Film & TV Hudba Kultúra & umenie Ostatné

Filmová hudba: John Barry

  • John Barry Prendergast
  • november 1933 (York, Anglicko, Veľká Británia) – 30.január 2011(New York, USA)
  • 4 Oscary za hudbu + 1 víťazná pieseň (+ 2 nominácie)
  • Charakterizujúci ťahanejšími melancholickými melódiami a hĺbkou sentimentálnosti a nostalgie
  • „Prosím, nerušiť, otvoriť dušu a počúvať…“

Hudobný elegán, pôvodom Brit – John Barry sa nezmazateľne zapísal do sveta filmovej hudby. Je tvorcom 11 bondoviek a jeho ústredný motív pozná každý, kto jeho prenikavú trúbu započul. Všetko, čo nepochybne stelesňuje špionážnu, odľahčenú muziku s uhrančivými prechodmi je teda jeho nespochybniteľným rukopisom, i keď aj jeho nasledovníci si vo filmoch Jamesa Bonda vytvorili tematickú os okolo jeho suity. Možno povedať, že John Barry bol naturálnym skladateľom, talentovaný odmalička a tvrdou prácou dosiahol len to, čo si zaumienil už v mladšom veku.

Mladý John Barry sa narodil do hudobnej i filmovej rodiny (otec uvádzal filmy v kine a mama hrala na klavíry). Už odmalička neodolal vábeniu klavíra a zdokonaľoval si svoju techniku a učil sa ovládať ho a mať pod kontrolou. Študoval kontrapunktovú hudbu a harmóniu pokiaľ štúdium musel prerušiť kvôli zahraničným povinnostiam pri nástupe do armády. I tam nelenil a stal sa členom jednej skupiny The Green Howards. Na diaľku sa venoval orchestru a komponovaniu hudby pre suity, ktoré neskôr vo filmovom svete uplatnil, ale tomu sa mohol naplno venovať až po návrate do Yorku. Popritom si založil popovú kapelu.


Polnočný kovboj (1969) – harmoniková ústredná téma symbolizujúca rozkol americkej spoločnosti v šesťdesiatych rokov a jej vonkajší charakteristický chlad.

K filmovému biznisu sa dostal cez niekoľkých priateľov a začiatky neboli ľahké. Cestu mu otvorila ponuka od United Artists, kde zažiarili prvou snímkou Jamesa Bonda – Dr. No (1962). Nasledujúce „sequely“ už boli obohatené o širší autorský rukopis a v Goldfinger (1964) sa Barry vytiahol v plnej kráse. Disponovala dramatickou strunou, napätím, ľahkosťou, voľnosťou i romantikou. Postupom času vycibril dovednosti ďalších hudobných nástrojov, hoci nemiešal ich protichodne alebo v nejakej hustej sieti ozvien, držal sa minimálnych pohnútok, o to viac (z dnešného pohľadu) ale zrejú časom.

Charakteristickým sa však nestal pre akčné a dynamické filmy, ohromný talent mal predovšetkým pre dlhosiahle melancholické kompozície, v ktorých, takpovediac, roztiahol a precítil možnosti orchestrálnej sympózie. Prvým veľkým hitom sa stal soundtrack k filmu Born Free alebo Volanie divočiny (1966), kde však zažil i prvý väčší konflikt, kedy požadoval prítomnosť speváka Matta Munroa (čo sa štúdiu veľmi nepozdávalo). Neskôr pokračoval v rozširovaní si epických, dobrodružných a historických eposoch, kde mohol s väčšou voľnosťou pretransformovať akýsi spirituálny pôžitok humanizmu, hrdosti a empatie so silným sentimentálnym a nostalgickým vypätím, ktorý pnel v jeho kompozíciách.

Koncom 60-rokov vytvoril dve vrcholné diela: soundtrack k filmom Polnočný kovboj, kde premostil sociálnu odlúčenosť hlavných postáv od zvyšku spoločnosti pestrým harmonikovým podmazom a Lev v zime, ktorá dosiahla skutočnej epickej pompéznosti. Navyše s veľmi vhodne zaaranžovanými zborovými spevmi v pozadí. V ďalšej fáze kariéry obrúsil a doviedol do dokonalosti svoje emocionálne kompozície, ktorými po predchádzajúcom čiastočnom experimentovaní s elektronickým zvukom vystužil romantické ladenie a priblížil svoju hudbu opäť k ľuďom. Mal akýsi cizelérsky, oduševnený cit, asi aj preto je jeho melodická stopa tak význačná a charakteristická. Vrcholy svoje neskoršej tvorby zožal filmami Spomienky v Afrike (1985) či v Costnerovom Tanec s vlkmi (1990), kde opäť triumfoval aj na červenom koberci. Motívy osamelosti, odcudzenia či izolácie sú tu poňaté v mimoriadne sofistikovane dôslednej podobe, najmä teda v Spomienkach z Afriky, ktoré sú skutočným melodramatickým skvostom. V roku 1998 Barryho napokon uviedli do Songwriters Hall of Fame a za svoju kariéru pozbieral desiatky prestížnych hudobných i celoživotných ocenení.

„I never wanted to work for anybody else; I always wanted to be my own boss.

Na trojhodinový revizionistický westernový epos Costner potreboval zaujať aj mimobrazovou formou. Voľba Barryho sadla dokonale, ale nemusí každého milovníka filmového umenia pre jej neskrývaný pátos a súvisiace historické okolnosti zrovna dvakrát presvedčiť.

„Frank Sinatra did ‘Born Free’, Tony Bennett did ‘Walkabout,’ but you have no control over who does what, really. So you just hold yourself responsible for the stuff you do, and then get filthy rich on all this stuff that other people have done.“

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.