Film & TV Film 1930-1949 Filmové obsahy a výklady

Film: Dedička

Hollywoodske melodrámy už od počiatku zvukového filmu ilustrovali kultúrnu identitu národa, ktorého sužovali revolučné udalosti v časoch, ktoré jeho umeleckí autori najmä v kostýmovom romantizme bezodne skrz rôzne príbehové formy referovali. Príbeh Dedičky – The Heiress (1949) je situovaný do roku 1849 a už vo svojej dejovej kostre preukazuje na asymbiózne pomery majetkových vlastníctiev a rozdielnosti spoločenskej sorty jeho obyvateľov. Táto ambivalentnosť patrila do výraznej rozporuplnosti vo vývoji vzťahov postáv, ktoré sa dostávali do bližšieho pomeru. Samozrejme, tých vzťahovačných úpätí a rozdielností v melodramatickom či romantizujúcom schémate (ako napr. spoločenské konvencie správania, obliekania, komunikácie atď.) umocňuje emocionálnu stránku jeho naratívnych výpovedí, ktorých čakajú nástrahy i rozdielne očakávania jednotlivcov na veci spoločného razenia.

Na filozofiu zrkadliacej percepcie a rekonštrukcie medziľudských vzťahov bol William Wyler priam stvorený. Jeho citlivé režisérske oko veľmi intuitívne kooperovalo s možnosťami epického i konštruktívneho rozprávania. Ako udalosti odohrávajúce sa v jeho filmoch a premietajúcej do malinkej kocky môžeme vidieť vášnivé rozvraty i návraty, pochmúrne i radostné nálady osôb prežívajúcich najdôležitejšie udalosti svojich životov. Wyler navyše z predlôh perfektne spozoroval mozaikové turbulencie, ktoré vrcholný účinok (ktorý sa snažil svojsky navodiť) jeho diela obohacujú a rozvíjajú. Inými slovami, Wyler svoje úsilie vsádza na jedinečnosť štýlu, pevnú kontrolu nad mizanscénou, dbajúc na každučké okienka strihovej skladby, dôležitosť sujety v kontemplácii so štruktúrou diela a na prostriedky, ktoré z konzervatívneho nasmerovania tradičného hollywoodskeho poňatia vykazujú istú mieru vnútrozáberového experimentovania.

 

Ako sme už naznačili, dej príbehu sa odohráva v New Yorku roku 1849 a dostáva nás do časov, kedy veľa o pozícií človeka v spoločnosti vypovedalo jeho postavenie a krédum. Catherine Sloper (výborne s vrtkou premenou hrajúcou Oliviou de Havilland) sa má stať budúcou dedičkou svojho majetného otca Dr. Austina Slopera (Ralph Richardson). Ten jej lásku preukazuje v každej príležitosti a dáva jej na zreteľ možné osudné rozhodnutia (ktoré by možno z vlastnej nerozvážnosti bola učinila a taktiež…), ktorými by sa svojvoľne vzdala toho, čím disponuje, alebo, ako by mohla byť jej láskavá povaha pre zištné ciele pochybných špekulantov zneužitá.

Catherine si uvedomuje nemožnosť nahradenia vlastností, ktorými disponovala jej nebohá mama a pripútaná k mienke svojho šľachtičného otca sa snaží nájsť šťastie, ktorému sa akosi stránila celé tie roky. Osudným sa jej stalo zoznámenie sa s Morrison Townsendom (tajomný a tak trocha šarmantný Montgomery Clift). Morris sa vo vzletnom rozpálení pokúša získať si srdce nádhernej Catherine, čo sa mu mimoriadne úspešne aj darí. Catherine je mu maximálne odovzdaná, avšak ešte netuší, že jej otec mladému, nie veľmi zámožnému a s neznámou minulosťou dobrodružnému mladíkovi nedôveruje. V tejto fáze sa začína pokojná zápletka vyostrovať a dramatizovať.

William Wyler načrtáva svoj typický uhladený štýl rozprávania: záber-protizáber, profilácia postáv, sila mizanscény, práca v interiéroch, či kostýmy, ktorýmisi určuje nízkotonážny rytmus filmu. Jeho koncept odrozprávania spočíva  v odkrývaní medziľudských vzťahoch, fibrilácii hraničných stavov a disharmónie, ktorej predchádzala istá tŕnistá cesta, za ktorou sa vyostrí to, čo sa dlhú dobu nahromadilo. Melodramatická kostra mu teda slúži v rozvíjaní emocionality a spoznávaní postáv.

Catherine je ako osobnosť nevinná a zraniteľná, zúfalo hľadá pozornosť a docenenie od svojho otca. Morris tento element dopĺňa a rozširuje o energickú vizáž, vitalitu a veľkodušné sľuby, pre ktoré Catherine v zanietenej rozjarenosti napokon vnútorne „podmaňuje“. Keď už nesúlad medzi otcom a párom narastal do stále sa zvyšujúceho nepochopenia, Catherine s Morrisom naplánovali jednej noci útek, ktorými by si splnili svoje neskrotné milenecké túžby. Teda, plánovaný útek šiel evidentne na vrub Catherine, Morris sa akosi nezjavil. Odvtedy ho nevidela a frustráciu z celej situácie hodila na otca, ktorý práve prežíval ťažkú chorobu. Zbrane vlastné Morrisa a čiastočne otca Slopera vrátila svojim „učiteľom“ v plnej „kráse“. Wyler sa vo vyhrocujúcich fázach skrátka vracia k piedestálu svojich vysoko remeselných a sofistikovaných schopností. Catherine, následníčku honosného majetku pretvoril vo vskutku presvedčivý portrét premeny ženy zbavenej o životné ilúzie. V záverečnom dramatickom takte, kedy sa Morris po rokoch vracia naspäť a znovu ju žiada o ďalšiu šancu, ho stále mladá pani nemilosrdne podráža. Avšak spôsobom, aby si to čo najsladšie vychutnala…

Naratív je konštituovaný v kontinuálnom slede. Všetky fázy (s výnimkou časových prechodov odlúčenia) slúžia k vypovedacej schopnosti melodramatickej štruktúry spadajúcej až k tragickým prvkom kostýmového romantizmu. S Toverovým okom navodzujúcim k priamej diváckej zúčastnenosti nadväzuje na Tolanda a ďalších Wylerových kameramanov, ktorí naraz pozmenili osobitý štýl na úkor rozprávacieho celku. Dedička – The Heiress (1949) je citlivo natočeným dielom, rozširuje možnosti divadelnej adaptácie a Hollywoodskeho storytellingu, tak zvyknutým na rozpracovanie šablónovitých schém. I záverom je jasné, že Wylerova proporcionalita odkrýva množstvo nečakaných zvratov a rozhodne ňou frivolnými nuansami obohacuje dramaturgické zvyklosti americkej naratívnej kinematografie 40rokov.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.