Film & TV

Film: Tisícročná včela (I-II)

By  | 

Tisícročná včela alegoricky výstižne charakterizuje dejiny Slovákov žijúcich pod krutou nádvládou cudzích záujmov po celých tisíc rokov. Ukazuje, ako veľmi načrtnuté podobenstvá splývajú s jej paralelnými zápiskami dejín v skutočnom živote a súvislými, opakujúcimi sa detailmi jej neustále sa nekončiaceho chátrania. Dielo opisujúce raz koherentne dramatické, druhý krát útržkovito snové momentky si väčší metaforický exkurz vyžaduje. Včely sú predsa činorodé, prinášajú úžitok a pred prvou silnou prekážkou sa samovražedne vzdávajú aj toho mála, čo majú a obetujú sa pre zachovanie rodu. Ich prínos pre spoločenstvo je nedocenený a dostane sa im maximálne tak nemilosrdného zaobchádzania. Inak vníma postavenie tvorivosti hodnôt mocenská šľachta, ktorá plody tých, čo tie hodnoty vytvárajú nekompromisne využíva.

Kultový román Petra Jaroša, od ktorého sa len ťažko mohlo dočkať sfilmovanie vďaka jeho širokospektrálnej náročnosti a technickej výpravnosti, sa pretavil v skutočnú parafrázu idey autorovej vízie. Historická sága Juraja Jakubiska zachytáva široké rozmedzie generačnej drámy o osudoch rodiny Pichandovcov od čias roku 1887 až po ten kapitulačný – 1918. Rokom, kedy končí prvá svetová vojna a symbolicky i násilná maďarizácia, ktorú však vystrieda rovnako boj za ucelenú identitu a lepšie zaobchádzanie s domácim obyvateľstvom. Príbeh je mapujúcim rozborom mentality a súhlasnou zámenou vôľových a fyzických schopností z oprávnených manifestačných podnetov, až po jej vysoko poddajnú tvár v dôsledku nepriaznivých okolností. Vyšiel aj ako seriálový formát štyroch častí, kde sa minutáž natiahla z filmových 163 minút až na 220.

Tisicrocna_vcela_02(Jozef Kroner ako Martin Pichanda – najstarší z dovtedajšieho preživšieho rodu a iniciátor veľkých plánov)

Tisícročná včela začína obrazom vidieckeho sveta patriarchátu, kedy sledujeme generačný synchrón zvykov, tradícií, klebiet a každodennosti v područí ťažkých údelov, ktoré naše postavy pokúša osudom. Martin Pichanda (Jozef Kroner) je múdry, rozvážny a sociálne cítiaci otec rodiny, ktorý okrem roľníckych prác si privyrábal „muračkami“. S manželkou Ruženou (Jana Janovská) mal tri deti: Samka (Štefan Kvietik), Kristínu (Eva Jakubková) a Valenta (Michal Dočolomanský). Každý, výrazne sa odlišujúci od ostatku si kráčal strojcom šťasteny apriórne, a rovnako nezávisle od ostatných sa i správal k svojmu okoliu. Zatiaľ čo Samo sa orientoval výraznejšie v otcových šľapají a musel pretrpieť tragické úmrtia niektorých z jeho piatich detí, šikovná Kristína taktiež pomáhali v chode domácnosti, Valent opustil kvôli kariére advokáta tehotnú priateľku Hanku (Jana Riháková) a ožení sa z vypočítavosti s Hermínou (Barbora Stepánová). Vydá sa aj Kristína. Film sleduje viaceré charakteristické rysy našich predkov a vyvoláva skrz ich spomienky a predstáv rozprávkový svet túžob a podliactva. V niektorých prípadoch divák nevie cez husto filtrované vidiny rozoznať rozdiel medzi snom a realitou a vžíva sa do sveta mágie cez ich optiku pôžitkárstva. Charakterizuje človeka ako živočícha, s jeho prirodzenými slabosťami a fyzickú usilovnosť a prácnosť nahrádza svojským dobýjaním pudov a potrieb pred morálkou, cťou a spoločenským renomé.

Tisicrocna_vcela_03

Samotné natáčanie prebiehalo nielen na Liptove, ale aj v iných častiach Slovenska (Orava, Spiš, okolie Banskej Bystrice atď.). Kostymér Milan Čorba si dal záležať, aby oblečenie prahlo obnosením, žilo (v aj s) postavou. Po smrti Martina Pichandu (1915) sa príbeh orientuje okolo nástupnickej osi jeho charakterovo veľmi podobného syna, Sama. Líči tragické udalosti ako nevyhnutné, ako niečo, čo v živote pramení v často sa opakujúcu cyklickosť a je údelom nutného obetovania sa. Dokonca aj Samo Pichanda sa síce dopracuje k veľkej progresívnej práci železníc, po jednom konflikte je odsúdený za „protištátne reči a urážku na cti cisára Rakúska Uhorska“. Bieda a hlad ho neustále obklopovali a už nikdy sa so životom nedokázal dostatočne vyrovnať. Ba čo viac, synovia Janko a Karol zomreli počas prvej svetovej vojny. Valent taktiež nie je príliš zainteresovaný o rodinné záležitosti. Kameramanské kreácie a rad udalostí teda vzrastali na rýchlosti tempa práve a s výbornou gráciou preto, lebo na následky krutosti tu skrátka nie je veľa času a čo sa udeje, skončí trpkosťou. A znova a znova. Proste niet nad každou jednou dostatočne dlho premýšľať a koniec možno chápať ako novootvorenú etapu, ktorá taktiež prinesie zase len tie isté existenčné otázky. Čiže film Tisícročná včela je do dnešných dní plnohodnotnou slovenskou klasikou, ktorá neomrzí ani po niekoľkých vzhliadnutiach, skôr naopak. Vždy sa v nej dá niečo nové objaviť, pôsobí ako malebný obraz impresionizmu, ktorého sústredenie sa na jeden konkrétny ťah štetca mení jej celkový umelecký mód úplne iným smerom.

Tisicrocna_vcela_cover

Plagát k DVD nosiču. Filmová verzia sa dĺžkovo a náladovo mierne líši od tej seriálovej.

Tisicrocna_vcela_cover2

Dodnes ju možno radiť medzi najvýznamnejšie filmové počiny slovenskej kinematografie.

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach. Okrem toho sa zapája do diskusií o medzinárodných politických vzťahoch a všetky svoje postrehy na rôzne duchovné funkcie spoločenského života rozpisuje v pripravovanej štúdii.