Hudba Kultúra & umenie

Eugen Suchoň: Žalm zeme podkarpatskej

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Eugen Suchoň (25. september 1908, Pezinok – 5. august 1993, Bratislava) patrí k najvýznamnejším slovenským skladateľom a zároveň k zakladateľom modernej slovenskej národnej hudby. Suchoň má spoločensko-kultúrny význam pre slovenskú hudbu podobne ako Bedřich Smetana pre tú českú. O túto pozíciu sa Eugen Suchoň zaslúžil viacerými dielami ako napríklad Baladická Suita (1935), opera Svätopluk (1935), kantáta Žalm zeme podkarpatskej (1938), či opera Krútňava (1949). Spolu s Alexandrom Moyzesom a Jánom Cikkerom patrí k predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny.

Názov: Žalm zeme podkarpatskej;

Vznik: 1938;

Dĺžka: 42 min.


Žalm národa slovenského

Kantáta Žalm zeme podkarpatskej medzi týmito dielami vyčnieva nielen preto, že ide o jedno zo Suchoňových vrcholných diel čo sa týka formovania slovenského národného štýlu, ale aj Suchoňovho osobného štýlu.

Môžeme sa opäť vrátiť k prirovnaniu s Bedřichom Smetanom a povedať, že Žalm zeme podkarpatskej, je pre slovenskú hudbu, ako Vltava pre tú českú. Suchoň v tomto diele zachytil lásku k rodnej zemi, súcit s jej skúšaným ľudom trpiacim biedou a zároveň vyjadril nádej do budúcnosti.

Na dielo sa treba pozerať aj v kontexte doby jeho vzniku, v rokoch 1937-38. Okrem toho, že Suchoňovi v tom čase zomrel otec a rodina sa sťahuje z Pezinku do Bratislavy, vo vzduchu visí Mníchov, nástup fašizmu, a svet sa nachádza na prahu ďalšej svetovej vojny. Nepokoj skladateľa vychádzajúci z predzvesti udalostí, ktoré sa črtali v blízkej budúcnosti, cítiť aj v samotnej skladbe.

  Nedbal_Suchon_BalloKarel Nedbal, Eugen Suchoň a Ivan Ballo sedia nad Žalmom zeme podkarpatskej (zdroj: Eugen Suchoň v kontexte doby a kultúry)

Žalm zeme podkarpatskej vznikol na text básne Jaroslava Zatloukala, zo zbierky Vítr z polonin. Suchoň spolu s hudobným kritikom Ivanom Ballom po dovolení Zatloukala, pôvodný český text básne Podkarpatskoruský žalm poslovenčil a aplikoval na slovenské pomery.  Zbierka vraj na Suchoňa urobila taký dojem, že už po prečítaní v ňom znel povestný výkrik „Zem!“, ako odpoveď na trápenia ľudu v medzivojnovom období.

Kantáta Žalm zeme podkarpatskej je komponovaná pre miešaný zbor, tenor sólo a veľký orchester. Z kompozičného hľadiska sa v nej ukazuje Suchoňova schopnosť dynamicky využiť expresívne možnosti zvoleného obsadenia. Zároveň sa v skladbe použitím kontrastu, lyrickými pasážami prechádzajúcimi do monumentálne kulminujúcich orchestrálnych pasáží, hlási k veľkej romantickej tradícii. Pri budovaní harmonickej a melodickej štruktúry skladby uprednostňuje Suchoň v horizontálnej vrstve  menšie intervalové skoky a v expresívnosti vertikálnej vrstvy inklinuje vo vzájomných harmonických vzťahoch k disonancii, ktorú ale podáva prirodzeným spôsobom. Skladba mala premiéu 17. marca 1938 v SND v Bratislave, pod vedením dirigenta Karla Nedbala.

Žalm zeme podkarpatskej bol od začiatku koncipovaný ako troj-časťová kompozícia blížiaca sa podobe vokálnej symfónie.

V prvej časti skladby hudba a zbor vyjadrujú tragédiu stáročia skúšaného ľudu a s ňou spojené pocity ako hnev, smútok a bolesť. Dynamické descendenčné pasáže orchestra a zboru zdôrazňujú v tejto overtúre hĺbku zúfalstva. Po jej doznení prechádza Suchoň do kontrastnej, lyrickej pasáže, ktorá vrcholí v monumentálnom finále, a následne sa opäť vracia do pochmúrnej atmosféry.

V druhej časti sa tenorové sólo strieda so zborom a navzájom si odpovedajú. Sólista vstupuje do lyrickej atmosféry deja, ktorú vytvára liturgický zbor, s veľkou intenzitou výkrikom „Zem!“. Postupne aj s podporou orchestra, obviňuje ľud (zbor) z pasivity a snaží sa ho budiť z monotónnosti vekov. Táto časť končí smutným konštatovaním, že veľa obyvateľov Slovenska, muselo odísť z krajiny: „Zem ty hôr, zem ty biedy, zem ty riek a údolí, na more tvojho ľudu ruky idú…“.

Tretia časť začína zdanlivou rezignáciou ale dynamika a atmosféra finálej časti sa postupne menia s skladba graduje. K ženským sopránovým hlasom sa pridávajú mužské hlasy a hudba charakterizuje postupné prebúdzanie sa z driemot. Žalm zeme podkarpatskej končí v dramatickom finále, v ktorom sa nádej na lepšiu budúcnosť: „Zem, krása uplakaná, daj nám snívať o jari, s dažďom kvetov z mrákot pozbieraj nás, z biedy vysloboď nás.“ Mieša s obavami: „Na aký kríž zem chcete pribiť nás?“. Kantáta Eugena Suchoňa, Žalm zeme podkarpatskej, zostáva aj dnes výnimočným dielom s hlbokým odkazom, neoddeliteľne spojené so slovenskou kultúrou.

Zdroje:

Naďa Hrčková: Eugen Suchoň v kontexte doby a kultúry, Music Centre Slovakia, 2008

Jozef Kresánek: Národný umelec Eugen Suchoň, SVKL (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry), 1961

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.