Film & TV Film 1970-1989 Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Blade Runner

Blade Runner z dnešného pohľadu symbolizuje odvážne vizionárske dielo, v tom čase (1982) nahliadajúce do nie príliš vzdialenej budúcnosti nebezpečných ulíc LA (2019). Zobrazuje svet technológií a infiltrácie chladných vzťahov medzi ľuďmi, čo má za následok pred- alebo po-apokalyptické vyvrcholenie v deštruktívnom globálnom meradle (záleží od chápania toho konkrétneho diváka, ako si to vyloží). Sleduje intenzívny konfrontačný stret replikantov a ľudí, ktorých konflikt sa vyostril po revolučnej vzbure novodobých otrokov pod diktátom krutovládneho ľudstva v jednej mimozemskej kolónii. Dáva nám pocítiť, ako svet postupne speje do apatie a rozvratu míľovými krokmi, hoc technologickými možnosťami nebol nikdy vyspelejší.

br1

Los Angeles 2019.

Po natočení Aliena (1979) mal Ridley Scott v celku voľné ruky pre ďalší námet, v ktorom by dokázal svoju vycibrenú techniku pretaviť v dačo skvostnejšie, i keď mu mnoho kritikov tej doby neverilo. Svojou predlohou od Philipa K. Dicka – Snívajú androidi o elektrických ovečkách? (1968) však kadekoho prekvapil. Vystaviť hologram príbehu na filozofických úvahách a vniesť do deja pokoj a rozvahu – to nie je zrovna vo vysoko-rozpočtových blockbusteroch žiadaným zbožím.

Dystopickým prostredím, v ktorom sa tento neo-noirový námetový záblesk kriminálneho pozadia odohráva je len akousi akčnou hyperbolou udalostí, ktoré svetlo svetla uzreli dávno predtým. Spoločnosť Tyrell je jednou z mnohých, ktorá má priamy dohľad nad vyšetrovacími výkonmi robotov Nexus, keďže replikanti majú po krvavých udalostiach prísny zákaz zdržiavať sa na Zemi. Po výsluchoch a zhromaždených informáciách odhalia nepohodlných a následne ich odstránia. Lenže počas výkonov a architektmi zostavených živých strojov nadobudli replikanti vývinový emočný rozmer a výzorom ich ťažko medzi ozajstnými ľuďmi odhaliť.

Rick Deckard je vyslaný na túto nebezpečnú misiu ako najschopnejší a najvytrvalejší policajt. Zlom nastáva, keď si v ťažko rozoznateľnej Rachael (Sean Young) nájde najbližšiu osobu a musí sa rozhodnúť, ako ďalej. Zo zaťatými zubami vykoná svoje poslanie, i keď s Rachael plánuje po dokončení výkonu rozkazu nadobro odísť niekam ďaleko, čím sa dostane do malérov jednak zo zložkami vlastných radov, ako aj vedúcou osobou separatistov – Royom Battym (Rutger Hauer). V strhujúcom finále sa napokon replikant obetuje a zachráni Fordovu postavu od istej smrti. Následne po vyčerpaní vypovedá svojou životnosťou…

br2

Harrison Ford ako Rick Deckard.

Čo sa týka dramatickej štúdiovej výstavby, Scott čerpal z architektonických monumentálnych stavieb, ktorým pomocou počítačov pomohol dotvoriť dekoratívne zázemie, aby dodali na výslednej pôsobivosti. Mimoriadne interesantná z pohľadu vizuálu je práca s počasím, ktorú kontrastne sprofanoval vo všeobecnú náladovosť, ktorou sa väčšina apatických ľudí pohľadmi prezentovala. Všade navôkol je na prvý pohľad technologický blahobyt, ale čím do vzdialenejších kútov sa vypravíme, tým väčšiu špinu a smog štvrte zanechávajú. Nenápadným metaforickým prirovnaním to možno chápať i z pohľadu duševného prázdna postáv, ktorým chýba motivácia viesť sa cestou zušľachtilejších cieľov. Blade Runner je čo do prirovnania s filmovým priemyslom pocitovo podobný 2001:Vesmírnej odysey, ale ako vari jedinému sa podarilo svoju širokospektrálnu interpretáciu existenciálnych otázok rozviesť v hlbší kontext Kubrickovských parametrov bez toho, aby ho čo i len v malom rozsahu kopíroval.

br3

Rutger Hauer ako Roy Batty.

Samostatnou kapitolou, ktorú som spomenul len okrajovo je nezabudnuteľný hypnotický hudobný soundtrack od Vangelisa a inteligentný scenár, na ktorom inak dielo plné prekrásnych záberov pevne stojí. Je si treba uvedomiť, že velikán, akým bol Vangelis uhladil mystické hudobné tóniny v miernejších rytmoch, samotná „akčnosť“, ktorou sa prezentujú podobné filmy len matne dokáže vzbudiť také atmosférické blaho, akému sa to podarilo v tejto snímke. Nie je náhodou, že i keď pevne koncipovaný a vyrovnaný scenár H.Fancher ponúkol, bodom, ktorým zaangažovanosť kľúčových scén zapôsobila na(d) umeleckú mieru, bolo až vstupmi Davida W. Peoplesa. Po dlhých rokoch (2007) sa navyše Ridley Scott predsa len dočkal Director’s Cut, kde v bonusoch ozrejmil priebeh samotného natáčania, ktoré vyžadovalo množstvo kompromisov a ťažkých chvíľ pre celý štáb.

Scottovi sa v mojich očiach v mnohom podarilo využiť komparatívnu výhodu, keďže sa napriek populárnemu žánru science fiction nenechal vtiahnuť do zaužívaných naratívnych rámcov a vytvoril tak mimoriadne osobitý autorský portrét náročne spracovanej predlohy. Využil všetky aspekty systémovej vízie pri zostavovaní a rozdrobovaní jednotlivých mizanscén a drží tak diváka neustále v napätí. Odkaz, ktorým Blade Runner symbolizuje vlastný epický rozsah nad úroveň zaužívaných floskúl populárneho média je v nižšie uvedenom citáte, citovaného priamo z filmu. Niečo nevídané, magnetické, obohacujúce. A to sme v divokých osemdesiatych rokoch!

„I’ve… seen things… you people wouldn’t believe. Attack ships on fire off the shoulder of Orion; I watched c-beams glitter in the dark near the Tannhäuser Gate… All those… moments… will be lost, in time, like tears… in… rain. Time… to die.“

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.