Film & TV Film 2010+ Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: The Tale of Princess Kaguya

Pavel Chodúr

Japonské anime je špecifickou filmovou kategóriou zameriavajúcou sa prevažne na sci-fi, horor a fantasy. Štúdio Ghibli, dodnes považované za japonský ekvivalent Disneyho je aj vďaka postave Hajao Mijazakiho, považované za takmer bezkonkurenčnú studnicu príbehov. Mijazaki a jeho tím majú dobrý nos na témy a príbehy a mimo už vyššie spomínaných žánrov, pracujú aj s drámou, ľúbostným príbehom, alebo rozprávkou.

kaguya

Ich filmy sa tak stávajú citlivejšími, osobitejšími a emočne bohatšími. Rovnako je tomu aj pri filme The Tale of Princess Kaguya, ktorý je inšpirovaný ľudovou rozprávkou The Tale of the Bamboo Cutter. Starý muž seká bambus v lesíku a odrazu sa pred ním zjaví v kvete drobná princezná. Celý natešený ju zoberie za manželkou a keďže sú bezdetný rozhodnú sa dieťa ponechať.

Dieťa rastie závratnou rýchlosťou a začína spoznávať krásy dedinského života a všetky tajomstvá prírody. Či už prší, kradnú sa žlté melóny, alebo sa naháňajú žabky, pracuje príbeh v tejto časti s bezprostrednosťou, hravosťou a vizuálnou pôsobivosťou. Druhá časť príbehu nás dostáva do mesta, kde si mimo tradičných japonských spoločenských zvykov vyššej vrstvi, osvojíme aj ich spôsob života. V paralele k tomu dedinskému je prázdnejší, klamlivejší a chladnejší.

kaguya1

Tieto dve pozície sú pomerne nevyrovnané, čo je trochu škoda. Väčší dôraz sa kladie na líniu v meste, ktorá je síce zaujímavá, ale až na pár scén jej chýba vizuálna bezprostrednosť prvej časti. Film pracuje s nadprirodzenou témou, ale neskôr sa stáva drámou ako vystrihnutou z nejakého života slávneho panovníka.

Isao Takahata (režisér), má skúsenosti s presným podávaním emócií v rámci dramatického žánru. Jeho film Grave of the Fireflies z 1988 patrí k stavebným pilierom štúdia Ghibli. Do príbehu o princeznej tak dokázal vtesnať potrebné emócie, aby sa dostavila finálna katarzia.

1_修正2_ol

Udržiava si pritom, ale potrebný nadhľad a skôr ako o samotný príbeh jednej princeznej sa tak film posúva do inej, transcendentnej roviny. Osudy princeznej sú tak osudy jedného života, od narodenia cez smrť. Obsahujú v sebe čaro prítomného okamihu, lásku, stratu, strach a prirodzenú krásu.

Film bol tento rok nominovaný na Oscara za najlepší animovaný film. S krásnou ručnou animáciou a v sprievode melodickej a príjemnej hudby od Džó Hisaišiho, predstavuje aj napriek svojej dĺžke jeden z tých animákov, ktoré sa oplatí vidieť. Už len preto lebo sa vyhýba sentimentu a emocionálnemu vydieraniu zo strany postavičiek, ako to robia v hojnej miere americké štúdia. Bez rozdielu ako dobre im to funguje.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.