Film & TV Film 1970-1989 Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Film: Koyaanisqatsi

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Film režiséra Godfreyho Reggioa, Koyaanisqatsi, začína záberom na jednu z nástenných malieb nachádzajúcu sa v Horseshoe kaňone v USA, ktorej pôvodcami sú Indiáni z kmeňa Hopi. Táto konkrétne nesie názov Holy Ghost Panel a sú na nej vyobrazené ľudom podobné postavy bez rúk a nôh obkolesujúce záhadnú postavu Holy Ghost, ktorá pravdepodobne reprezentuje nejaké božstvo. Tento obraz v kontexte filmu prezetnuje svet, odlišný od toho dnešného, odlišnú kultúru s úplne inými hodnotami, k čomu nás navádza aj názov kmeňa Hopi. Ten znamená mierumilovní ľudia. Nasledujúce zábery ukazujú štart rakety z odpalovacej rampy. V pozadí hrá pomalá, pochmúrna hudba a ozýva sa spev hlásajúci jedno slovo: „Koyaanisquatsi“. Slovo, ktoré je aj názvom filmu pochádza z jazyka Hopi a má viacero významov: šialený život, rozpadajúci sa život, život v nerovnováhe, stav bytia/života volajúci po zmene spôsobu žitia.

Film samotný napriek tomu, že pozostáva len z obrazov a nemá rozprávaný príbeh má určitú štruktúru. V prvej časti vidíme panoramatické zábery krajiny nedotknutej ľudskou rukou napr.: Grand kaňon, Údolie smrti, Carlsbadksé jaskyne… zábery oblohy po ktorej plynú zrýchlené oblaky a zábery vodopádov a vĺn, ktoré sú spomalené. Nasleduje časť kde už vidíme aj ľudmi postavené štruktúry. Film postupuje cez zábery ťažkej ťažobnej techniky, nukleárny výbuch a už sa naplno dostávame do fázy filmu, ktorá zobrazuje transformáciu zeme človekom. Po týchto záberoch, medzi ktorými bola napríklad Hooverova priehrada alebo uránové bane v rezervácií Navahov, nasleduje časť, kde sa po prvýkrát objavuje človek. Nachádzame sa v Kalifornii a vidíme pláž v pozadí s chladiacimi vežami jadrovej elektrárne. Scény pokračujú a zobrazujú sa nám obrazy letiska, monotónnej cestnej premávky, tankov, model bomby, ktorá zničila Hirošimu a vrchol tejto pasáže sa dostaví pri bombardovaní napalmom vo Vietname. Nastáva ticho. Ďalšia časť nám ukazuje zábery z New Yorku, mrakodrapy na Manhattane nahrádzajú kaňony a oblaky. Nasledujú pochmúrne zábery zdevastovaných budov a kamera sa zameriava na ľudí, ktorí tu žijú. Vraciame sa k zničeným budovám a sme svedkami ich demolácie. Ďalšia časť sa zameriava na masy ľudí. Pokračovanie sa nesie v duchu človek vs. moderné technológie. Zábery ľudí hrajúcich sa počítačové hry, pracujúcich v továrňach s pásovou výrobou a zábery cestnej premávky nám naznačujú, ako tieto techonólgie ovplyňujú naše životy. Posledná časť opäť začína po tichej pauze, vidíme záber mesta, štart satelitu a rôzne obvody, počítačové súčiastky, ktoré nám z dialky môžu pripomínať štruktúrou veľkomesto. Pomaly sa blíži záver a počujeme spev troch proroctiev kmeňa Hopi. Kamera sa zameriava na individuálnych ľudí. V poslednej scéne sa film vracia tam kde začal, k štartujúcej vesmírnej rakete, ktorá exploduje, v pozadí počujeme spev „Koyaanisquatsi“ a v poslednom zábere vidíme opäť nástenné malby z Horseshoe kaňonu.

Film nás núti zamyslieť sa nad dnešným svetom a spôsobom žitia, čo naznačuje už samotný názov „Koyaanisquatsi“. Poukazuje hlavne na to, ako ľudí zmenil technologický pokrok. Ako som už vyššie spomínal už prvá scéna v ktorej vidíme nástenné maľby je ukážkou rozdielu života kedysi, keď ľudia žili v súlade s prírodou, a dnešným spôsobom života ovplyvneného technológiami. V podstate dnes pre nás príroda viac-menej predstavuje zdroj surovín potrebných pre ďalší technologický rozvoj, ale už pri ich získavaní nerešpektujeme akúsi rovnováhu, ako kedysi spomínaní Indiáni Hopi, nevraciame toľko koľko si zoberieme, ale bez rešpektu berieme kde sa dá, ničíme. Toto demonštrujú zábery zo začiatku filmu kde vidíme nedotknutú krajinu, úžasné prírodné úkazy reprezentujúce svet v pôvodnom stave a za nimi nasledujú zábery ukazujúce obrovské ťažobné stroje v kúdoloch čierneho dymu.

Ideou progresu/rozvoja či už technologického alebo akéhokoľvek iného je zlepšenie životných podmienok ľudí tak aby žili kvalitnejší a šťastnejší život. Koyaanisquatsi skôr poukazuje na odvrátenú stranu technologického pokroku a teda nastoluje otázku pravdivosti tejto idei. Je náš život naozaj kvalitnejší a sme šťastnejší? Zábery cestnej premávky sú vo filme pomerne často a sú len jedným z mála príkladov toho, ako nás môže technologický progres ovplyvniť aj negatívne. Ich význam nie je ťažké odhaliť. Automobilová doprava má nesporne svoje výhody, ale čo nevýhody? Znečistenie ovzdušia, veľký hluk pri dopravných tepnách, ktorý znepríjemnuje bývanie v takýchto oblastiach…

Koyaanisqatsi_Wikimedia_01Nástenné maľby

Pri scénach, ktoré nám ukazujú vojenskú techniku a nukleárne výbuchy si môžme spomenúť na citát Alberta Einsteina: „Technological progress is like an axe in the hands of a pathological criminal” ktorý síce znie značne radikálne, ale má do istej miery pravdu. Reggiov film, môžme vnímať, ako varovný prst. V dobe jeho uvedenia určite aktuálny a dnes možno ešte viac. Napríklad zábery jadrovej elektráne pri kalifornskej pláži na ktorej sa spokojne slnia ľudia, akoby boli akousi predtuchou toho čo sa stane v Černobyle a varovaním pred ignoranciou a zahrávaním si s prírodnými silami, na ktoré sme možno ešte nedorástli. Napriek tomu sme sa nepoučili a o takmer 30 rokov neskôr sa takáto katastrofa zopakovala v japonskej Fukušime.

Koyaanisquatsi sa ale nevenuje iba deštruktívnym rizikám technológií v zmysle fyzikálnom, ale aj tomu ako na nás pôsobia po psychickej a sociálnej stránke. Zrýchlené zábery vyobrazujú ľudí ako nerozmýšľajúce masy riadiace sa iba podľa určitého vzroca, bez akejkoľvek individuality. V zábere sa objavuje reklama s nápisom „Have a barrel of fun“, ale ľudia, ktorých vidíme nevyzerajú šťastne. Nasleduje záber billboardu s nápisom „The Grand Illusion“, narážka na dnešný svet. Masy nekonkrétnych ľudí akoby redukovali ľudské bytosti iba na akési súčiastky vo veľkom stroji. Tento pocit iba umocňujú zábery veľkomiest, po ktorých nasledujú zábery počítačových súčiastok, ktoré ich svojou štruktúrou z diaľky pripomínajú a ľudia, akoby boli iba elektrické impulzy pohybujúce sa po obvodoch týchto súčiastok. A opäť zdvihnutý varovný prst pred stratou individuality, šedosťou, stereotypom, stratou ľudského kontaktu, dehumanizáciou.

San_Onofre„San Onofre Nuclear Generating Station 2013 photo D Ramey Logan“ by WPPilot

S rozvojm počítačových technológií sa ľudia stávajú iba číslami. Ako príklad stačí uviesť využívanie rôznych platobných a iných kariet, ktorých používaním poskytujeme dáta či už bankám alebo iným korporáciam o tom, čo robíme, kde nakupujeme a čo nakupujeme na základe čoho môžu pripravovať produkty šité na mieru, prípadne navrhovať reklamy, tak aby boli čo najefektívnejšie a zadelovať nás do rôznych „chlievikov“ . V neposlednom rade môže naše údaje niekto zneužiť. Tu sa naskytá opäť príležitosť spomenúť jeden citát od Madame de Stael: „Scientific progress makes moral progress a necessity; for if man’s power is increased, the checks that restrain him from abusing it must be strengthened.” Počítače spolu s televíziou tiež prispeli do k obmedzeniu skutočného ľudského kontaku. Ľudia tráviaci veľa času vo virtuálnom svete, strácajú kontakt s realitou, aj keď tu ak si spomenieme na Baudrillardovu teóriu simulakier môžme polemizovať o tom čo dnes považovať za viac reálne a čo nie.

V poslednej fáze filmu sa vraciame k štartujúcej vesmírnej rakete, ktorú vidíme vybuchnúť a záberom z Horseshoe kaňonu, kruh sa uzatvára. Vesmírna raketa reprezentuje vrchol technologického pokroku, naše dobývanie vesmíru a napriek tomu vybuchne. Je to opäť varovanie, že pýche predchádza pád? Možno by sme ako ľudstvo mali spomaliť, predtým než nás naše vlastné technologické výtvory pohltia a snažiť sa viac o vázojmné rešpektovanie a to nielen vo vzťahu k iným ľudským bytostiam, ale aj vo vzťahu k prírode (John Croft: „Any culture that destroys its own life support systems and calls that progress is totally insane.”) a tiež sa nerozvíjať iba po technickej stránke, ale nezabúdať ani na morálnu stránku a sociálne aspekty bytia.

[imdb_movie_detail title=“tt0085809″ detail=“poster_image“] Hodnotenie IMDB: [imdb_movie_detail title=“tt0085809″ detail=“imdbrating“] Ocenenia: [imdb_movie_detail title=“tt0085809″ detail=“awards“]

Zdroje:

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Koyaanisqatsi.svg

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:GreatGalleryedit.jpg

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:San_Onofre_Nuclear_Generating_Station_2013_photo_D_Ramey_Logan.jpg#/media/File:San_Onofre_Nuclear_Generating_Station_2013_photo_D_Ramey_Logan.jpg

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.