Film & TV Film 1970-1989 Filmové obsahy a výklady Historické okienko Kultúra & umenie

Film: Šoa

Šoa je hebrejský termín pre označenie holokaustu, resp. systematického vykynožovania židovskej populácie počas druhej svetovej vojny. Samotný výraz vyjadruje expresívne a stručne v troch písmenách všetku tú hrôzu, ktorá sa vám dokáže vybaviť v súvislosti s nacistickými koncentračnými tábormi v Poľsku. Natáčanie vo svojej finálnej podobe pred uvedením do distribúcie trvalo bezmála 11 rokov.

Dokumentárny film Claudea Lanzmanna je mimoriadny filmárskym počinom. Ide o dokument s dĺžkou 9 hodín (566 minút). Orbitálne zhmotňuje útrapy a smútok preživších tejto tragédie, ktorí opisujú procesy, ktorých boli aktívne či pasívne činnými.

Dokument je postavený výhradne na výpovediach svedkov, ktorí sa delia o skúsenosti s nacistickými príslušníkmi, so stratami blízkych a úmornom kolobehu vysídľovania a vyvražďovania ľudských tiel.

Šoa (Shoah, 1985) by sme mohli rozdeliť do niekoľkých kapitol podúrovní. Striedajú sa v nej dlhé výpovede väzňov v Treblinke, utečených židov, kaderníka v továrni (Abrahám Bomba), vodiča zapáchajúceho vagóna (Henryk Gawkowski), ktorí viezol židov na istú smrť a vodkou tlmil bolesti hlavy a taktiež aj príslušníka byrokratického aparátu SS Franza Suchomela, ktorého Lanzmannov tím natáča skrytou kamerou.

Treblinka z hľadiska vyvražďovania plnila jednu z „najefektívnejších“ foriem likvidácie tiel. Nacisti sa v smenách podieľali aktívne 25-30 príslušníkmi Totenkopfverbände a zhruba 120 vojnových zajatcov vykonávali špinavú prácu na ich rozkaz, ďalej potom židovskí členovia Sonderkommanda. Ide o najúčinnejší a najefektívnejší spôsob vyhladzovania, kde nacisti s prostriedkami, ktoré mali k dispozícii, dosiahli najväčšie škody a obete.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt shoah 1985

Šoa okrem tragickej historickej skúsenosti je i sociálnou sondážou minoritnej menšiny.

Film sa teda zaoberá najmä štyrmi témami: vyhladzovací tábor Chełmno, kde Nemci najprv používali mobilné plynové dodávky na vyhladzovanie Židov; tábory smrti v Treblinke a Auschwitz-Birkenau; a varšavské geto, so svedectvami pozostalých, svedkov a páchateľov. Treba však dodať, že najdôraznejšie spracovanie dokumentu ponúka práve situáciu v tábore smrti v Treblinke.

Auschwitzom, teda Osvienčimom vás budú sprevádzať Rudolf Vrba, ktorý utiekol z tábora smrti pred koncom vojny a Filipom Müllerom, ktorý bol už priamo v komore. Osvienčim je tu rozoberaný v menšej miere.

Tých 9 hodín plynie pozvoľna, výpovede sú podporené kompozíciami ruín a pozostatkov nacistickej činnosti v poľskej oblasti krematória, železničných staníc, voľných lúk. Medzitým sa divák dostáva do osobných hĺbok výpovedí, do informačnej reality okolia a chodu mašinérie prvých vĺn deportácií v Treblinke a analyzovania situácie v krakovských a varšavských getách pred vypuknutím deportácií.

Mimoriadne poučný je charakter výpovedí. Lanzmannov tím opatrne a po istom zbližovaní sa s výpoveďami necháva prenikať  rozpamätávaniu sa kontextu a nadväzujúcich súvislostí účastníkov týchto krížových výpovedí, v ktorých však hlavné slovo majú práve oni. Opatrne dávkuje otázkami svojich protagonistov a snaží sa prejsť ku koreňu veci z obšírna a z diaľky.

Takisto, aj vo varšavskom gete nechá zaznieť rôzne názory na židov domácimi obyvateľmi a naopak. Antisemitizmus skúma z pochopeniu náladu v 30 rokoch minulého storočia, avšak ostáva rezervovaný a ponecháva na diváka, nech si utvorí názor na problém.

Nosnou časťou dokumentu je otvorený monológ protagonistov, ktorí bez prikrášľovania rozprávajú o svojom živote, o tom, ako to v danom meste vyzeralo, čo z toho plynulo a aký to malo dosah.  V týchto intenciách ponechali diškurz otvorený a nejaké to vnesenie bezobsahového pátosu dokument necháva stranou. Šoa je tak rešpektovaným dielom, pretože je spracovaný profesionálne, hĺbkovo a s nadväznosťami logických väzieb.

Film je skvelou reprodukciou dejín, vynikajúcim materiálom pre uchovávanie ďalším generáciám pre archívne a informačné účely. Vštepuje ľudský a humanistický rozmer do katastrof, ktoré sa pri vyčíslovaní škôd a počtom obetí nedajú emočne a empaticky ani v náznaku pochopiť. Po jeho sledovaní budete trochu lepšie vnímať dobu a spôsob personifikovania problému, ktorý mal zložitú vnútornú štruktúru a najmä obrovský časový zhon a zbavovanie sa zodpovednosti kolektívnym pričinením.

Pochopíte zvrátenú povahu nacistickej disciplíny a byrokratických starostí a zverstiev pri zbavovaní sa ľudí, ktorých chceli komandá SS čo najrýchlejšie odstrániť. Budete si vedieť lepšie vizuálne predstaviť proces nekonečného spaľovania, smradu, riadeného chaosu a masových hrobov zúbožených tiel. Hoci sa to ťažko píše a predstavuje, dokument vám nenásilne a objektivizovane vnúkne históriu na dlaň, z ktorej môžete čerpať pre vlastné pochopenie udalosti príčetným úsudkom. Po jeho dopozeraní neexistuje, aby to vami nezatriaslo. Nie šokantnosťou, ale práve spomínanou autenticitou…

 

 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.