Film & TV Film 2010+ Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Film: Citizenfour

V roku 2003 nastúpil 20-ročný Edward Snowden k špeciálnym jednotkám americkej armády, odkiaľ bol však po zlomení oboch nôh prepustený. Následne začal pracovať pre NSA (National Security Agency – Národná bezpečnostná agentúra, v súčasnosti najväčšia informačná a bezpečnostná služba v USA) na ochrane tajných zariadení. Jeho ďalší kariérny postup smeroval už do CIA na poste IT špecialistu. V roku 2007 dostal miesto s diplomatickou ochranou v Ženeve. O 6 rokov neskôr, 20. mája 2013, vošiel do hongkongského hotelového apartmánu spolu so štyrmi notebookmi s priamym prístupom k najväčším štátnym tajomstvám USA, aby sa tu stretol s novinármi z denníku The Guardian. To, čo im prezradil, sa stalo jednou z najväčších afér v národnom i medzinárodnom meradle modernej histórie.

Dokument uzatvára „trilógiu o súčasnej Amerike“ režisérky Laury Poitras. Predchádzali mu filmy Moja zem (My Country My Country, 2006) a Prísaha (The Oath, 2010). Moja zem sleduje život bagdadského lekára a politického kandidáta dr. Rijadha a jeho rodinu počas šiestich mesiacov pred ostro sledovanými voľbami. Prísaha sa zameriava na Ali Jandala, jemenského taxikára a bodyguarda Osama bin Ládina, a Salima Ahmeda Hamdana, ktorý robil bin Ládinovi vodiča v Afganistane. V oboch prípadoch je zvolená veľmi intímna forma, ktorá pred divákom otvára svet z perspektívy hlavných postáv a v niektorých momentoch sa silne blíži až rozprávaniu klasického hraného filmu. Z toho dôvodu by bolo možné Lauru Poitras obviniť z istej manipulatívnosti, avšak jej metódy sú spoľahlivé a dosahujú veľmi silného účinku na diváka. Neinak je tomu v prípade Citizenfour.

citizenfour-1024

Dokument sa nesnaží o obvyklý objektívny postup pozostávajúci z výpovedí množstva „hovoriacich hláv“ predstavujúcich aktérov, svedkov či odborníkov na danú problematiku. Pracuje s úzko vymedzenou skupinou ľudí okolo Edwarda Snowdena. Snowden ako hlavný informátor predostiera novinárom i divákom najzásadnejšie informácie a postupne odkrýva zložitý kontext. Funguje preto ako hybateľ „deja“ a hlavná postava, ktorá je na dokument prekvapivo dôsledne charakterizovaná a poľudštená – v reálnom čase vidíme jeho reakcie na správy o aktuálnom dianí, dozvedáme sa o jeho vzťahu s priateľkou a sme v jeho bezprostrednej blízkosti keď sa spustí hotelový protipožiarny alarm alebo ho priateľka informuje o návšteve agentov u nich doma. Vďaka tomu nás dokáže film jednoduchšie vmanipulovať do cítenia so Snowdenom a prijatím jeho perspektívy (preto opakovane používa veľké detaily na znepokojeného či napätého Snowdena i vo chvíľach, ktoré nemajú faktickú dokumentárnu hodnotu, a dokonca dôjde i na jeden hľadiskový záber keď Snowden pristúpi k oknu), i keď sa nám jeho motivácie môžu zdať trochu pochybné.

CITIZENFOUR (2014) Edward Snowden and Glenn Greenwald in Hong Kong

CITIZENFOUR (2014)
Edward Snowden and Glenn Greenwald in Hong Kong

S tým úzko súvisí výstavba dokumentu, ktorá využíva i ďalšie postupy fikčného, respektíve príbehového filmu (ešte konkrétnejšie ide o konšpiračný thriller v štýle dokudramatických filmov ako Všetci prezidentovi muži, Let č. 93 alebo Frost/Nixon). Tým, že sa sústredí prevažne na jednu primárnu líniu, dodržiava chronologickú postupnosť a ako hlavné prostredie volí hongkongský „konšpiračný apartmán“ (v ktorom sa vďaka kamere sami akoby bezprostredne ocitáme), inteligentne vytvára pôdu pre gradáciu a napínavé zvraty. Jasne určený protagonista Edward Snowden funguje ako sprievodca na nekonečnom mori informácií, údajov a databáz, v ktorého temných hlbinách sa skrývajú neviditeľné žraloky ako NSA a CIA. Navzdory vlastnej manipulatívnosti sa tento postup ukazuje ako veľmi správny – pri zameraní sa čisto na dokumentárnu faktickosť by bola orientácia na tomto mori pre tvorcov i divákov zhola nemožná. Dostatočne to ilustruje samotné narábanie s informáciami v dokumente, ktoré sa neúprosne množia, zoskupujú do stále zložitejších vzorcov a vyvolávajú frustráciu z pocitu bezmocnosti a nemožnosti vyznať sa v komplikovaných sieťach tajných služieb, vládnych spravodajcov a bezpečnostných agentúr. Nebyť prítomnosti Snowdena, zostali by nepreniknuteľné i naďalej.

4_CITIZENFOUR

Niet pochýb o tom, že je Citizenfour, hlavne vďaka odvahe oceňovanej Laury Poitras experimentovať s hranicami dokumentu a fikčného filmu jedným z najdôležitejších krokov v oblasti súčasnej dokumentaristiky. A je potešujúce, že to nie je len voľbou atraktívnej témy. Upomína sa tak na to, na čo sa často zabúda – že dôležitá nie je len téma (ktorá existuje sama o sebe i bez filmu), ale predovšetkým jej podanie.

O autorovi

Michal Baranovič

Michal Baranovič

Študuje estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho najväčším záujmom je sledovanie filmov a písanie o nich, čo mu zostalo už od pôsobenia ako recenzent v redakcii školského časopisu na gymnáziu. Z voľného času mu však značný kus odkrajuje i literatúra či hudba, občas tiež divadlo a výtvarné umenie. Zaujíma sa aj o japonskú kultúru a spoločnosť, k čomu neodmysliteľne patrí všetko od samurajov až po anime. V súčasnosti by sa rád stal kritikom a aktívne prispieva na viacero webov i do tlačených periodík.