Film & TV Hudba Kultúra & umenie Ostatné

Filmová hudba: Zdeněk Liška

  • Zdeněk Liška
  • marec 1922 (Smrečno, Libušín, ČSR) – 13. júl 1983 (Praha, ČSSR)
  • Skvelý skladateľ a dramaturg, ktorý sa nebál slobodne experimentovať
  • Zložil hudbu k viac ako 300 filmovým projektom
  • Zomrel na cukrovku v 61 rokoch (a v relatívnej „anonymite“)

Jeden z najplodnejších a vari i najlepší český skladateľ filmovej hudby akoby prehupol najturbulentnejšími obdobiami československého povojnového filmu. Počas vtedajších čias prerazil so štýlotvorbou založenou na vlastnej intuícii, schopnostiach priniesť nové náhľady na dramaturgický akcent rôznych žánrov a nebáť sa pritom až solitérsky ísť si za svojim srdcom. Ešte predtým, než sa zapísal na Pražské konzervatórium, hrával na husle a harmoniku a talent evidentne zdedil po svojom otcovi. Ten si ňou ale len privyrábal na večierkoch, akciách, svadbách a tak podobne, pretože oficiálne pracoval ako dolný dozorca v dielni.

Mladý Zdeněk sa však v roku 1946 dostáva do Humpolca, kde klasické dirigentské komponovanie ponecháva stranou a začína pracovať v Zlínskych ateliéroch. V prvopočiatkoch sa zameral na tvorbu reklamných šotov, avšak neskôr si ho všimla Hermína Týrlová a objavil sa tak v pamätných znelkách Ferda Mravence. Vo filmoch sprvoti zažiaril v Zemanovom Vynáleze zkázy (1958) – hudba nabila glanc akéhosi technicko-priemyselného snipetu odkazujúci na priemyselný rozkvet konca 19.storočia, a kde uplatnil mnohé nekonvenčné postupy, aké československá hudba doposiaľ nepoznala. Možno tvrdiť, že stál za „atomizáciou“ filmovej hudby v našich končinách. Úplne bežné uňho bolo, že kombinoval klávesové nástroje s klavírom a čembalom, ruchy, šumy, doplnkové elementy a dávať ich do vzácne synergického kontrastu.

Obchod na Korze (1965) – film s hlbokým ľudským príbehom oplýval originálnymi scénami s valčíkom a v substantívnom protiklade aj depresívnymi zhlukmi huslí doplňujúcimi a gravírujúcimi výsledný efekt.

Liška nielenže rozumel hudbe, ale ani netvoril nejakú pragmaticky ilustratívnu suitu bežných rozmerov. Vedel, ako docieliť skvelý sounddesign. Na spoluprácach s Františkom Vláčilom vynikajú predovšetkým mimoriadne pôsobivé zvukové zložky z panoramatických záberov (vrátane chorálových spevov a piskľavých protichodných nástrojov) nad nejakou zvlášť preferovanou tematickou slučkou. Takýto druh komponovania nebol zrovna bežný. Vo filmoch Věry Chytilové naopak, z kontextu poetickej rozpravy ako základnej esencie rozprávania sála neskutočná spirituálna hĺbka. A pri žánroch ako sci-fi či fantasy neraz použil elektronický mix a experimentálne vlnové manévrovanie. Nevyhýbal sa skrátka žiadnej novej výzve a hľadal spôsoby, ako originálne sa môžu mnohé motívy kreovať a dorábať. Pri jednej scéne z filmu s plesovou sekvenciou prekvapivo Liška „zabudol“ dopísať hudobnú zložku a tak vbehol  naspäť do štúdia, kde zhruba po 2 hodinách priniesol okúzľujúcu kompozíciu…

,,Mě neposlechnete, ale pak přijde ten s rákoskou a jste posraný.“ (Liška po jednej zo skúšok v dirigentskom zbore)

Spalovač mŕtvol (1968), trezorový klenot

Liška sa nevyhýbal ani slovenským filmom, avšak už na sklonku života pre problémy s cukrovkou výrazne zredukoval počet projektov, na ktorých pracoval. Hoci sa nikdy politicky neangažoval, pracoval aj na filmoch Otakara Vávru zo 70 rokoch, ktoré boli výrazne prorežimné, ale častokrát skladal hudbu najmä pre odvážne a provokatívne diela, ktoré sa neskôr objavili v trezore. Akoby príznačnou črtou preňho bola, tak ako pre každého veľkého umelca v krajine nutnosť zapájať sa aj tam, kde mu to svedomie príkro bránilo, ale bez tej fyzickej zúčastnenosti by inak nemohol slobodne tvoriť.

Antoním Matzner: „Kdysi jsme uvažovali, že by se jistá selekce z Markety Lazarové provedla na Pražském jaru. Ale ony to jsou takové cancoury, z nichž každý je sám o sobě geniální, ovšem dohromady bez obrazu to moc nefunguje.“

Bol tak zanieteným pre filmový obraz, že svoju prácu nerozširoval nad jej rámec aj keď mal na to zručnosti a pole pôsobnosti, v ktorom vynikal. Jeho hudba bola tak rafinovaná, že je ťažko dešifrovateľná v niektorých úrovniach, ktoré výrazne prispôsoboval štýlovosti a celkovému dojmu. Na československé pomery ale brával obrovské peniaze, viac než mnohé „hviezdy“, ktoré diváci mohli vidieť na obrazovke. Počas svojho života dostal vyznamenanie laureátom štátnej ceny a dostal sa do medzinárodnej pozornosti. V roku 2000 Česká televize uviedla životopisný dokument o jeho živote.

Dokument o velikánovi československej filmovej hudby

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.