Film & TV Film 2010+ Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Irrational Man

Woody Allen vo svojom novom filme privádza profesora menom Abe Lucas (Joaquin Phoenix) do nového mesta, aby tu na univerzite vyučoval filozofiu. Abe je skeptik bez energie a chute do života. Jeho jedinou priateľkou je jednosladová whisky, klebety však v súvislosti s jeho povesťou skloňujú aj početné milenky či meskalín. Nič z toho nepopiera, no momentálne si chce len odkrútiť vyučovacie hodiny a mať čo najrýchlejšie pokoj. Ten ale nekorešponduje s nadšením, ktoré u obyvateľov malomesta jeho príchod vyvolal.

Hneď na uvítanie sa mu ponúkne známa “oddaná” manželka z fakulty Rita (Parker Posey), s ktorou Abe absolvuje neúspešný pokus o súlož. Takto sa dozvedáme, že jeho životná kríza sa prejavuje aj v intímnej oblasti. Problém si obaja aktéri tohto vzplanutia logicky nechajú pre seba a profesorov šarm tak v očiach ostatných zostane nepoškvrnený.

Irrational_Man_Offi

Po tom ako pochváli esej svojej študentky Jill (Emma Stone), ktorá o ňom v kruhu svojich blízkych už dávno predtým básnila, neubráni sa dávať svoje sympatie najavo ani táto jeho ďalšia obdivovateľka. Študentka a jej mentor spolu začínajú tráviť čoraz viac času v spočiatku čisto platonickej rovine. Jill však jeho kúzlu podľahne, čo ju postupne vedie k vyznaniu lásky, rozchodu s priateľom a po dlhšom otáľaní zo strany učiteľa napokon aj k fyzickému zblíženiu. Úspešný sexuálny styk s ňou a ešte skôr aj s vekovo vhodnejšou Ritou ale predchádza kľúčová udalosť, ktorá mu nečakane obnoví chuť do života.

Ide o rozhovor cudzej ženy, ktorý si spolu s Jill náhodne vypočujú v reštaurácii. Žena sa ponosuje svojim známym na zlomyseľného sudcu, plánujúceho rozhodnúť o vydaní jej detí do opatery ex-manžela. Abe a Jill sú týmto zážitkom zaujatí a pohoršení, čo ich vedie k rojčeniu nad možnosťou, ako by pomohlo, keby sudcu, ktorého meno si zapamätali, postretlo nejaké nešťastie. Zatiaľ čo Jill sa tým zaoberá čisto teoreticky, Abeovi sa v hlave už roja scenáre o realizovaní vraždy. A ako to v podobných filmov býva, napriek svojej neskúsenosti na poli kriminality nadobudne presvedčenie, že ide o dokonalý zločin, nakoľko sudcu doposiaľ nepoznal a nemá preto ani motív, čo by ho automaticky malo stavať mimo okruh podozrenia.

Tu sa môžeme pohrávať s myšlienkou, či sa Woody Allen k vymysleniu tejto zápletky inšpiroval klasickým filmom Alfreda Hitchcocka Strangers on a Train (1951), kde hneď na začiatku filmu nastala situácia, v ktorej cudzinec osloví spolucestujúceho vo vlaku a na základe ich rozhovoru dospeje k názoru, že obaja sa potrebujú zbaviť niekoho zo svojho okolia, a tak by v rámci vyhnutia sa podozreniu pomohlo, keby si tie vraždy proste prehodili.

Tiež by sa dalo uvažovať nad charakterom hlavnej postavy, ktorá sa vyznačuje pocitom nadradenosti, keďže chce rozhodovať o živote a smrti ostatných, v súvislosti s fenoménom Nadčloveka Friedricha Nietzscheho. Je teda celkom paradoxné, že tento známy filozof vo filme nebol priamo spomenutý ani ústami Abea, ktorý by si naňho ako človek z oboru v podobnej situácii istotne spomenul.

Niečím podobným sa zaoberal aj popredný predstaviteľ klasickej ruskej literatúry F.M. Dostojevskij vo svojej knihe Zločin a trest, ktorá sa naopak vo filme už vyskytla.

irrational_man_trailer

Prirovnávanie k iných autorom a ich dielam by som na teraz zavŕšil ďalším filmom majstra napätia Alfreda Hitchcocka Rope (1948), kde sa antagonisti opájali vykonaním vraždy len z dôvodu fascinácie nad podstatou tohto skutku. Podobne ako Abe, ktorý ani tak necíti empatiu k úbohej žene, ktorej tým pomôže, ale myslí si, že v živote je potrebné vyskúšať všetko. A teda aj vraždu.

Zvyšok príbehu už do veľkej miery zostručním, aby som nevyzradil úplný záver. Abe pristúpi k vykonaniu svojej vražednej myšlienky. Rozhodne sa pre otravu sudcu kyanidom, pretože si naštudoval informácie o jeho spoľahlivosti, čo ho aj vedie k posmešnej poznámke o tom, že asi na jeho účinnosti niečo bude, keď tento jed využívajú filmári a spisovatelia v detektívkach pomerne často. Podarí sa mu ale vraždu vykonať? Ostane jeho skutok neodhalený dvomi ženami, ktoré sú mu najbližšie a o príbehu nešťastnej ženy v sudcovej moci vedeli? Ako to dopadne, keď sa človek zahráva s vecami mimo jeho chápanie a morálne kompetencie, ktoré zvykneme označovať ako osud?

Znalci tvorby Woodyho Allena už asi vedia, že sa v tejto súvislosti dajú spomenúť aspoň dva ďalšie režisérove filmy – Crimes and Misdemeanors (1989) a Match Point (2005).

Takmer úplným zanedbaním postavy Ritinho “parohatého” manžela som si ja osobne zase pripomenul Scény z manželského života (1973) Ingmara Bergmana, kde naopak milenec nevernej ženy existoval iba v rozprávaní manželov, no na plátne sa neobjavil vôbec.

irrational_man_woodya1

Mladá Jill je pre Abea však zásadnejšia, jeho činy bude ovplyvňovať až do konca. Rozum, ktorý ju k tomu vedie je nevinnejší ako glorifikovaný um jej vzoru, tohto Iracionálneho muža. Nezabudne mu pripomenúť, že jedna vražda vedie k ďalším a pomyselná hranica v tom, čo je človek schopný ešte vykonať a čo už nie takto prestáva existovať.

V zdanlivo nepodstatnej časti filmu jej Abe vyhrá na strelnici baterku. Tá ale nie je bezvýznamná. Keď ju budeme považovať za symbol svetla nádeje, že jeho život má ešte nejaký zmysel, spomeňme si ako cynicky potom vyznie jej záverečné využitie, ktoré vám už neprezradím.

Vo filme chýba neurotické alter-ego Woody Allena, čo v jeho nekomediálnych dielach nie je úplná novinka. Voice-over hlavnej postavy v zlomovej druhej polovici však pomerne často naberá kadenciu, ktorá tento temperament nápadne pripomína. O trochu viac som tu už postrádal častejšiu prítomnosť zapamätania či citovania hodných bonmotov, pre autora tak príznačných. Kvalitný príbeh na pomedzí reality a estetiky frustrácie z nedokonalosti povahy ľudstva, ktorý je režisérovi vlastný, spolu s istým hereckým prejavom ústrednej dvojice vyššie spomenuté subjektívne nedostatky kompenzuje a očakávaniam dostojí.

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz