Film & TV Film 1930-1949 Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Maltézsky sokol

„The stuff that dreams are made of.“

Azda neexistuje žáner, ktorý by o svojom vzniku ani nevedel. Ba čo viac, z niekoľkých výstavbových pravidiel, ktoré dopomohli vytvárať temnejšie verzie k trilerovým a kriminálnym rámcom sa aplikovali v jedinečný smer, ktorý aj samotnú Ameriku v zrastajúcom spoločenskom napätí pretvoril do civilného života. Film noir bol life style(ový) precedens za pochodu (1941), značne anormálny od zvyšku produkcie, pretože všeobecne známy gangsterizmus sa zdal bežnému človeku v realite (aj v umení) tak trochu vzdialený. Práve v ňom sa divák dokázal lepšie realizovať prostredníctvom vykresľovania správania tých najrozličnejších charakterov v nepravdepodobných situáciách, avšak s rozvinutými a realistickými črtami. Práve svojou bezprostrednosťou a ojedinelým formálnym štýlom primel divákov precitnúť podvedome v našu skrytú mentalitu, váhať nad kľúčovými rozhodnutiami tam hore, vo vyššom a prahom zaľahnutom svete korupcie a mocipánstva. Umožnil vyjadrovať pocitmi, prekresľovať vonkajšie nočné ulice a parafrázovať empirické skúsenosti prostredníctvom expresívnych výrazových prostriedkov.

mf1

Maltézsky sokol bol prvý z viacerých hľadísk a z rôznych interpretačných výkladov celej fabulácie filmovej histórie v typickom americkom žánrovom rozjímaní, akých nebolo veru veľmi veľa (spomeňme western či muzikál). Z dnešného nahliadnutia dodržal vari 95% všetkých možných pravidiel a výstavbových fragmentov, na ktorom stála ideálna väčšina zápletiek z toho obdobia. Priniesol na zreteľ portfólio bezcitných a apatických postáv, ktorých cieľom bol osobný prospech, avšak z hybridnosti naťahovania oň to končilo často tragicky a v lepšom prípade nijako. John Huston dal v tomto mysteriózne koncipovanom a ladenom diele po prvýkrát šancu Humphrey Bogartovi ukázať sa v najlepšom svetle a podobne s citom pretavil svoj režijný a scenáristický progres s ďalšími menej známymi hercami a členmi štábu. Aby mnou prerozprávaný dej nebol nudným všakovakým blábolom, príbeh o nekonečnej snahe získať zázračného vtáka s následne skončeným totálnym fiaskom, skúsim nahliadnuť nezaujato, tzv. božím okom.

mf2

Všetko začína veľmi nenápadne a postupom času do pasce zvierajúcej kazajky tajomstiev a klamstiev návštevou istej klientky Miss Wonderly či Leblanc….. teda O’Shaughnessy (Astor). Prostredie San Francisca je fascinujúce a to ako som spomínal, vidíme slávny most akurát tak len v pozadí Spadeovej (Bogartovej) pracovni, do ktorej zvláštni podivíni postupne prichádzajú. I blondíny sa tu vystriedajú, ale Astorovej postava svojim komplikovaným rečníckym exkurzom do kriminálnej problematiky úspešne zakrýva svoje chtivé zámery v údajnom prenasledovaní na jej nevinnú osobu a skúša detektíva šikovne obalamutiť. Dalo by sa povedať, že mieša kartami rozpovedaním historiek ako nikto pred ňou. Po tom, čo však neznámy páchateľ zabije kľúčovú osobu Lloyda Thursbyho, tak sa postupom času začnú odokrývať prvé odhalenia a motiváciou podporené správania na hrane existenciálnych rozhodnutí jednej veľkej skladačky. Atmosféra hustne a z počiatočného očakávania bláznivých udalostí (ako napr. v neskoršom Hlbokom spánku) sa naraz prilepíme do sedadla a miesto prestreliek a naháňačiek sa väčšmi bojíme vystrčených ukazovacích prstov, nebezpečných až arogantných pohľadov, mystických starožitných rekvizít v uzavretých miestnostiach a najmä zákerných manierov zúčastnených. Ten, kto má plán riešiteľnosti situácie premyslený dva kroky dopredu, poväčšine vedie naratívne ťažisko o vysnívaný poklad a určuje de facto aj osudy ostatných.

Je si treba uvedomiť, ako mimoriadne prchavo a bezprostredne vyznejú explicitné dialógy, ktoré počas stopáže napovedia asi za 5 ďalších filmových trilógií aj s voľným pokračovaním. Musíte byť v strehu, aby ste držali krok, lebo vás odlišné tempo môže prekvapiť. Postavy myslia a premýšľajú rýchlo, dedukujú dôsledky rozhodnutí, dávajú si obzvlášť veľký pozor jeden na druhého (sú svojim spôsobom nedostupné), takže sa počas filmu nič akčné neudeje (dokonca sa celý film takmer výhradne odohráva v interiéroch). Keď som spomínal všetky inovatívne prvky, ktoré zaviedol noir, tak tým najzaujímavejším z hľadiska práce s tieňmi a použitím zadnej projekcie sledujúcich postáv napokon Maltézsky sokol nedisponuje. Inak ale každá systémová štruktúra, každá typologicky komplexná a nečitateľná noirová postava, scenár plný nápadov a zvratov v kombinácii s drsným prejavom sublimujú v najvyšší stupeň, kde neviete čo sa presne odohrá, ale dumáte nad svižnou Hustonovou ručnou prácičkou, akoby mu to všetko vyšlo na prvýkrát. Všetci sa potia, sú s nervami na konci, miestnosť je zafajčená a v zanietených pohľadoch vnímate tú enormnú snahu získať niečo, čo je údajne darom z nebies.

mf3

Humphrey Bogart v dovtedy nevídanej póze antihrdinu

Sokol, ktorý je náplňou šťasteny a ideálom, ku ktorému sa indíciami a obkľukami kľučkuje predstavuje rádoby rozklad najvýznamnejšieho odliatku vzácneho kovu, ktorý je v najvyššom štádiu korózie. Čiže nemá hodnotu a pokiaľ na to naši (anti)hrdinovia neprídu, hrajú zo sebou prakticky bezvýznamnú a banálnu hru, ktorá je bláznivou hrou len do fázy oportunistického zoznamovania zúčastnených. Na zmar vyjdú i vzťahy medzi Samom Spadom a potenciálnymi lupičmi (Mr. Cairo – Peter Lorre (pôvodom Slovák) a Kasper Gutman – Sydneym Greenstreetom, Wilmer Cook – Elisha Cook Jr.)a najzrušujúcejším emocionálnym dobíjaním dôvery k charakteru postavy hrajúcej Mary Astor. Tá je prototypom osudovej ženy, po ktorej by prahol muž charizmy a kšeftov bažiaci po tak príťažlivom a nebezpečnom dobrodružstve. Cairo je neškodný, elegantný, fyzickou stavbou bezvýznamný, psychikou labilný a nárečím cudzinecký panáčik, prevažne poslúchajúci Gutmanove príkazy. Ten ani prstom nepohne, jedine ak tak po hustej cigare, ktorú si zapáli po náročnom vyjednávaní s detektívom koketujúcim na oboch stranách zákona. Spade hrá v podstate hru vlastných hraničných možností: a) o vzácnu sošku, b) o lásku k Brigitte O’Shaughnessy a za c) so svojim morálnym svedomím. A práve to je alfou a omegou v zosnovanej vývojovej dynamike, ktorá posunie level obsahového spádu pred záverečnú a nevyhnutnú pointu, ktorej sa rozhodne nijak nevyhne. Ani nevykľučkuje. Či nebodaj hej?

Maltézsky sokol je teda dnes vnímaný ako dobový a revolučný precedens. V 40-tych rokoch pozmenil pohľad na pouličné prostredie, kde o zákulisí dejúcich sa svinstiev si bežní ľudia síce mysleli svoje, ale odhaliť kriminálnika bolo obtiažne sústo. Pretože v šarmantne elegantnom obleku s kravatou, cigaretkou a klobúkom striehne takto na rohu každý druhý potenciálny vrah (ešte keď si naraz ako Bogart „pomýli“ svoje pôvodné zamestnanie). Bogart sa razom stal žiadanou hviezdou a neskôr v jednom rozhovore priznal, ako si The Maltese falcon spätne vážil, ako máločo. Menej sa však vie o tom, že sa Hammettov román sa sfilmoval už v roku 31 a nevedno, prečo o ňom skoro nik nevie. Žeby aj kvôli Hustonovej verzii? Tá dokáže diváka svojou rozpoltenosťou a extravagantným vyjadrovacím jazykom reči neustále prekvapovať. Vie, ako zaujať hraničnými rozhodnutiami. Vie, ako hltať atmosféru ticha a neverbálnej komunikácie. Vie, ako mňa ako fanúšika pri každom ďalšom vzhliadnutí odzbrojiť. Z tých „čistokrvných“ noirov je podľa môjho názoru najlepší. Nech sa fantastická Poistka smrti snaží ako len chce.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.