Film & TV Film X-1929 Kultúra & umenie Ostatné

Film: Georges Méliès

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Georges Méliès (1861 – 1938) patrí medzi prvé veľké osobnosti filmu. Bol priekopníkom v oblasti filmových efektov, prispel k vývoju filmu ako naratívneho žánru, založil prvé presklené filmové štúdio v Európe atď.

K filmu sa dostal cez bratov Lumièrovcov. Ako známa osobnosť, pohybujúca sa v parížskom šoubiznise, bol pozvaný na ich prvé premietanie pomocou kinematografu, ktoré sa uskutočnilo v roku 1895 v parížskom Grand café. (Viac si môžete prečítať v článku tu.)

George_Melies

Tým, čo predviedli bratia Lumièrovci bol tak nadšený, že im ihneď ponúkol, že odkúpi ich nový prístroj, kinematograf. Bratia ale ponuku odmietli s tým, že podľa nich prístroj nemá takú hodnotu a ich predstava bola skôr taká, že prístroj bude slúžiť pri vedeckej práci. Méliès na druhej strane videl ihneď veľý potenciál kinematografu. Vychádzal zo svojich skúsenosti, ktoré získal ako majiteľ Théâtre Robert-Houdin na Boulevard des Italiens, ktoré založil známy iluzionista.

Boulevard_des_Italiens

Prvé filmové pokusy

Divadlo odkúpil v roku 1888 a v priebehu ďalších 9 rokov ho zdokonaľoval, vytváral nové triky, ilúzie. Tu zastával pozíciu riaditeľa, producenta, scénaristu a dizajnéra kostýmov. Všetky tieto skúsenosti neskôr pretavil do svojej filmovej tvorby.

Prvú „kameru“ si zostrojil v roku 1896 z animatografu, ktorý kúpil od angličana Roberta W. Paulsa. Prístroj si patentoval pod názvom Kinètographe Robert-Houdin. Zaujímavosťou je, že ho nazýval mlynčekom na kávu, alebo guľometom, na základe zvuku, ktorý vydával. O rok neskôr už technológia na toľko pokročila, že v Paríži boli dostupné na predaj kamery od Gaumonta, Lumièrovcov a Pathého. Svoj „mlynček na kávu“ teda Méliès nahradil novším modelom.

Koncom roka 1896 zakladá spoločnosť Star Film a točí svoje prvé filmy. Tie boli väčšinou bez väčšej invencie a inšpiroval sa hlavne tým, čo robili bratia Lumièrovci. Napríklad Partia kariet (Une partie de cartes 1896, jeho prvý film) je remakeom Partie de cartes (1985) od bratov Lumièrovcov. Podobne aj jeho ďalšie prvotiny ako Výjav z ulice, Odchod z továrne, Kováč atď. Tiež sa považuje za objaviteľa tzv. stop triku, na ktorý prišiel keď sa mu zasekla kamera (aj keď Edison ho objavil v Amerike už o niečo skôr). Dôsledkom bolo, že pri premietaní záberov sa zrazu natáčaný povoz zmenil na pohrebný voz. Ten sa na miesto povozu dostal počas chvilkového zastavenia kamery. Tento trik sa stal charakteristickým pre jeho tvorbu. Prvýkrát ho použil vo filme Zmiznutie dámy u Roberta Houdiniho (Escamotage d’une dame au théatre Robert Houdini 1896).

Už v jeho ranej tvorbe ale môžeme nájsť aj výnimky. Napríklad v jeho filme Hrôzostrašná noc (Une nuit terrible 1896) sa prejavuje jeho zmysel pre teatrálnosť a príbeh. V tomto filme hrá sám Méliès muža, ktorý sa snaží spať ale jeho úsile narúša veľký chrobák. Tu vidíme odklon od bežného zaznamávania diania okolo seba a zameranie sa na vytvorenie vlastného príbehu. V tomto smere bol Méliès iný ako Lumièrovci, ktorých zaujímalo hlavne vedecké využitie a preto dali kinematograf do rúk etnografom nech dokumentujú svet. Méliès sa viac zameriaval na využitie umeleckého aspektu kamery.

Začiatkom roku 1897 stavia prvé presklené filmové štúdio v Európe, kde mohol ďalej rozvíjať svoje filmové produkcie a prácu so špeciálnymi efektami. Svojou tvorbou prekračuje hranice obyčajného oživenia fotografie na plátne a využíva skúsenosti, ktoré získal z divadla. Na plátno sa snaží preniesť to, čo predvádzal na divadelnej scéne. Vo svojich filmoch využíva divadelné triky: javiskové prepadliská, neviditeľné laná, vznášajúcich sa hercov atď. Tieto postupne prispôsobuje špecifiákm filmu. Postupne využíva prelínanie, zrýchlené natáčanie, dvojexpozíciu atď. Jeho produkcie sa postupne stali viac bohatými na rôzne kostými a dekorácie, ktoré boli buď úplne vymyslené alebo robené v rokokovom štýle. Všetky dekorácie maľoval Méliès osobne.

Melstud2

Filmové štúdio.

Filmové žánre

Méliès je priekopníkom vo viacerých filmových žánroch. Natočil prvý film “pre dospelých“ Po plese (Après le bal 1897). Tento film je prvým, ktorý poznáme, kde je zachytená nahota na filme. Vo filme účinkuje Jeanne d’Alcy, ktorá sa neskôr stala manželkou Mélièsa.

Vo svojom filme (Le Manoir du diable 1896) zase zábŕdol do hororu. Napriek tomu, že film mal skôr vyvolať úžas s použitých efektov, môžeme ho pre postavy, ktoré sa v ňpm nachádzajú považovať za prvý horor. Inovatívny je aj svojou dĺžkou 3 minúty, ktorá na tú dobu bola veľmi ambiciózna.

V roku 1899 zas natočil féerie (francúzsky divadelný žáner s fantastickým dejom) Popoluška (Cinderella 1899) je prvým Mélièsovým filmom, kde využíva viacero rôznych scén. Tento film bol zároveň jeho prvým veľkým úpsechom. Darilo sa mu vo Francúzsku, Európskych krajinách aj Amerike.

Úspešný bol aj jeho ďalší viac-scénový film s historickým námetom Johanka z Arku (Jeanne d’Arc 1900). Prvensto má svojou dĺžkou. Je to prvý Mélièsov film, ktorý presiahol 200 metrov .

Čas najväčšej slávy a pád

Čas kedy smeruje Mélièsova popularita k vrcholu nastáva po roku 1900. V tomto období pokračuje vo vymýšľaní rôznych inovácií a zároveň stále vychádza pri tvorbe z divadla. Jeho popularita je taká veľká, že filmy, ktoré natáča napodobňujú iní tvorcovia. Napríklad aj filmová spoločnosť Edisona.

Jeho najznámejším filmom a najúspešnejším filmom je Cesta na mesiac (Le Voyage dans la Lune 1902). Méliès film distribuoval v čienobielej a v ručne maľovanej verzii.

Prvý „veľkofilm“ je založený na knihách cesta na Mesiac od Julesa Verneho a Prví ľudia na mesiaci od H.G.Wellsa.  Film začína záberom z rokovania Astronomického klubu, kde bolo prijaté rozhodnutie o ceste na Mesiac. Potom Méliès ukazuje prácu na konštrukcii veľkej strely v ktorej budú cesťovať členovia výpravy. Ukazuje aj zostrojenie obrovského dela, ktoré má túto strelu vystreliť. Štart projektilu sprevádzaný kolosálnym výbuchom sa vydaril a astronauti, rútiaci sa kozmickým priestorom míňajú planéty, na ktorých pre dekoráciu sedia v nenútených pózach úsporne oblečené tanečnice zo známeho parížskeho kabaretu Folies-Bergeres. Pristávajú na Mesiaci priamo na jeho oku. Zem sa z Mesiaca javí ako neveľká guľa rotujúca v priestore. Potom nasleduje rad dobrodružstiev: výbuch sopky, snehová búrka sprevádzaná strašným mrazom, dosahujúcim 40 stupňov pod nulou a konečne stretnutie s obyvateľmi Mesiaca, Selenitmi. Seleniti, oblečení do fantastických kostýmov neprejavujú príliš veľké sympatie voči návštevníkom zo Zeme. berú ich do zajatia, z ktorého sa však vedcom podarí utiecť. Nový štart rakety potom prebieha vo veľkom zhone, ktorý je príčinou toho, že miesto na pevnine pristávajú na dne oceánu, odkiaľ ich musívylovit zvlášť organizovaná výprava. Celé dobrodružstvo má šťastný koniec.

 

Ďalším veľkým úspechom bol film Cesta do nemožna (Le Voyage a travers l’impossible 1904). Film je opäť inšpirovaný tvorbou Julesa Verneho. Filmový kritik Lewis Jacobs o ňom napísal: „Tento film ukazuje všetky Mélièsove talenty. Jeho cit pre satiru , maľbu, divadelné vynálezy, kameru… Zložitosť jeho trikov, jeho vynaliezavosť pri mechanických pascách a trikoch, predstavivosť pri tvorbe scén a ich prepychové prevedenie z neho robia majstrovské dielo tej doby.“

Conquest_of_the_Pole_1912_Melies

Po týchto dvoch filmoch nasleduje snímok Dobitie pólu (La Conquete du pôle 1912). Príbeh filmu vychádza opäť z Verneho diela a zároveň zo skutočnej udalosti. Film žiaľ nemal komerčný úspech a prispel k Mélièsovmu bankrotu. K tomu okrem iného prispela aj ekonomická kríza na konci 19. storočia a Prvá svetová vojna. Napriek tomu je tento film pokladaný za kvalinté umelecké dielo a niektorí ho považujú aj za najlepší Mélièsov film.

Po roku 1914 sa Méliès sťahuje do úzadia. V roku 1923 prehráva súd o zložené budovy. Na sklonku života Méliès končí bez peňazí a v zabudnutí. Ovdovelý si berie za manželku Jeanne d’Alcy, herečku z jeho filmov. V nasledujúcich rokoch predáva v obchode svojej ženy hračky a cukrovinky na stanici Montparnasse. 14 rokov sa o neho nikto nezaujíma, až v roku 1928 ho náhodou spozná jeden novinár. Méliès vtedy predávala noviny v uliciach Paríža. Jeho priatelia mu nakoniec zorganizujú zbierku a kúpia mu trafiku na Montparnasse, kde predáva tabakové výrobky a hračky. Tento obchod vedie do roku 1933, kedy je už príliš starý a presúva sa do domova dôchodcov v Orly. V 20. rokoch 20 storočia dochádza k jeho znovuobjaveniu vo francúzskych filmových kruhoch a jeho filmy sú opäť premietané. Dôsledkom je, že v roku 1931 dostáva od Louisa Lumièra, na plese Ministerstva školstva, rád Čestnej légie.  Méliès zomiera 21. janúra 1938 vo veku 77. rokov.

Kolekciu Mélièsových filmov nájdete na tejto stránke https://archive.org/details/georgesmelies .

Zdroje:

http://www.victorian-cinema.net/melies

http://nemy-film.sweb.cz/Prvni_kroky_filmu/Georges_Melies.html

http://www.imdb.com/name/nm0617588/bio?ref_=nm_ov_bio_sm

https://en.wikipedia.org/wiki/Georges_M%C3%A9li%C3%A8s

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.