Film & TV Film 1970-1989 Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Film: Blízke stretnutie tretieho druhu

Ako sa dajú dômyselne využiť šokové terapie a záhadné, až nevysvetľujúce zjavenia v médiu zvanom film? Samozrejme, pokiaľ nechcete vami prerozprávaný príbeh analogicky nestavať iba do pozície lacnejšej a komercializovanej agitky, musíte túto variabilnú tematiku rozviesť v trošku abstraktnejšiu a predstavami obohacujúcejšiu hĺbku, ako len držať sa tradičných rámcov rozprávania. Steven Spielberg priniesol do kinematografie v 70-tych rokoch akési prinávratenie hollywoodskej vážnosti a určujúceho trendu po niekdajšom úpadku štúdiového systému. UFO ošiaľ nevyužil v ponuré a katastrofické konzekvencie možných udalostí, ale v cestu pokory a vrúcneho rešpektu.

Originálny názov Close Encounters of the Third Kind z roku 1977 odvrátil z obľúbeného entertainment(ového) členenia apokalyptickej predlohy H.G.Wellsa – Vojny svetov v čosi citlivejšie a tajomnejšie. Prítomnosť nadpozemských vecí si ako diváci uvedomujeme od samého začiatku. No a práve z týchto poznatkov, resp. postupne sa odhaľujúcich metód a z formalisticky výborne uchopených mizanscén náznakovosti a vizuálnej štylizácie máme možnosť utlmenejšie precítiť danú dejovú skladbu. Rozhodne na to, ako je rodinne načrtnutá a s akou typicky vykreslenou americkou mentalitou je (domácnosť, susedia, média) prezentovaná v niektorých pasážach, pôsobí v celku nekonvenčne. Nehľadá odpovede na nezodpovedané otázky a nesnaží sa omielať inteligenčnú dispozíciu diváka bezbrehým poučovaním, fanúšikov si získava práve tým nenásilným poňatím, humanistickými koncepciami a filozofiou života, ktorá je v danej metaforickej významovosti zrozumiteľnejšia.

Roy Neary (Richard Dreyfuss) je priemerným Američanom pravidelne sledujúcim televízne správy a labužníckym konzumentom všetkého, čo je momentálne „in“. Z dosiaľ neznámych dôvodov začne posadnutosťou v záhrade kopať hlinu a na viacerých miestach vypadáva elektrina. Jeho ženu Ronnie (Teri Garr) takéto správanie desí, ale postupne veci naberú na spád a tím okolo profesora Claudea Lacomba (Francois Truffaut) navyše na podobných miestach skúma stratené vojnové stroje z čias druhej svetovej vojny. Celé mesto sa nevie povzniesť cez túto mágiu a len zopár z nich sa podarí doraziť na miesto činu, zahalené rúškami utajovaní. Mimozemské bytosti prišli do nášho sveta v nevedomí, čo činia a film vo finálnej fáze vyvrcholí Royovým oddaním sa a následnému nástupu na ich vesmírnu loď. Samozrejme dej je rozvrstvený všakovakými odbočkami a súvzťažnou interakciou vedľajších liniek, ktoré dopomohli výslednému efektu.

Jednou z najvážnejších výhrad k takto vedenej réžii filmu, ktorú kritici považujú za kľúčovú, je Spielbergova relatívne priehľadná charakterová čitateľnosť a patetické rodinné princípy, ktoré vraj implementoval na akejsi šokovej báze a kontradikcii zaujať masy a neponúknuť žiadne závažné filozofické predslovy a patričnú dávku pesimizmu. Osobne si myslím, že po Čeľustiach prišiel z jeho strany celkom odvážny a progresívny počin vzdávajúci sa povrchných naratívnych vzorcov a staviaci atmosféru na ambivalentnej vyváženosti správaní postáv s okolím, ktorých neurčité očakávania primeli v priateľské splynutie. Poteší filtrovaná kamera (Vilmos Zsigmond), intencia zvuku, rozmach zvukových (Frank Warner) a mixážnych efektov, ako i samotná výprava. Film si nepomáha vzťahovou, ani obrátkovou gýčovosťou, neopakuje produkčný patent a my, čo sme mali to šťastie a videli tento film, už naňho nezabudneme.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.