Hudba Kultúra & umenie

Eugen Suchoň: Malá suita s passacagliou

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Eugen Suchoň (25. september 1908, Pezinok – 5. august 1993, Bratislava) patrí k najvýznamnejším slovenským skladateľom a zároveň k zakladateľom modernej slovenskej národnej hudby. Suchoň má spoločensko-kultúrny význam pre slovenskú hudbu podobne ako Bedřich Smetana pre tú českú. O túto pozíciu sa Eugen Suchoň zaslúžil viacerými dielami ako napríklad Baladická Suita (1935), opera Svätopluk (1935), kantáta Žalm zeme podkarpatskej (1938), či opera Krútňava (1949). Spolu s Alexandrom Moyzesom a Jánom Cikkerom patrí k predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny.

Názov: Malá suita s passacagliou;

Vznik: 1931-32, rev. 1945;

Dĺžka: 11 min. 40 sek.


V roku 1931 začal mladý Eugen Suchoň štúdium v triede  Víťezslava Nováka na Majstrovskej škole pri Pražskom konzervatóriu. Novák mal v obľube zrozumiteľnú a prehľadnú kompozičnú stavbu a preto na hodinách nechával študentov analyzovať diela Bacha a Beethovena. Jeho cieľom bolo ukázať študentom, že aj komplikované myšlienky alebo pocity sa dajú vyjadriť jednoduchým hudobným postupom a pritom ich informačná hodnota, ktorú posúva ďalej poslucháčovi môže zostať nezmenená. To bolo jedným z dôvodovou prečo bola súčaťou výuky úloha skomponovať passacagliu – hudobnú formu založenú na variačnej technike. Študent v celej skladbe pracoval iba s jednou melodickou témou, ktorú musel variovať. Tak vznikla aj skladba Eugena Suchoňa – Malá suita s passacagliou. U Nováka okrem Suchoňa študovali aj Alexander Moyzes a Ján Cikker.

Malá suita s passacagliou je po kompozičnej stránke vystavaná na jednej základnej tematickej myšlienke, predstavenej v prvej časti – Prelúdium.  Táto myšlienka je v skladbe variovaná rôznymi spôsobmi ako napríklad augmentácia, diminúcia alebo inverzia. Suchoň v téme niekoľkokrát rozoznieva tritonus charakteristický svojim temným, depresívnym zvukom. Interval zväčšenej kvarty zároveň anticipuje jeho ďalšiu tvorbu.

V prvých dvoch častiach skladby Prelúdium a Arietta sa Eugen Suchoň snaží priblížiť melodike slovenského ľudového spevu. To ale nechce docieliť jeho kopírovaním ale vytvorením kompozičného postupu, ktorý by bol nový ale zároveň by poslucháč vedel, že jeho základom sú charakteristiky vlastné slovenskému ľudovému spevu. Tretia časť Scherzo sa nesie v žartovnejšom duchu ale postupne prechádza do Passacaglie, ktorá je najzávažnejšou časťou kompozície. V Passacaglii Suchoň buduje mohutné citové napätie, ktoré ústi do dramatického vrcholu. Následne prechádza do poslednej časťi Reminiscencia, ktorá nadväzuje kompozične a tematicky na prvú časť skladby.

Suchoň v niektorých momentoch v skladby docieluje farbu blízku impresionizmu a to inšpiráciou slovenkými ľudovými prvkami v kombinácií s čistou harmóniou a využitím prvkov starých tónin, ktoré navzájom kombinuje rôznymi spôsobmi. V iných častiach možno počuť vplyv romantických velikánov ako Richard Strauss. Malá suita s passacagliou je ukážkou fantázie, invenčnosti a tvorivosti mladého Eugena Suchoňa.

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.