Film & TV

Film: Vyslobodenie

By  | 

Spružnenie trilerových námetov v americkej kinematografii sprevádzali jej dejiny až do počiatkov 90 rokov. Akýkoľvek nápaditý podnet, či už spravidla a výkladovým spôsobom sťa ozvláštnením deja záživným exotickým prostredím, komunikatívnou redukciou pri porcovaní napätia,  skvalitňovaní diegetickej formy pri prežívaní postáv ako aj využitím tabuizovanej tematickej normatívy poväčšine priala novátorským titulom. Vyslobodenie (Deliverance) z roku 1972 miesto obligátnych obsahových šachov pri zvratovej metodológii a neustálemu boju ťažko a do krvi bažiaceho hrdinu prekonávajúceho všetky fyzikálne a logické nástrahy vzdorujúc do poslednej prekážky nastavilo pragmatické zrkadlo. Ľudskému strachu z nekontrolovateľného bláznovstva podivínskych bytostí, straty komfortu a istoty čírej existencie.

Táto, dnes už dobrodružná klasika odrážajúca vzostup béčkových hororových hixploitation však rozvádza šialený výlet pozdĺž vlhkého riečneho prostredia, povedal by som až vysoko komorným spôsobom. Dokiaľ sa jednotlivé koexistenčné vývojové formulky navzájom pretnú a dopracujú ku klasickému lineárnu rozprávaniu prejde veľa času, divák sa pohodlne a s pokľudnejšou vervou usadí do všedného sveta rybárskeho výletu a nevie, čo má očakávať. Boorman velice umne a s širokým rozhľadom vedel, že upútať jednoducho vie každý pozliepaný somár, ktorého producenti nakŕmia tučným balíkom, ale jeho intelekt mu intuitívne pošepkal využiť prostriedky k zhmotneniu čistoty filmárskych nástrojov a reálneho priestoru do kontinuálneho sledu.

Chlapská posádka stredného veku z Atlanty sa pozdĺž rieky Apalačského pohoria vyberá dvomi kanoe k bližšie nešpecifikovanému tráveniu voľného víkendového času, odbremenení celotýždňového stresu a zaháľaním negatívnej energii. Popri vybraných útesov sa stavia nová priehrada, ale jej pracovný tím je dostatočne vzdialený od „našej“ skupinky, ktorú čaká doslova nočná mora za priezračne čistého poludnia.

Ešte na počiatku tripu zaznie evergreenova skladba Dueling Banjoss, skrátka mnohé a mnohé z detailov odhaľujú bežné pomery života Američanov a stelesňujú ich náladové premeny, ktoré v každom desaťročí nadobúdajú odlišnejších kontúr. Túto nepriamu symbiózu potom možno badať v správaní sa postáv medzi sebou, výskytu pohŕdavejších slovných výrazov a liberalizácii toho tabuizovaného, hoc systematickou výstavbou film pripomína zarytý konzervativizmus v tej najskvelejšej podobe.

Zo štvorice Ed Gentry (Jon Voight), Lewis Medlock (Burt Reynolds), Bobby Trippe (Net Beatty) a Drew Ballinger (Ronny Cox) sú svojim spôsobom všetci účastníci rozdielni. Majú odlišný pohľad na každodennosť, iné temperamentné črty a vyjadrovacie prostriedky a najviac z nich vyžaruje charizmatická postava Burta Reynoldsa a priateľská Jona Voighta. Tento rigorózny odtieň rozdielnosti vyviera v reakciách na nečakané podnety, spôsoby prejavov na nezvratné skutočnosti ako i fyzickej predispozícii pri existenčnom boji.

Po nečakanom strete narazili na horalov, besných, psychicky chorých a nekontrolovateľných. Eda zviazali o strom a prišlo peklo. Úchylnosťami dohnali Bobbyho k psychickej traume a zavše i k drsnému ponižujúcemu znásilneniu, počas ktorého ho navyše nútili napodobňovať prasacie vzdychy. Táto fáza je už dokonalou dezilúziou naratívnej expozície, ale paradoxne pramení z jej súčasti. Reynoldsovu predurčenosť v záchrane situácii komparátne prenáša k etickej zodpovednosti, pretože používa rovnaké prostriedky na odstránenie súpera – po zmocnení luku a šípu zabíja jedného z dvoch horalov (a druhý uniká lesom).

Príbeh pokračuje v nekomunikatívnom verbálnom duchu, rozprestiera kozmpolitné zriadenie syžetu na viacej frakcií a jeho hrdinovia sú v neustálej patovej situácii, pretože nevedia, kde sa preživší paranoidný blázon nachádza. Zároveň sa partia väčšinovým hlasovaním dohodla, že mŕtveho horala pochovajú a neohlásia to orgánom činným v trestnom konaní. Medzi vrcholy filmu možno považovať scény znásilnenia (z hľadiska vývinového pretrasu) a nehrdinské, chladnokrvné a (vďaka nevyhnutnosti momentu) naturalistické vyúčtovanie Voightovej postavy spod vodopádu s druhým maniakom, a kde nie a nie zakončiť ono peklo posledným výstrelom. Prostredníctvom sprievodnej melanchólie prietokom času a uvedomenia si kódexu svedomia sa naše postavy snažia uprchnúť spod tiesňav čo najrýchlejšie a majú čo to robiť s pracovníkmi priehrady, ktorí im nevedia odôvodniť zmysel ich plavby v tejto nebezpečnej časti lesa. Zraneného Lewisa prevážajú na konci filmu do nemocnice (Lewis sa zranil, zatiaľ čo Ed chátral v neľútosti druhého lovca a stratený divokým prúdom od zvyšných kamarátov). Edovi sa ale aj napriek vykĺznutiu prezradeného tajomstva a po tom všetkom, čo partia prežila – v snoch vyjavujú hrôzostrašné podoby prenasledovaného lovca, ktorého brokovnica sa vyníma nad hladinou rieky a mieri na ohrozené kanoe (viď prvý textový obrázok). Konzekvencie z príčinných udalostí skrátka ženú naše postavy do neriešiteľných morálnych dilem a až do konca života ich navždy budú prenasledovať…

Roztržitá dilema mužov po desivom ataku domorodých horalov.

Hixploitation, dopad a význam

Tento subžánrový príspevok sa od slasheru líši účasťou vo vidieckom a lesnom prostredí, narozdiel od toho mestského, v ktorom sa odohráva často hlúpa a nelogická honba na tínedžerov. Vo filme Vyslobodenie však táto schematická nálepka vyvracia jej lacné, často skrivené určenie i malátny chrabrý a sériový účel, pretože pracuje primárne s vysoko prepracovanou psychologickou dichotómiou odrážajúcou neistotu postáv a nie ich porciu adrenalínu s imagináciou akejkoľvek fiktívnej hrozby. Tá je recipročne súvisiaca s okolnosťami a vzťahmi, ktoré o veľa hodnotových vlastnostiach závisia a určujú nám osud za rýchleho sledu. Úspešným hororovým hixploitation možno ešte považovať Texaský Masaker Motorovou Pílou (1974). A hoci tiež neoplýva vysokou inteligenciou, jeho tristný naturalizmus je natoľko improvizačne zaujímavý a nekompromisný, že si zasluhuje pozornosť. Horšie je to s béčkovými kompilátmi, ktoré sa vyrábajú ako obohratá platňa a iba minimálne nejaký z nich dokáže upútať kvalitným napätím, a ktorý by navyše vychádzal z vierohodnej tiesne naturalizmu, nedajbože sofistikovanej pretkanosti, akou oplýva práve legendárny film Vyslobodenie.

 

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.