Film & TV Film X-1929 Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Kabinet doktora Caligariho

Po časoch prieniku D.W.Griffitha začal kinematografiou prenikať výrazný smer, ktorý ju dokázal posúvať vpred celé desaťročia. Hovorím o nemeckom expresionizme, ktorý v časoch nemej éry a v dejinných súvislostiach objektívne zanechal najhlbšie stopy pri vývoji filmu. Za prvý skutočný predstaviteľ tejto vlny sa obecne považuje Das Kabinett des Doktor Caligari (1920). Súčasne sa trošku mylne rôznymi „analytikmi“ pasuje za prvý hororový námet, avšak pravdou je, že redefinoval pohľad na psycho-analytickú štúdiu ľudskej omylnosti a nie na strach z nepoznaného.

Aj samotná dejová rovina je psycho-analytická, pretože príbeh sa prerozpráva spomienkami istého Francisa, ktorý sa spolu s priateľom Alanom zúčastnili jarmoku atrakcií, ktorý sa z bežného na atraktívny premenil vďaka jednému jedinému človeku. Caligarimu. Tento uznávaný doktor je vo svojej oblasti mimoriadne šikovný, vie ako manipulovať okolité obecenstvo. K jeho „výtvorom“ patrí námesačný Cesar, ktorý sa netuzemským vzhľadom podobá na mimozemského pútnika a v očiach v ňom badať príťažlivú živú hypnózu, ktorá fascinuje ľudí. Vraj má schopnosti odpovedať na akúkoľvek položenú otázku a tak sa Alan pýta, ako dlho bude žiť. Odpoveďou mu je do zajtrajšieho svitania a časom sa ukáže, že tomu bolo presne tak. Francis to nenechá len tak a so svojou priateľkou Jane začnú pátrať po skutočných okolnostiach týchto zvláštnych sérií náhod. Caligari v obave prikáže Cesarovi, aby zabil Jane. Nie je mu príjemné, keď niekto snorí za jeho tieňom. Stane sa však niečo, s čím nik nerátal a Cesare Jane unesie. Stane sa malá chybička brainlaggingu, programovania, ktorá zlyhá. Rozvášnení dav napokon Cesara dostane a ten na akútnu únavu vypovedá svojou funkčnou životnosťou.

caligari2

Francis sa dozvedá o pozadí experimentov doktora Caligariho viac, rozčíta si niektoré svedectvá o pôvode tohto prefíkanca. Zistí, že vedie psychiatrickú liečebňu a samotný dr. Caligari predstavoval v 18tom storočí mnícha, ktorý cestoval severným Talianskom a na svojich pokusoch zabíjal ľudí… Nebol by to ten správny výtvarný expresionizmus, keby neobsahoval zásadný twist a tým, že celý príbeh je jednou veľkou ilúziou myšlienok hlavného rozprávača. A to jest nespoľahlivé Francisa, ktorý spolu s Jane a Cesarom sú reálnymi pacientmi ústavu „Dr. Caligariho“. Príbeh si teda celý čas pohráva so zásadnými zvratmi navzdory temných vekov spoločnosti v medzivojnovom období.

Režisér Wiene mal podstatne uľahčenejšiu úlohu, keďže skupina Der Sturm sa postarala o dekoratívne podfarbenie atmosféry mestských ulíc pomocou štylizovaného výtvarníctva a tým pádom aj ostrosť svetla tu naraz pôsobí ako odhaľujúci element. Či rozžiarená lampa, alebo východ Slnka dokážu vniesť do filmu rôznorodé vizuálne špecifiká. Čiže aj tie iluzórne, avantgardné pozadia umne charakterizujú nekonzistentný zmätok podobne ako narušené receptory mozgových buniek. Nestoja priamo ako reálne budovy, každá cesta má akési mystické zakončenie, niečo symbolizuje. Cesar ako neľudská postava, ktorá sa zaraz ako ľudská prejaví (keď neuposlúchne Caligariho príkaz zabiť Jane), pobehuje zmätočne ako splašený pes infikovaný besnotou, ktorý nevie kam ísť. Uvedomuje si svoje „zlyhanie“, ktorým nabúral zabehnutý kolotoč svojich vopred naprogramovaných činností. Je to niečo ako skratová poistka, ktorej prúd zrazu vystrelil mimo každodennej prevádzky.

caligari3

Čo sa týka vplyvu tohto novovzniknutého (na tú dobu a kontext) izmového hnutia k dopadu na vývoj filmu, Kabinet doktora Caligariho je archetypom pre celý expresionistický smer. Nezostáva len pri ňom. Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že i filmy noir (ktorým sa žáner prischol spätne až s odstupom času) či kreacionistov filmového napätia (Hitchcock) ovplyvnili prostriedky grafických efektov v hybridnom prepojení mysle človeka. Práve v psychologickej rovine sa dá napätie vystavať vo viacúčelovom formáte a dodáva mu navyše individualistickú hĺbku precitnutia so zápornými postavami. Táto vzájomná kontrastná rovina si dokáže prispôsobiť atmosféru v ruku v ruke pocitom vyplývajúcim z opisov deja. Nie však v realistickej rovine. K tej sa divák lepšie dostane práve z tohto uleteného sveta, v ktorom sa toto neprehľadné a exotické šialenstvo odohráva. Pre filmových fanúšikov je naviac skvelé, ako sa Caligari od Nosferatu odlišuje. Škodou je, že Wiene tento úspech už nedokázal zopakovať, hoci mu boli ponúkané podobné námety ako Fritzovi Langovi.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.