Film & TV

Film: Môj sused Totoro

By  | 

Štúdio Ghibli sa za svoju úzku špecializáciu stalo po rokoch úspešných najmä vďaka Hajaovi Mijazakimu. Ale aj ostatné japonské rozprávky sa s onou povestnou čarovnou kreslenou animáciou a inteligentným spracovaním stali populárnymi po celom svete. Najokázalejší rozdiel medzi veľkými ťahákmi a akousi alternatívou medzi animovanou tvorbou v rámci produkcii nákladnejších snímok možno označiť vyššiu náročnosť IQ, dbanie na zložitejšie vzťahové a vývojové kauzality ale pritom stále v celku osobný kontakt s detskými očami. S tými, pre ktorých sú tieto typy príbehov zostrojené a primárne určené. Hoci v mnohom, čo do náročnosti priemernej sujetovej proporcii je uprednostňovaní skôr dospelejší typ diváka, ktorý v príbehu nájde určité prenesené významy hyperbol či metafor, ktoré odrážajú nedokonalosti nášho sveta, avšak Totoro zrovna nie je tak úplne tento typ pre ne určený a venuje sa hlavne tým deťom.

Film začína tým, že dve sestry, staršia – asi 11 ročná Sacuki a jej 4 ročná mladšia sestra Mei spoznávajú okolie svojho nového domova pri malebnej krajinke, do ktorej sa práve presťahovali. Ich mama je odkázaná na náročnú dlhodobú liečbu bližšej, nešpecifikovanej nemoci (nešpecifikovanej možno pre mňa, keďže som tie konzekvencie nepostrehol) a stará sa o nich doposiaľ len ich pracovitý otec. Avšak v neďalekom lese na nich doslova číha istý podivínsky duch Totoro a ukrýva množstvo skrytých a tajomných pokladov, ktoré deti s entuziazmom a detskou hravosťou (a spolu s ním) objavujú.

Mijazakiho tvorivý nadštandard, ktorým naservíroval takýto, vskutku očarujúci komplot udalostí spočíval v nesmierne intuitívnom vykreslení domýšľavých zákonitostí starých múdrostí a povier či v oživení mierumilovných duchov, domnienok a ideí, ktoré deti svojimi mladý očami a bohatou fantáziou k ich idealizovanej ceste privolávajú. Preto je fascinujúce, ako priamo tu, v tomto filme Mijazaki odzrkadľuje polarizáciu priorít v detskom a dospelom svete. Akýsi nevnucujúci protipól obrovského nesúladu a nepochopenia, ktoré i v našom svete spôsobujú generačné rozdiely a odlišné záujmy.  Atraktívnosť narácie teda spočíva v nadprirodzenej atmosfére, ktorú umocňuje silný rozprávací rukopis miesto výstredných rekvizít či karikaturistických prototypov západných postavičiek.

Jednou zo smerodajných devíz filmu je určite spomínaná obrazotvornosť. Tá je mimoriadne subtílná, vyvážená a s kontrastnou sugesciou nádherne vytieňovanej animácie, výborne rozčlenenými postavami a takým tým duchom prítomného okamihu. Časová a priestorová škrupuľa vychádza z detského pohľadu a ich videním sveta, kde zažívajú dobrodružstvá z vecí, ktoré dospelí nepochopia. Je to niečo ako vyššie nešpecifikovaný trend mnohotočivej zákruty, pretože niet ono detské rozjímanie a dojímavosť nejakým tým cynickým realizmom z nadprirodzeného pozastaviť, stopnúť a uhranúť ju na „pravú mieru“. Niekedy potrebujú paradoxne dospelí načerpať toľko toho elánu zo života svojich potomkov, aby pochopili, kam ten ich zmysel života po nejakých tých rokoch určitej stagnácie speje.

Ťažko možno dešifrovať spôsob, akým  tento optimisticky ladený film končí ako skôr konieckoncov  pochopiť kumuláciu nemeniteľnosti detskej psychiky, ktoré držia vo svojich ružových snoch pocity bezstarostnosti, bezbrehej imaginácie, túžob a emócií. Zážitok z diela navyše umocňuje Hisaišiho príjemná hudba, ktorá tvorí celé gro Mijazakiho bohatej tvorby. Môj Sused Totoro teda nemálo narúša aj nepísané vzorce tradičnej zápletkovosti a klasickej animačnej rozpravy. Možno ho chápať aj ako jedného z pionierov japonskej animovanej tvorby, ktorá už desaťročia v rôznych inštanciách dobýja svet. Evokuje z nich (na naše pomery) odlišný druh odovzdaných posolstiev a nečitateľnejší myšlienkový presah, ktorý vám po zhliadnutí umožní rozvíriť vaše pochody.

Postavička Totoro z Mijazakiho filmu z roku 1988 sa v deväťdesiatych rokoch na západe stala doslova ikonickou. Príbeh je stavaný do celkom komornej nálady. Mijazaki adaptoval autobiografický román Akujuki Nosaky a pridal do jeho spracovanie vlastné novátorské a myšlienkové vízie, ktoré dej celistvo dopĺňali. Nielen na navodenie výsledného efektu, ale každá zložka v strednedlhých sekvenciách je akýmsi zvláštnym spôsobom samostatne tajomná a dôvtipná.  Názov filmu v origináli znie となりのトトロ (Tonari no Totoro), v angličtine zase pod nemenej kultovým názvom My Neighbor Totoro a bol uvedený na japonský trh 16. apríla 1988. České spracovanie aj dabingové dodatky zaujala až Česká televízia počiatkom roka 2013 a titul vyšiel troška s oneskorením aj na DVD v rámci Hollywood Classic Entertainment.

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach. Okrem toho sa zapája do diskusií o medzinárodných politických vzťahoch a všetky svoje postrehy na rôzne duchovné funkcie spoločenského života rozpisuje v pripravovanej štúdii.