Film & TV

Filmová hudba: Jerry Goldsmith

By  | 
  • Jerry Goldsmith
  • február 1929 (Los Angeles, USA) – 21.júl 2004 (Beverly Hills, USA)
  • 1 Oscar za hudbu (18 nominácií)
  • Patrí medzi najplodnejších a najcharakteristickejších filmových skladateľov
  • Dlho bojoval s rakovinou a na jej následky ako 75 ročný zomiera

Jerry Goldsmith z hľadiska chodu svetovej kinematografie patrí rozhodne medzi najznámejších a najuniverzálnejších skladateľov modernej filmovej hudby. Ako mladý chlapec hrával na klavír (6 ročný) a svoj hudobný talent mohol pobrať po matke, ktorá pracovala v umeleckej brandži. V 16tich študoval hudobnú teóriu, kontrapunkt i základné prvky kompozície ako celku, na ktoré ho ešte predtým pripravil Jakob Gimpel. Veľkou inšpiráciou mu bol Miklós Rózsa, ktorý zložil mimo iného hudbu k Hitchcockovmu filmu Rozdvojená duša (1945), ktorej lascívne upriamený a pre účel filmu nemenej nepríjemný efekt naňho mimoriadne zapôsobil.

Jeho debut pri komponovaní vo filmovom priemysle nastal v neveľmi známom westerne Black Patch (1957). Jerry sa chronológiou času a nápaditým umom postupne stal všestranným, dokázal producírovať hudbu k akémukoľvek žánru a tak vôbec preto nie je náhodné to, že písal muziku na stránkach kníh pílne, rôznorodo a to najmä – často. Vedel udať náladovú liaheň atónicky i expresívne, preslávil sa najčastejšie akýmsi „basovým tikom“, ktorým dokázal spružniť trilerový námet, výrazne ním zapriahnuť vo formovaní diverzifikačnej palety napätia a lemovať medzi viacerými úrovňami pri intencii zvuku. Tým, že sa narodil v srdci americkej továrne na úspech, kontakty a spolupráce mu prichádzali rad radom.

Planéta Opíc (1968) vychádza z prorockých vizionárskych myšlienok a v područí napätej mágie Goldsmithovej kompozície nepostráda ani výrazne dramatický aspekt.

Paralelne hrával pre rádiovú stanicu CBS a iné komerčne i nekomerčne využiteľné projekty. Rokmi získaval výraznejšiu povesť a venoval sa predovšetkým pre potreby hollywoodskej kinematografie. Nikdy sa nebál riskovať pre nové invenčné metódy. Spomínanú psychoanalytickú rukoväť sprevádzanú progresívnymi technikami Rózsovej Rozdvojenej duši svojsky premietol napríklad medzi Frankenheimerových Znovuzrodených (1966) a ďalších, kontemplatívne netradičných snímok, ktoré podobné vlastnosti pre ozvláštnenie vnemov nutne potrebovali. Okrem Rózsu jeho talent vyzdvihol napr. Alfred Newman a odporúčal ho ešte pred jeho výraznejším širokým povedomým v očiach štúdií ako vhodného skladateľa na trhu.

Vrcholnú fázu jeho osobnostnej tvorby možno pobadať v 70tych rokoch. Niežeby dovtedy jeho motívy vynikali len explozívnymi orchestrálnymi zvýrazneniami kľúčovosti scén či akýmisi leitmotívami momentov, ale v snímkach ako Motýľ – Papillon (1973) či Čínska štvrť  – Chinatown (1974) doprial týmto soundtrackom celoplošnú mobilitu. Pre Motýľa napínavé momenty prestriedal tými úpenlivo a veľmi starostlivo precítenými a v Čínskej štvrti využitie retro štýlu v medziach neo-noir v atmosfére Los Angeles 1937 sú vo variačných rámcoch dokonalé v pôžitkoch jazzu (metanymické zobrazenie smogu a elegancie doby) a tradicionalizme nástrojov vzruchu (netradičná trúbka a jej ladné pohyby, nehovoriac o diverzite piana). Takisto subjektivizácia prenáša osobité themes a expozícia reaguje na sujetu a Goldsmith podľa toho v určitej vhodnej chvíľke správne zaúraduje (skôr minimalisticky, ale s mnohonásobne vyššou razanciou). Nostalgia smútku nebola nikdy tak okúzlujúco podmanivá, ako práve tu.

Neopočúvateľne krásna melancholická Čínska štvrť – ideálna voľba do auta.

To, že Goldsmith používal nie tak sprofanované nástroje nebolo medzi hudobnými kolegami žiadnym tajomstvom. Postupom skúseností vynikal čoraz viacej v práci s gitarou a elektronickými klávesmi a technikou echoplex. Svojho jediného Oscara za hudbu získal paradoxne za film Prichádza Satan! (The Omen) z roku 1976 pre vyššie zmieňované napínavé a traumatizujúce motívy (vzhľadom k shocking tematike využívajúcu v narácii nad-naturálno), ale doplnil ich chorálnymi spevmi a viacerými konzervatívnymi prvkami. A zatiaľ čo jeho technické ladenie sprevádzalo v jeho dobe ohlasy modernizmu, dnes práve jeho štýl vyznieva nie zrovna staromódnejšie, ale minimálne segregačne od toho, čo sa používa dnes, hoci práve dnešní skladatelia z jeho vynaliezavých schopností v mnohosti čerpajú.

Prinášam ešte krátky zoznam filmov, ktorých doprevádzal komponovaním svojej hudby a dal im odosobnenú autonómnu tvár (len originálne názvy): Freud (1962), General Patton (1970), Star Trek saga (1979+), Alien (1979), The First Blood aka Rambo (1982), Poltergeist (1982), Total Recall (1990), Basic Instinct (1992), The Edge (1997), L.A. Confidential (1997), Mulan (1998), Mummy (1999).

Ďalší z Jerryho masterpieceov – suita ku kultovému filmu Ridleyho Scotta – Votrelec. Šialenosť a des vyplýva z priamej funkcii zvuku, ktorý je nenápadný, ale udiera na nezvyčajných miestach.

K odkazu tohto velikána filmovej hudby a osobnosti Hollywoodu prikladáme ešte zopár autorových citátov, ktoré sú inšpiratívne a v nemalej miere ho charakterizujú navonok:

(On the „Planet of the Apes“ commentary track, he explains why he didn’t score the final scene:„Charlton Heston was a bit over the top by himself, and didn’t need any score to accompany him.“

„I like the variety. But basically my choice of films is a small intimate film. Quiet film, no action, just people in relationships. That’s what I like the most.“

„I would have burned out a long time ago if I just took a job, the money and ran with it. There’s still a challenge for me in scoring films. I’m willing to tackle an interesting project if it offers me a chance to do something I haven’t done before. When I’m excited about something, the creativity just flows. I like a good creative fight. The soundtrack will always get done. But I’m not happy until it gets done well.“

„A good string section and an orchestra are the first things I think of when I start a project. The strings are particularly important to me. With them I can do any kind of picture. After the human voice, they are the most expressive instrument I know.“

„I think that the great part of creativity is overcoming fear. Fear is a given. When you sit down and have to begin something, don’t be afraid to be filled with fear, because it goes with the turf.“

„My wife has them all in a vault… a copy of every album.“

 

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.