Film & TV Film 1970-1989 Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Film: Osvietenie = Iluminácia

Marcel Šedo
Autor: Marcel Šedo

Pokiaľ sa pozrieme na situáciu vo východoeurópskych kinematografiách v sedemdesiatych rokoch, môžeme si všimnúť, že na ne v jednotlivých krajinách vznikli politické tlaky rozličnej intenzity. Zatiaľ čo tvorivá sloboda v Československu, Juhoslávii a Sovietskom zväze bola, až na niekoľko výnimiek (Chytilová, Tarkovský a pod.), úplne potlačená, v takom Maďarsku rebelovalo, na pomery kinematografie, väčšie množstvo výrazných tvorcov (Jancsó, Tarr, Szabó, Makk, Fábri, Gaál atď.). Avšak v žiadnej z týchto krajín sa tvorcovia nevzbúrili tak otvorene a s takou intenzitou proti komunistickému establishmentu, ako tomu bolo v Poľsku, kde na Filmovom fóre v Gdansku vznikol manifest a samostatný umelecký prúd Kino morálneho nepokoja. Je pravdou, že za týmto všetkým nestojí len odvaha samotných tvorcov, ale aj celospoločenský kritickejší postoj k režimu v Poľsku, ktorý v roku 1980 vyústil do obrovských štrajkov a vytvorenia nezávislých odborov s názvom Solidarita (Hnutie Solidarita mimochodom Zanussi aktívne podporoval). Tak ako tak, môžeme umelecké tendencie v poľskej kinematografii považovať za akýsi východoeurópsky unikát, na ktorého počiatku stál Andrzej Wajda a Krzysztof Zanussi.

Práve druhého menovaného, a týmto nechcem znižovať prínos a slávu Andrzeja Wajdu či Krzysztofa Kieslowského, môžeme považovať za tvorcu intelektuálneho ovzdušia vo vtedajšej poľskej kinematografii. To mimochodom potvrdzuje aj Kieslowski vo svojom Amatérovi, kde vzdáva Zanussimu i jeho vplyvu na vtedajšiu kultúru poctu. Ten sa síce do tohto prúdu zapísal až dielami ako Ochranné sfarbenie či Konštanta, ale za akéhosi predchodcu môžeme považovať už jeho predchádzajúci film z roku 1973 Iluminácia.

Hlavnou postavou filmu je Franciszek, mladý študent hľadajúci „pevný bod, s pomocou ktorého by pohol Zemou“. Spočiatku to, rovnako ako režisér Zanussi, skúša na fakulte fyziky, kde očakáva nasmerovanie na cestu k jasnej a pevnej pravde. Postupom času však zisťuje, že fyzika mu nedokáže dať odpovede na všetky otázky ani „návod“ na absolútnu pravdu a tak sa snaží nájsť odpovede inde. Zároveň s tým sa snaží uživiť svoju novozaloženú rodinu a berie akúkoľvek prácu, ktorá sa naskytne. Hlavný hrdina sa tak od fyzikálnych laboratórií, cez psychiatriu, prácu vo fabrike i život v kláštore postupne približuje ku svojmu „bodu“, ktorým možno Zemou nepohne, ale „aspoň“ (možno) dá svojmu životu zmysel.

5607203_orig

Vzhľadom k tomu, že Kino morálneho nepokoja nespájajú žiadne jednotné formálne postupy (viď. veľké rozdiely v Zanussiho a Kieslowského tvorbe), je pochopiteľné, a aj samotný názov to naznačuje, že Zanussiho dielo ovplyvnilo tento prúd, predovšetkým v prístupe k realite a najmä morálnym a spoločenským problémom. Iluminácia ich zobrazuje hneď viacero, či už sa to týka morálnej zodpovednosti fyzikov a biológov za svoje vynálezy, diskutovanej pri „okrúhlom stole“, alebo hrdinovho rozhodovania sa medzi karierizmom, resp. egoistickým hľadaním zmyslu svojho života a rodinou. Hlavný hrdina sa pri každej udalosti pýta predovšetkým na zmysel a morálnu zodpovednosť toho ktorého činu. V jednom prípade dokonca odmietne cestovať v aute s človekom obhajujúcim vraždenie psychicky chorých pacientov. Zanussi vo filme tiež poukazuje na zodpovednosť za svoje činy. V tomto prípade sa jedná o dieťa, kvôli ktorému musí hlavný hrdina opustiť vysokú školu. Po úteku z domu, Franciszek skúma rôzne prístupy k životu (pustovnícky život v kláštore, práca v psychiatrii a pod.) až sa nakoniec vráti späť k rodine, škole a neskôr aj k práci. Zanussi tiež poukazuje na obrovskú priepasť vo vtedajšej úrovni školstva a vedy, ktorá zíva medzi Poľskom a inými krajinami. Hlavné postavy snímky túto priepasť reflektujú a vo viacerých diskusiách o nej hovoria.

Film je však inovatívny nielen témami, ktoré prezentuje, ale aj svojou formálnou štruktúrou. Zanussi si, ako človek ovplyvnený vedou, vytvoril nezameniteľný režijný rukopis, netradičný nielen v kontexte poľskej, ale aj svetovej kinematografie. Zároveň vytvoril adekvátnu formu k téme pátrania hlavného hrdinu po „objektívnej“, vedeckej pravde, keďže v Iluminácii využíva prostriedky žánru vedecko-naúčného filmu.

Screen shot 2012-12-13 at 1.10.10 PM

Iluminácia sa síce primárne zaoberá postavou Francizska, ale narácia rozhodne nie je subjektívna. Film napríklad prezentuje jednotlivé vedecké teórie využitím nediegetických záberov, poprípade (para)dokumentárnych „hovoriacich hláv“ vedcov. Tieto zábery vo filme pôsobia nielen scudzujúco, ale vzhľadom k prístupu k realite až vedecky objektívne. Rovnakým spôsobom nám Zanussi predstavuje aj svoju hlavnú postavu. V úvode vidíme detaily rúk, nôh, tváre a k tomu fakty z jeho života, ako výška, váha, vek a pod. Všetky tieto informácie síce majú svoju neoddiskutovateľnú hodnotu, avšak vzhľadom k porozumeniu jednotlivým udalostiam a činom hlavnej postavy len takú, akú ju majú aj pre Francizskovu snahu o porozumenie svetu v ktorom žije – pomerne malú. Spomínané zábery majú vo filme zároveň dôležitú štylistickú funkciu – slúžia na spájanie scén. Napríklad najskôr vidíme záber na mesiac, aby sme sa následne dozvedeli, že postavy sa na mesiac pozerajú, poprípade zaujímavo využitý flashforward, ktorému predchádza výklad vedca o linearite času. Tieto zábery spoločne s fragmentarizovaním mizanscény, ale aj samotného rozprávania a elektronickou hudbou dotvárajú odťažitý, až vedecký prístup k filmu, ktorému dáva význam až širší kontext a morálne problémy hlavného hrdinu . Zanussi sa tak samotnou formou vyjadruje k téme spoznávania sveta, kde vedecké fakty samé o sebe skrátka neobstoja. Nepomôžu človeku pri jeho snahe nájsť šťastie, zmysel života, nazvite si to ako chcete.

Vo všetkých zložkách filmu sa tak Zanussi vyjadruje k poznávaniu sveta a navyše poukazuje na mravnú zodpovednosť, čím jednoznačne predznamenáva Kino morálneho nepokoja. Vytvára tak formálne inovatívnu filmovú esej, vyjadrujúcu sa k základným problémom vtedajšieho Poľska i ľudského života.

O autorovi

Marcel Šedo

Marcel Šedo

Je študentom Audiovizuálnych štúdií a umeleckej kritiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Svoje texty publikoval či publikuje v časopisoch Kino-­Ikon, Film.sk, Kinečko, Frame či v Revue slovenských filmových novinárov Filmpress.sk. Publikoval tiež niekoľko textov pre filmové festivaly Cinematik, IFF Bratislava či 4živly.