Film & TV Film 1990-2009 Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Film: Rodinná oslava

V búrlivých deväťdesiatych rokoch sa už svet filmu výrazne obmenil, zmodernizoval a zrýchlil, čoho dôsledkom boli nové prúdy a smery, ktoré stáli paradoxne aj za návratom niektorých ručných techník pri zostavovaní jednotlivých scén. K týmto možno považovať experimentálne pokusy dvoch dánskych talentovaných režisérov Larsa von Triera a Thomasa Vinterberga, ktorý si osvojili pravidlá surovosti a bezprostrednosti v manifestačnom dokumente Dogma 95. Jedným z nich boli reakcie na komerčnú kinematografiu a jej snáh doslova ovládnuť potenciálny trh, v ktorom ešte stále vznikali diela s vysokou výpovednou hodnotou, ako napríklad Rodinná oslava z roku 1998.

Príbeh, ktorého pomerne jednoduchá osnova začína stretom a oslavou jednej majetnejšej rodiny kdesi v neurčenom mieste dánskeho vonkajšku pracuje s niekoľkými závažnými motívmi, ktoré sa časom začnú negovať. Najprv ide o asociáciu väzieb, rodinný kruh, harmóniu, ktorú zachytáva ručná kamera a plní tak dokumentárnu rolu. Nepracuje pritom s najnovšími výdobytkami, ale tvorcovia sa nám ňou snažia naznačiť, ako kadencia emócií a expresivity zanechá pamätania hodný dojem, pokiaľ je úprimná, čistá a na nič sa nehrá. Netvoria ju optické efekty a filtre a dotýka sa len ducha exteriéru, v niektorých prípadoch dokonca lieta spolu so subjektívnym pohľadom tej, či onej postavy. Rovnako máme možnosť vidieť živé svetlo bez kulís a dekorácií, čím sa prehlbuje intenzita prchavosti.

ro2

Hlavná os pozostávajúca z rozličnosti charakterov, ktorú sprevádza pole jednotného familiárneho zoskupenia menovite : otca Helgeho (Henning Moritzen), jeho ženy Else (Birthe Neumann), synovia Christian (Ulrich Thomsen) a Michael (Thomas Bo Larsen), ktorý je aj zároveň dvojčaťom mladej sestry, ktorá noc pred oslavou plánovala samovraždu. Zvyšok sú rodinní známi, kolegovia z práce, priatelia,… v podstate štatisti. Twist udalostí tak razom mohol začať, hoci ten skutočný, za pozlátkom a z reálneho života bežiaci už načal vzťahové škriepenie prakticky veľmi dávno.

Centrálnou postavou a mužom tajomstva a hriechov je otec Helge Klingenfeldt (presvedčivý H. Moritzen), ktorý oslavuje 60-nicu a pozýva naň svoj početný rodinný klan. Po tradičnej (znovu)zoznamovacej fáze a rozpovedaním si povinných historiek a vtipov odkrýva pred všetkými svoje útrapy z minulosti najstarší syn – Christian (Ulrich Thomsen). Svojim naturalistickým líčením a prirodzeným výstupom odhaľuje otcove úchylky, ktoré viedli často ku pedofílií a osvieteného pokrytectva toho, za koho ho ako váženú a serióznu figúru pokladalo okolie i najbližší.

Lenže Festen (originálny názov) nie je len sploštenou ukážkou rozvratu rodiny, ale i odvážnou kritikou dánskej spoločnosti, ktorú časom konzumu a industrializácie dobehla až k sociálnym a spoločenským exklúziam. Tieto strety sú len dôsledkami príčin, nálad a postupného úpadku, ktorý Vinterberg zhrnul v akúsi „Poslednú večeru“ v modernej spoločnosti, ktorej už chýbajú akékoľvek morálne zábrany a hutné, myšlienkové a mravné sily. Nemožno očakávať katarziu, film je vedome odhodlaný plniť úplne inú funkciu.

plagro1

Plagát k filmu

Je teda možné skonštatovať, že napriek nízkemu rozpočtu a vedomého vzdania sa v „úvodzovkách“ tvorcovského vkusu či umeleckých ambícií môžeme sledovať nesmierne intenzívny a vyvážený zážitok z „domova“, ktorý je v určitom prevedení zakotvený aj v našich životoch, našej generácii a v neposlednom rade – našom vnútri.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.