Film & TV Film 1930-1949 Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Plynové lampy

Hamiltonov Gaslight (1938) sa ešte pred filmovou adaptáciou Cukora (1944) natočil ešte raz, a to v roku 1940. To značí, že variačný námet plynových lámp bol pre umelecké potreby a autorský nevšedný rukopis okamžite žiadaný.

Táto verzia dostala pompéznejšej odozvy, než predošlá snímka z roku 1940. Do role zhýralého a manipulátorského manžela Gregory Antona zaúradoval Charles Boyer. Jeho submisívnej ženy Pauly sa zhostila Ingrid Bergmanová a suseda Briana Camerona obsadil šarmantný Joseph Cotten.

Dej

Na 9. Thornton Square bola zavraždená operná speváčka Alice Alquistová. Paula, vtedy ešte jej štrnásťročná neter, bola poslaná kvôli speváckej kariére do Talianska. Po istom čase sa vracia a stretáva Gregory Astona. Po dvojtýždňovom romantickom opojení v londýnskej mestskej štvrti sa napokon vezmú. Gregory ju však upodozrieva, že zapatrošila niektoré jeho vzácne ornamenty.

V tajomnom dome jej vytvára peklo. Zostruje svetlo lámp, klope, akýmkoľvek spôsobom sa postupnými, miniatúrnymi krokmi pričiňuje o to, že Paula koketuje s paranoidným blúznením. Po jednom hudobnom večierku, kedy ju vystavil verejnej potupe hosťom, ju dokonca nastálo „uväznil“ v dome, z ktorého mala zakázané odísť.

Spoznala sa však s inšpektorom zo Scotland Yardu, Brianom Cameronom a on spozoroval akúsi neurčitú tiaž a potenciálne nebezpečenstvo z manželského zväzku, v ktorom dominantnú a určujúcu rolu plnil kleptoman Anton. Čoraz častejšie bolo zjavné, že návrat do Londýna mu slúžil k preskúmaniu nezaopatrených pokladov nebohej Alice a Paula mu mala slúžiť k tomu, aby sa k ich zvyškom dopátral.

Plynové lampy boli dvojsečnou zbraňou prefíkaného manžela. Stlmením plynových svetiel v podkrovnej časti domu, kedy sa pokúšal v Paule vzbudiť halucinogénne stavy zároveň vytváral efekt miznúcej svetelnej energie v tesnom susedstve londýnskej hmlistej noci. Lampy svietili často nejednoliato a prívod energie sa vyvíjal nekontrolovateľne. Inšpektor si tohto podivného úkazu všimol a v spojitosti predošlej vraždy opernej divy Alice mu začal prípad dávať súvis.

Vo finálnej scéne sa dostáva k balkónovému oknu staršej domovej rezidencie a zachraňuje Paulu pred pokusmi jej manžela o jej zlikvidovanie. Film končí mierne unáhleným strihom, čo dáva snímke viac interpretačných výkladov.

Treba si uvedomiť, že George Cukor bol veľmi zručným režisérom. Bol schopný lavírovať medzi viacerými žánrami a hnutiami navzájom. Symbol miznúcich plynových lámp tu stelesňoval ilúziu funkčnosti manželského zväzku, ktoré sa vplyvom vypočítateľnosti jedného z partnerov stáva doslova nočnou morou.

Film využíval prostriedky nočnej hmly a svetiel lámp v atmosfére skorého Londýna 19. storočia, ktoré si svoje desivé príbehy uchováva za stenami múrov. Pocit transformovanej úzkosti vychádzal z nedostatku spoločenskej angažovanosti a takej tej mestskej pohody. Teda atmosféra neosobného a chladného prostredia nahrávala Antonovej mysli premeniť tieseň neskrotných túžob k realizovateľnej vízii.

Nebyť inšpektora, ktorého zaujala Paula na hudobnom večierku nielen ako dvojnícka podoba Alicinho operného talentu, ale aj fyzickým vzhľadom, na záchranu jej života by bolo opäť raz (tak ako v prípade Alice) neskoro.

Plynové lampy sú skvelou ukážkou prepadávajúcej sa tiesne smerujúcej k šialeným predstavám a pocitu zneistenia a simultánne, naplnením diabolskej osnovy dokonalého plánu pre vlastné prospechárstvo. Anton ale nebol obyčajným kleptomanom, mal schopnosť indikovať šarmantnú servilnosť, čo bol z jeho vypočítavosti významný krycí manéver.

 

 

Film naviac koketuje s prvými pokusmi premostiť psycho-analytickú rovinu freudovskej a nietzcheovskej degradujúcej osobnosti do umeleckej podoby. Robí to v nepatrných nuansách a stále odbieha od psychologickej roviny do tej príbehovej, že divák je stále – a to predovšetkým, príbehovým epicentrom, a nie podrobným skúmajúcim pozorovateľom rozkladajúcej sa paranoidnej duše. Na to má dosť profesionálny odstup a Cukor pochopil mieru, kde sa cíti najkonformnejšie, aby diváka nechal domyslieť si jednotlivé konzekvencie po svojom.

Plynové lampy (1944) z hľadiska jazyka rozprávania majú moderné parametre. Film paralelne odkrýva a odhaľuje vývojové tendencie a je diskrétne pri niektorých neurčitých pasážach, ktoré sa dajú vykladať rôznorodo. Tam sa uplatnil Cukorov  autorský zásah. Pôsobivo natočil dielo, ktoré vás vtiahne hlboko do deja, ale zostal neosobný na miestach, ktoré by noirovú melodrámu plnú nástrah a napätia zbytočne schýlilo k srdcervúcej romance a záchrane prekrásnej Pauly v konvenčnejšom slova zmysle.

Gaslighting je po týchto troch „gaslightových“ dielach o plynových lampách takmer až medicínskym termínom. V podstate vyjadruje psychickú manipuláciu a zneužívanie človeka druhou osobou, ktorú dovedie jeho konanie k strate vedomého úsudku, rozumu a prirodzenej individuálnej charizmy.

 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.