Film & TV Film 1990-2009 Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Film: TEMNÝ PRÍPAD ZA BIELEJ NOCI

V roku 1997 natočil režisér Erik Skjoldbjaerk podľa scenára, na ktorom spolupracoval so scenáristom Nikolajom Frobeniusom, detektívny triler Insomnia. Širšia verejnosť viac pozná jeho rovnomenný remake z roku 2002 pod režijnou taktovkou Christophera Nolana, každopádne jeho nórsky predchodca bol viackrát k zhliadnutiu na českej verejnoprávnej televízii. Skjoldbjaerk rozpráva príbeh o vyšetrovaní vraždy 15 ročného dievčaťa v nórskom mestečku za polárnym kruhom. Na miesto činu prichádza z Osla detektív Engstrom (Stellan Skarsgard) s kolegom Vikom (Sverre Ousdal) a za pomoci miestnych vyšetrovateľov sa pustia do prípadu. Klasickú detektívnu líniu onedlho obohatí druhá, kriminálna. Engstrom totiž pri prenasledovaní podozrivého zastrelí Vika. Obe línie sa v priebehu deja vzájomne prepletajú a ovplyvňujú.

Umiestnenie deja za polárny kruh je motivované tamojším netradičným striedaním dňa a noci. Vyšetrovanie prebieha počas polárneho dňa, čiže film je na prvý pohľad „ukrátený“ o tradičnú rytmizáciu pomocou striedania dvoch častí dňa. V dôsledku toho detektív Engstrom začne trpieť nespavosťou a počas celého vyšetrovania nie je schopný zaspať. Je čím ďalej tým vyčerpanejší a začína strácať pojem o realite. Vizualizácie jeho halucinácií (mŕtvoly dievčaťa a kolegu) sú prejavmi výčitiek svedomia, jednoduché metafory ako pohľad na jeho unavenú tvár cez rozbité sklo auta rozvrat jeho nezregenerovanej mysle. Engstrom však stále vzdoruje šialenstvu, pretože jeho kroky sú logické a chladné. Tým sa charakterovo a typovo približuje k páchateľovi vraždy mladého dievčaťa, spisovateľovi Jonu Holtovi. Ten je mu podobný vekom, charakterom spáchaného zločinu, chladnokrvnosťou a slabosťou pre (mladšie) ženy.

Policajt ako prirodzený zástupca spravodlivosti a zločinec ako jednoznačne negatívne chápaná postava fikčného sveta detektívneho a kriminálneho žánru v Insomnii strácajú svoje pevne ukotvené žánrové zaradenie. Stierajú sa medzi nimi hranice ako medzi dňom a nocou. Ak chápeme denné svetlo ako nositeľa pozitívnych hodnôt a istoty a tmavú noc ako metaforu strachu, ohrozenia alebo zločinu, ukotvenie deja počas bieleho polárneho dňa ho takejto charakteristiky v rámci diváckych očakávaní zbavuje. Nekonečný deň preberá funkciu noci, je ambivalentný ako hlavné postavy, ale tie sú časom stále viac a viac vykresľované v negatívnom svetle. Ako z ich podstaty, tak z ich psychického stavu spôsobeného „neprirodzeným“ prírodným javom spôsobujúcim nespavosť. Zjednodušene povedané, polárny deň je svojou charakteristikou (stieranie hranice dňa a noci, ich vzájomná nerozoznateľnosť, zdanlivá nekonečnosť polročného cyklu) metaforou stavu mysle hlavnej postavy detektíva (aj zločinca) a zároveň metaforou relativizácie zločinu vraždy. Spisovateľ aj detektív zavraždili svoje obete buď neúmyselne, alebo neúmyslene a podvedome vraždiť chceli, prípadne úmyselne, čiže vypočítavo. Divák sa však pravdu nedozvie a možno ju nevedia ani postavy. Rovnako ako nevieme, či je deň alebo noc. Vražda policajta prebehla neprekvapivo počas hustej hmly.

Insomnia v určitom smere naväzuje na popularitu mainstreamových kriminálnych a detektívnych trilerov 90. rokov ako Mlčanie jahniat, Sedem, alebo Zberateľ bozkov. Najmä previazaním osobnej a detektívnej línie, kde dochádza k ohrozeniu vyšetrovateľa páchateľom a k záverečnému zúčtovaniu. Odkláňa sa však spomínanou relativizáciou zločinu a ambivalentnosťou postáv vyšetrovateľa a páchateľa, kde sú porušené základné polarizované pravidlá žánru. Nolanova takmer doslovne skopírovaná Insomnia (výraznejší rozdiel s originálom je až v závere, kde dochádza k prestrelke, pri ktorej umiera policajtka, vyšetrujúca vraždu kolegu) bola preto v rámci mainstreamu rovnako nepredvídateľná a neviezla sa okato na vlne spomínaných trilerov. Podobne ladený detektívny príbeh, ktorý sa viac zameriava na psychický stav vyšetrovateľa a jeho postupujúce šialenstvo vyjadrené pomocou filmovej reči ako v Insomnii ponúkol v roku 2001 Sean Penn v snímke Prísaha.

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz