Hudba Kultúra & umenie

Eugen Suchoň: Žalm zeme podkarpatskej

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Eugen Suchoň (25.9.1908 – 5. 8.1993) patrí k najvýznamnejším slovenským skladateľom a zároveň k zakladateľom modernej slovenskej národnej hudby. Pre lepšiu predstavu Suchoň má spoločensko-kultúrny význam pre slovenskú hudbu, ako Bedřich Smetana pre tú českú. O túto pozíciu sa Eugen Suchoň zaslúžil viacerými dielami ako napríklad Baladická Suita (1935), opera Svätopluk (1935), kantáta Žalm zeme podkarpatskej (1938), či opera Krútňava (1949).

Žalm národa slovenského

Kantáta Žalm zeme podkarpatskej medzi týmito dielami vyčnieva nielen preto, že ide o jedno zo Suchoňových vrcholných diel čo sa týka formovania slovenského národného štýlu, ale aj Suchoňovho osobného štýlu.

Môžeme sa opäť vrátiť k prirovnaniu s Bedřichom Smetanom a povedať, že Žalm zeme podkarpatskej, je pre slovenskú hudbu, ako Vltava pre tú českú. Suchoň v tomto diele zachytil lásku k rodnej zemi, súcit s jej skúšaným ľudom trpiacim biedou a zároveň vyjadril nádej do budúcnosti.

Na dielo sa treba pozerať aj v kontexte doby jeho vzniku, v rokoch 1937-38. Okrem toho, že Suchoňovi v tom čase zomrel otec a rodina sa sťahuje z Pezinku do Bratislavy, vo vzduchu visí Mníchov, nástup fašizmu, a svet sa nachádza na prahu ďalšej svetovej vojny. Nepokoj skladateľa vychádzajúci z predzvesti udalostí, ktoré sa črtali v blízkej budúcnosti, cítiť aj v samotnej skladbe.

  Nedbal_Suchon_BalloKarel Nedbal, Eugen Suchoň a Ivan Ballo sedia nad Žalmom zeme podkarpatskej (zdroj: Eugen Suchoň v kontexte doby a kultúry)

Žalm zeme podkarpatskej vznikol na text básne Jaroslava Zatloukala, zo zbierky Vítr z polonin. Suchoň spolu s hudobným kritikom Ivanom Ballom po dovolení Zatloukala, pôvodný český text básne Podkarpatskoruský žalm poslovenčil a aplikoval na slovenské pomery.  Zbierka vraj na Suchoňa urobila taký dojem, že už po prečítaní v ňom znel povestný výkrik „Zem!“, ako odpoveď na trápenia ľudu v medzivojnovom období.

Kantáta Žalm zeme podkarpatskej je komponovaná pre miešaný zbor, tenor sólo a veľký orchester. Z kompozičného hľadiska sa v nej ukazuje Suchoňova schopnosť dynamicky využiť expresívne možnosti zvoleného obsadenia. Zároveň sa v skladbe použitím kontrastu, lyrickými pasážami prechádzajúcimi do monumentálne kulminujúcich orchestrálnych pasáží, hlási k veľkej romantickej tradícii. Pri budovaní harmonickej a melodickej štruktúry skladby uprednostňuje Suchoň v horizontálnej vrstve  menšie intervalové skoky a v expresívnosti vertikálnej vrstvy inklinuje vo vzájomných harmonických vzťahoch k disonancii, ktorú ale podáva prirodzeným spôsobom. Skladba mala premiéu 17. marca 1938 v SND v Bratislave, pod vedením dirigenta Karla Nedbala.

Žalm zeme podkarpatskej bol od začiatku koncipovaný ako troj-časťová kompozícia blížiaca sa podobe vokálnej symfónie.

V prvej časti skladby hudba a zbor vyjadrujú tragédiu stáročia skúšaného ľudu a s ňou spojené pocity ako hnev, smútok a bolesť. Dynamické descendenčné pasáže orchestra a zboru zdôrazňujú v tejto overtúre hĺbku zúfalstva. Po jej doznení prechádza Suchoň do kontrastnej, lyrickej pasáže, ktorá vrcholí v monumentálnom finále, a následne sa opäť vracia do pochmúrnej atmosféry.

V druhej časti sa tenorové sólo strieda so zborom a navzájom si odpovedajú. Sólista vstupuje do lyrickej atmosféry deja, ktorú vytvára liturgický zbor, s veľkou intenzitou výkrikom „Zem!“. Postupne aj s podporou orchestra, obviňuje ľud (zbor) z pasivity a snaží sa ho budiť z monotónnosti vekov. Táto časť končí smutným konštatovaním, že veľa obyvateľov Slovenska, muselo odísť z krajiny: „Zem ty hôr, zem ty biedy, zem ty riek a údolí, na more tvojho ľudu ruky idú…“.

Tretia časť začína zdanlivou rezignáciou ale dynamika a atmosféra finálej časti sa postupne menia s skladba graduje. K ženským sopránovým hlasom sa pridávajú mužské hlasy a hudba charakterizuje postupné prebúdzanie sa z driemot. Žalm zeme podkarpatskej končí v dramatickom finále, v ktorom sa nádej na lepšiu budúcnosť: „Zem, krása uplakaná, daj nám snívať o jari, s dažďom kvetov z mrákot pozbieraj nás, z biedy vysloboď nás.“ Mieša s obavami: „Na aký kríž zem chcete pribiť nás?“. Kantáta Eugena Suchoňa, Žalm zeme podkarpatskej, zostáva aj dnes výnimočným dielom s hlbokým odkazom, neoddeliteľne spojené so slovenskou kultúrou.

Zdroje:

Naďa Hrčková: Eugen Suchoň v kontexte doby a kultúry, Music Centre Slovakia, 2008

Jozef Kresánek: Národný umelec Eugen Suchoň, SVKL (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry), 1961

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.