvorec je nadizajnovaná umelecká inštancia, je to miesto uviaznutia vlastného slabošstva a labyrintom dezilúzie spoločenských preferencií, ktorých okamžite mení prostredie a precitnutie z „bubliny“, v ktorej žili a mysleli do stavu, ktorí ich dokonale vyviedol z miery.

Christian so svojim tímom skúšali vytvoriť koncept umeleckého diela, ktorý stroskotal a sami sa stali jeho obeťou v reálnom svete. To, ako prácne, miestami usilovne, avšak stále dostatočne cynicky pristupovali k ich „dieťaťu“ ich dostihlo v súkromnom živote opačným smerom.

Výhodou snímky sú viacúrovňové nálady. Napriek nepríjemne ťaživej tematike je film rôzny. Ponúka satirický humor, prvky absurdnosti, bizarnosti a je aj silnou sociálnou štúdiou severského stredostavovského prostredia modernej spoločnosti. Okrem toho je inovatívny, vysoko aktuálny, poučný a aj adresný. Každá štrukturálna mizanscéna vás vrhá akoby do iného sveta dennodenných situácií a problémov. Je preto možné, že po niekoľkých scénach už budete mysľou inde, zatiaľ čo predošlý dej kauzálne postupuje ďalej ale vy naberáte chod ďalších udalostí. V nie veľa filmoch budete zažívať podobné pocity, kde nástojčivosť nahradí pohltenie zmyslov pre aktuálny moment.

Film má gradáciu, silné výstupy, avšak skôr vnútornou dynamikou. Nemá klasickú výstavbu a pri 142 minútach nie je príliš okatý a lahodiaci pre diváka zvyknutého pozerať niečo iné. Ponúka mozaiku viacerých príbehov s kratšími pocitmi bizarnosti, ktoré vyústia v množstvo trápnych a neurčitých karikatúr.

Je to film, ktorý nájde svojich protagonistov zraniteľných, sebeckých a vyčítajúcich si vlastné konanie, ktoré ich doviedlo do stavu nedôvery a samotárstva, ktoré však sprvoti odsudzovali. Osobného kréda prestíže a vyššej spoločenskej vrstvy by sa ale nevzdali za žiadnych okolností. Tam začína a končí ich „voľnomyšlienkárska“ sloboda.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.