Film & TV Film 1950-1959 Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Rio Bravo

Westerny sú ako šálka kávy. Ak ich ochutnáte a zachutia vám, nikdy na tie vaše srdečné nedáte dopustiť. Ak vám ale ten jeden konkrétny nesadol, pravdepodobne mu už nikdy šancu nedáte. Niektoré vyzývajú na toľkokrát poznaný súboj cti, iné zas na uvedomelú sebareflexiu dejín, ďalšie prosto bavia, ale každopádne sa v detailoch výrazne líšia kompozičným a tematickým spracovaním ako i jedinečným jazykom prerozprávania starých mýtov a legiend. Rio Bravo je unikátny práve svojim poeticky zidealizovaným príbehom tradičnej šablóny o dobrých a čestných šerifoch, ktorí bránia mestečko, hoc nie sú od prírody „dokonale vybavení.“ Veľký klasik Howard Hawks ideu šerifa vidí práve v jeho proklamovanom vnútri, ktorá zárodok zbabelosti účinne potláča a vo svete neistôt jej pridáva aspoň ako takej cnosti. O ľudskej povinnosti pomáhať a ísť príkladom, o vyšších princípoch, niekdajších popáleniach a jazvách minulosti, a najmä – o opätovnom povstaní im aj nebojácne čeliť…

Dej je referovaný prostredím mestečka so symbolickým názvom Rio Bravo, kde bratia Burdetovia páchajú opakovane trestnú činnosť. Šerif John T.Glance (John Wayne) zatkne Nathana (John Russell) za vraždu, čo spôsobí medzi oboma tábormi nebývalý konflikt. Okrem rozporov s banditami si musia cestičku k spolupráci nájsť – alkoholik Dude (Martin Dean), starobou poznačený Stumpy (Walter Brennan) a mladík Colorado Ryan (Ricky Nelson). Postava Waynea je navyše postavená k osudu lásky hazardnej hráčky hrajúcej Angie Dickinson – Feathers a Hawks aj v tomto vzťahu využíva zvláštne poetický jazyk, kontakt očí a uhrančivých emócií znovu nadobudnutých túžob. Charakter snímky je tým pádom ďaleko pozvolnejší a milší, ako tomu bolo v Červenej rieke (1948) a zúčastnení si toho náležite užívali. I retrospektívne je film hodný analytických štúdií, ak je trebárs venovaný i na tie vôbec najpohodovejšie poobedia. Tým je výnimočný, pretože kulminuje akciu, ktorá sa vyhrocuje postupne, veľa rozpráva, ale najdôležitejšia komunikácia je komunikáciou pier a o presune poetiky z priezračných veľkých plání do rozcuchaných interiérov mu dodáva na neopísateľnom čare.

Samozrejme, niekto môže tomuto westernu vyčítať (ne)akčnosť, ktorá je relatívne nemotorná, či rigidne mozaikovité vzťahy a peripetie, ktoré sa dávno a opakovane už dakde osvedčili. Nepracuje s psychologickým rozborom súčinnosti príčin a postupného vývoja vo váhavosti rozhodnutí hlavných postáv (Na pravé poludnie – 1952), ale ako koherentná čaro kresba, ktorou postavy maľujú a odkrývajú svoj vlastný príbeh. Takisto sa mu nemusí zrovna dvakrát pozdávať „vtipnosť postavičiek“, ktoré síce hláškujú, ale nie vždy s vycibrenou pointou, keďže ich repliky lietajú kamsi dostratena. Domnievam sa ale, že vzájomná korelácia chémie postáv vytvára účinný proti obraz k deju, je náklonná jeho priebehu a využíva prostriedky, ktoré apropo prajú jeho epickému spôsobu rozprávania. Nevytvára westernom naratívnu duplicitu, skôr ich z pohľadu dejín kinematografie neustále inšpiruje.

Prvá z dvojice pesničiek, ktorá definuje atmosféru a identitu filmu:

„The sun is sinking in the west. The cattle go down to the stream. The redwing settles in the nest It’s time for a cowboy to dream. Purple light in the canyons. That’s where I long to be. With my three good companions. Just my rifle, pony and me. Gonna hang (gonna hang) my sombrero (my sombrero). On the limb (on the limb) of a tree (of a tree). Coming home (coming home) sweetheart darling (sweetheart darling). Just my rifle, pony and me. Just my rifle, my pony and me. (Whippoorwill in the willow. Sings a sweet melody. Riding to Amarillo). Just my rifle, pony and me. No more cows (no more cows) to be roping (to be roping). No more strays will I see. Round the bend (round the bend) she’ll be waiting (she’ll be waiting). For my rifle, pony and me. For my rifle, my pony and me.“

Vychádzajúc zo silného puta  dôverovať priateľom a spovedať sa im s vecami, ktoré neradi rozprávate, vás vráti do života a uľaví sa vám. Inokedy by sa naše postavičky v krčme pobili hádam za jediné pivo, účel však svätí prostriedky. Vyhrali nie tým, že zneškodnili banditov, ale tým, že sa o to pokúsili a držali stoj čo stoj pri sebe. Bez ich úprimného spojenectva by nemalo zmysel riskovať životy a biť sa pre hrejivejšiu budúcnosť, pretože šťastie jednotlivca priamo závisí od parťákov, ktorí vám kryjú chrbát a dávajú nádej.

Priateľstiev generačných, rôznorodých, komplikovaných a sprvoti neprajných osudom, avšak hybnou silou efektu tohto filmu je nie dávať im umelo vyfabulované nadľudské schopnosti, ale využiť ich domnelé prednosti a dar dobročinnosti pre spoločný účel poslania. Hawks využíva čas ako nevyhnutný element, miestom, kedy činy vôľovo vzrastajú a temné spomienky majú čas na dôkladné rozpovedanie v kruhu blízkych. Je to film veľkej precítenosti hĺbky života, znovuobjavením viery v seba, ale predovšetkým – ideálom úprimného kamarátstva, ktoré nevyprcháva.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.