Film & TV

Filmová recenzia: Neľútostný súboj

By  | 

Mannova akčná lahôdka Heat je ako protipól odrastnenej hrany perfekcionizmu. Na jednej strane stojaci vodca gangsterskej skupiny N. McCauley (Robert De Niro) a na druhej strane zákona svojrázny detektív Vincent Hanna (Al Pacino). Na strane páchateľov rozum a dlhodobý proces plánovania tých najobskúrnejších fragmentov ku premosteniu krvavých rúk a sladkej koristi a na strane druhej silové dobýjanie prekračujúce základné normy procedurálneho dolapenia a vyšetrovania podozrivých. Neľútostný súboj je na svojom kánonickom vrcholku brilantným filmárskym remeslom, v niečom ako sympózium k technickej substancii parametrov dokonalej lúpeže a jej maximalisticky vierohodnej reprodukcii udalostí ako aj inherentná štúdia do mozgov hlavnej dvojice, ktorá stojí na spomínaných opačných brehoch zákona. Spôsob reprodukcie deja Mannom zostaveným je v pôsobivom zoskupení latentnej objektivity, ale v ďalších stupňoch sémantických prvkov charakteristiky postáv vyčnievajú zrovna tie, ktoré proti sebe bojujú najviac. Nie však natoľko, aby aj ďalšie postavy (či už z prostredia civilu alebo z prostredia života banditov) ostali karikaturistické ploché – tomuto sa  Mannovi podarilo v celku galantne predísť a nenechal to na výsledku temer nijako poznať. Ale či je dostatočne presvedčivý pri ich „odľudšťovaní“?

Nato, aby ste docielili spoluprácu dvoch vari najcharizmatickejších hercov Hollywoodu a oprášili ich mierne zašlý lesk, musíte prísť s takýmto typom námetu, aby ste spoluprácu dotiahli úspešne do konca. Mann bol vždycky povestný tým, ako vedel zintegrovať pohyb kamery a zbesilej akcie a navyše pracovať s hermetickou uzavretosťou postáv a klásť pri ich vývojových tendenciách nadháňajúce tempo, kedy ich excentrická profilácia explicitne vypláva konfrontačne na povrch. K týmto aspektom je prispôsobená funkčná strihová skladba a rigorózna diverzita uhlov kamier, kadencia rôznorodosti a bohatosti, ktoré účinnosťou docieľujú výsledný konformný divácky zážitok.

Heat je niečo ako dokonalá rekonštrukcia možností úspešného akčného filmu s kriticky úspešnou odozvou širších más, perfektný komponent súčinností a kvalitne odvedenej práce. Samozrejme, čo sa týka detailizácie pri vykreslení cudzorodých, rozličných i protikladných osobností a ich súperením na povestnej hrane osudu, táto aprobácia a jej komornejšie úskalia sú kladené k dôrazom optickej viditeľnosti (napr. zraniteľné miesto McCauleyho a Chrisa hrajúceho Valom Kilmerom voči svojim partnerkám či problémy v rodine samotného detektíva Hanna) a symbolické hľadisko je vyznačené teda badateľnými bočnými cestičkami,  aby nenarúšali inak lineárny dynamizovaný priechod udalostí. Možno teda usúdiť, že komornejšie partaje sú symbolické len na samom konci vnútorných pnutí a požiadaviek postáv, v bežnom živote, hoc riedkejšom a časovo prostejšom sú tieto aspekty rozšírenejšie a podliehajú komplexnejšej zložitosti väzieb a vzťahov, ktoré sú v tomto prípade forsírovanejšie a priamočiarejšie.

Eady (Amy Brenneman) a Neil McCauley (Robert De Niro) a ich osudové stretnutie

Od počiatku filmu, kedy sa McCauleyho banda pri prepadnutí poštovného vozu dopustila prvej chyby, ktorú po sebe zanechali môžeme spozorovať kontrastnú polaritu ich profesionálneho prístupu pri páchaní trestnej činnosti a problémy v ich súkromnom živote. Táto časť osobnostnej kontrakcie stína zarovno Hannu ako člena vyšetrovacieho tímu, hoci uňho sa tieto prejavy disharmónie rodinného života prikovali v dôsledku pracovnej vyťaženosti, kdežto u skupine banditov vyplývajú nielen zo stresujúceho životného štýlu, ale paradoxne ako súčasť materiálneho výdobytku, ktorú k nimi priťahujú statky a slasti, kvôli ktorým celú svoju pochybnú činnosť vykonávajú.

Medzi vrcholy filmu patrí dozaista akt bankovej lúpeže, o ktorej osi sa všetko odohráva a je natočená podľa všetkých štandardov reálne spackanej ujmy na trezorových kontách a blokovaniu výstražného systému patriacich medzi najnedobytnejšie hrádzi proti nečestnému nadobudnutiu cudzieho vlastníctva. Je zaujímavé, ako banditi nepôsobia odpudivo, scenárista dvojznačne zaoblil jednu z fráz Neilovmu charizmatickému rečníckemu majstrovstvu spôsobom, kedy vyzval zúčastnených pozorujúcich aktu bankovej lúpeže, aby zachovali kľud, pretože pokiaľ majú peniaze poistené, tak im ich budú musieť bankoví pohlavári tak či onak vyplatiť.

Ďalej je to samozrejme „neformálne“ stretnutie Hanna a Neila (Pacino – De Niro), v ktorom dominuje viac vypovedajúca reč tela, ako hĺbka verbálnych výrazov a utajených informácií. McCauleyho banda však šliape po hrane znesiteľnosti a po onej lúpeži nie je možný nimi zadeklarovaný usporiadaný spôsob života, ktorý si po vykonaní najzložitejšej akcii ich života chceli dopriať. Finále je skvelou akčnou jazdou – Neil pre očami  svojej priateľky (Amy Brennenam) uteká pred policajným komandom a v nočnej prestrelke je zasiahnutý na okraji pozornosti svojim hlavným sokom Vincentom Hannom.

Vincent Hanna – Al Pacino

Heat ako forma audiovizuálnej zábavy spĺňa prísnejšie kritéria umeleckých ambícií, je ako silueta fikčnej viactvarosti, ale rozhodne nie je tak úplne tým najadekvátnejším hlbinným nazretím do vnútra mužov na hrane, hoci zoči voči konkurenčným žánrovým filmov nastavili latku skutočne veľmi vysoko. Ako produkt oprášených námetov, vysoko aktuálnych v poslednom desaťročí minulého storočia je nesmierne živou a vrstevnatou rekonštrukciou prípadu, silne dynamickou a atraktívnou. Jej chirurgický rukopis je badateľný i v technických zložkách a dbaním na maximálnu vyváženosť zložitých väzieb v dynamických mizanscénach. Predsa len sa však neviem zbaviť pocitu, či oná afirmácia pocitu diváckej komfortnosti nebrzdí iné dôležité aspekty vývinu vzťahov vo vzťahoch. A ich vzťahoch a farebnejších odtieňoch, ktoré sú načrtnuté len akosi laicky a všeobecne.

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.