Film & TV

Filmová recenzia: Príliš mladá noc

By  | 

Úpadok medziľudských vzťahov je téma, ktorá sprevádza umenie azda od počiatku vekov. Stačí len námatkovo spomenúť umelcov ako Iuvenalis (rímsky satirik), Dante Alighieri, Franz Kafka, Miloš Forman alebo Maurice Pialat (mimochodom jeden z obľúbených režisérov tvorcu recenzovanej snímky). Každý z týchto autorov vnímavo sledoval súdobú spoločnosť a citlivo zachytával nepatrné nuansy upadajúcich medziľudských vzťahov. Vyzerá to tak, že v súčasnosti sa vydal rovnakou cestou aj začínajúci slovinský režisér Olmo Omerzu, ktorého celovečerný debut demaskuje pokrytectvo a nezodpovednosť dnešnej strednej generácie.

Skúsenosti s touto témou Omerzu má, keďže jeho predchádzajúci, Cassavetesovsky ladený, študentský film Druhé dějství, pôsobivo dokumentuje dusivú manželskú krízu a detinskosť hlavného hrdinu. Už za tento film zožal čerstvý absolvent pražskej FAMU nadšené ovácie a ocenenia na festivaloch v Česku, Portugalsku, Francúzsku i Slovinsku.

prilis_mlada_noc2

Jeho absolventský film, však disponuje ešte väčšími ambíciami, nielen čo sa týka stopáže, ale aj uvedením na tohtoročnom Berlinále. Aj tu si pritom Omerzu vystačí s asketickým prostredím, len na to najnutnejšie zredukovaným príbehom a nepatrnou štylizáciou, čo ho približuje k Johnovi Cassavetesovi. Ako si však neskôr ukážeme vo filme pracuje s mierne odlišnou filmovou rečou, s akou pracoval vo svojom predchádzajúcom filme, resp. s akými pracuje John Cassavetes.

Režisér nám predkladá príbeh dvoch dvanásťročných chlapcov, ktorí se deň po Silvestry zhodou okolností ocitnú na novoročnej oslave v byte mladej učiteľky. Tá ju trávi v spoločnosti svojho milenca a jeho kamaráta, ktorí k nej prechovávajú ambivalentné pocity, čím vytvárajú svojrázny milenecký trojuholník. Deti tak skúmajú svet dospelých a zažívajú svoje prvé stretnutie s láskou, sexom i drogami.

prilis_mlada_noc3

Už pri pohľade na obsah je zrejmé, že Omerzu pracuje vo filme s obmedzenou paletou postáv. Aj napriek absencii introspekcie (až na dve krátke snové sekvencie) či minulosti môžeme snímok zaradiť do žánru psychologický, keďže režisér kladie primárny dôraz na vnútorný svet postáv, ktorý analyzuje prostredníctvom vzájomných interakcií. Film pracuje s piatimi dôležitejšími postavami sprevádzajúcimi diváka počas celého filmu. Za postavu, najaktívnejšie ovplyvňujúcu dianie okolo seba, môžeme považovať Kateřinu – najväčšia časť deja sa odohráva v jej byte, pozve si do bytu oboch detských hrdinov a predovšetkým je ústrednou postavou mileneckého trojuholníka. Je teda akýmsi katalyzátorom vzťahov vo filme. Podstatný je vo filme predovšetkým vzťah s jej milencom Davidom, ktorý už na začiatku filmu naznačuje, že s Kateřinou to zrejme ukončí a snaží sa ju dohodiť svojmu kamarátovi Štepánovi. Následná séria udalostí vyplýva predovšetkým z tohto faktoru a my tak spolu s detskými hrdinami môžeme pozorovať akúsi tlmenú vzťahovú búrku a zdieľanú trápnosť odohrávajúcu sa medzi dospelákmi. Samotné deti vo filme predstavujú alteregá Davida a Štepána a to nielen na základe vonkajších podobností, ale aj charakterových vlastností, opakovaní rovnakých úkonov i usporiadania mizanscény, kde ich režisér často kladie s dospelými do vzájomných juxtapozícií. Detský hrdinovia navyše vo filme nemajú žiadne mená, čo ešte zvýrazňuje ich naviazanosť na dospelé postavy. Omerzu rozohráva medzi postavami tajomnú hru, pri pohľade na ktorú môžeme vidieť silnú konzistentnosť, keďže všetko so všetkým súvisí.

prilis_mlada_noc4

Ako sme už spomínali vyššie, film je navyše vo využívaní prostriedkov filmovej reči mimoriadne asketický. Olmo Omerzu pracuje v Příliš mladej noci s takmer vyprázdnenou naráciou, keďže celý dej sa odohráva prevažne v priestoroch jedného bytu a počas jednej noci. Prevažne statická, občas aj ručná kamera mapuje postavy v prítmí prirodzeného osvetlenia, čo spolu s absenciou výraznej hudobnej zložky pridáva filmu na realizme. Omerzu tak výrazne posúva hranice realizmu v psychologickom filme, keďže psychologizáciu nevyužíva didakticky a neuberá tak postavám ich tajomnosť. Režisér však zároveň vytvára za pomoci prázdnoty ulíc akúsi atmosféru bezčasia, čím vytrháva hrdinov z okolitého sveta a vydáva ich divákovi napospas. Film vďaka tomu a v súčinnosti s dvomi enigmatickými snami, vytvára v inak realistickom filme tajomno, ktoré núti diváka premýšľať a hľadať interpretácie. Sú to práve tieto prostriedky, ktoré tento film odlišujú od postupov Johna Cassavetesa, spomínaných na začiatku.

prilis_mlada_noc1

Film Olma Omerza predstavuje v kontexte českej kinematografie mimoriadne naratívne a štylisticky zaujímavý film, ktorý so žánrom psychologického filmu veľmi zručne pracuje. Aj napriek realizmu a absencii introspektívnych vpádov sa mu darí mimoriadne presvedčivo vypovedať o súčasnom deziluzívnom duševnom stave dospelých jedincov a tiež navodzovať pocity tajomna, čím z filmu vytvára takú menšiu hádanku. Režiséra Olma Omerza tak môžeme s pokojom v duši zaradiť na koniec do úvodného zoznamu tvorcov, keďže si už v mladom veku dokázal vytvoriť svojrázny štýl a zároveň zapájať diváka.

Marcel Šedo

Je študentom Audiovizuálnych štúdií a umeleckej kritiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Svoje texty publikoval či publikuje v časopisoch Kino-­Ikon, Film.sk, Kinečko, Frame či v Revue slovenských filmových novinárov Filmpress.sk. Publikoval tiež niekoľko textov pre filmové festivaly Cinematik, IFF Bratislava či 4živly.