Hudba Kultúra & umenie

Dominik Kopcsay: Ako skladateľ sa snažím vždy hľadať rovnováhu zvukov

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Ako si sa dostal k hudbe?

Cez svojho otca, ktorý je síce spisovateľ a novinár, ale venuje sa aj hudbe a prirodzene ma k nej viedol. Otec hral na gitaru, na synťák a počúval veľa hudby. Tak sa to začalo lepiť aj na mňa. Asi v šiestich rokoch som si zmyslel, že chcem chodiť na husle. Tomu nikto vtedy nerozumel. Asi ani ja. Doteraz si nepamätám, prečo som sa tak rozhodol. Potom neskôr som sa popri husliach začal sám učiť hrať na gitaru.

Aký je prvý zážitok spojený s hudbou, ktorý si pamätáš?

Napríklad si pamätám, že som raz doma našiel kazetu, kde bola nahrávka Queenu – Innuendo, ktorá na mňa veľmi zapôsobila. Queen bola prvá kapela, ktorú som si začal sám púšťať. Pamätám si tiež, že otec mi púšťal Kraftwerk a Depeche Mode. Tieto kapely ma tiež veľmi zaujali.

Ráno v Rádiu FM

Mohol by si priblížiť tvoj debutový album Protisvit a inšpirácie za jeho vznikom?

Ono to začalo už dávno. Keď som mal asi 10 rokov, otec kúpil notebook, a na ňom bola jedna z prvých verzii hudobného softvéru Fruity Loops (FL Studio). Vtedy som začal robiť prvé skladby. O pár rokov neskôr, keď som mal tak 14-15 rokov, som sa k nim vrátil a vymyslel som si meno Nightlines. Potom som mal obdobie, keď som založil kapelu Mesial a svoje skladby som upravoval pre koncertné prevedenie so živými nástrojmi, ale to postupne vyprchalo kvôli životným okolnostiam jej členov. Vrátil som sa teda k elektronike a k Nightlines. Aktívnejšie asi v roku 2016. Niektoré staršie skladby som dokomponoval, a taktiež som pracoval na úplne nových veciach. V tom období som cítil, že je toho vo mne veľa, čo chcem dostať von, a mal som potrebu realizovať sa. Preto som začal pracovať na albume. Najprv som chcel, aby tam bola nejaká speváčka, ale nejako som žiadnu nevedel zohnať, tak som si povedal, že tie skladby si naspievam aj sám. Z toho tiež vyplynulo, že som začal robiť slovenské texty, lebo mám pocit, že slovenčina mi viac sedí. Ako som začal robiť na nových skladbách, tak som počúval novú elektronickú hudbu, ktorá ma inšpirovala v mnohých smeroch. Po textovej stránke som vychádzal z aktuálneho diania v roku 2016, ktorý mi prišiel dosť turbulentný, napríklad čo sa týka polarizácie spoločnosti, politickej situácie u nás ale aj v globálnom dianí. Medzi ďalšie inšpirácie patria moje osobné vnútorné pochody duchovného charakteru. Koncom roka 2016 som s Adamom Dekanom (ktorý robil mix a mastering) začal album finalizovať, a začiatkom roka 2017 bol hotový.

Spomenul si, že inšpiráciou za albumom Protisvit bolo aktuálne dianie v roku 2016. Nesie v sebe album nejaký konkrétny odkaz poslucháčom?

Určite by som to neuzavrel takto jednoznačne, že je tam konkrétne posolstvo, ktoré hovorí ľudom ako vyjsť z tejto situácie alebo ako sa majú správať. To vôbec nechcem ľudom hovoriť. Skôr je to reflexia. Napríklad skladba Tieň, v nej som chcel zobraziť človeka, ktorý prepadol nenávisti, v podstate extrémistu, ale potom som si uvedomil, že tá skladba je aj o mojich negatívnych stránkach, o nejakom tieni v sebe samom. Čiže možno to posolstvo je, začať od seba, ale nejako by som to negeneralizoval.

V tvojej hudbe možno badať syntézu rôznych kompozičných postupov. Ako by si definoval seba ako skladateľa a kto sú tvoje vzory?

Nechcel by som sa nejako zaradzovať. Môžeme to zovšeobecniť a definovať ako elektronickú hudbu, ale tým, že toho veľa počúvam, a ide o naozaj rozmanité žánre, tak si myslím, že sa nemôžem nejako definovať. Je pravda, že som bol vychovaný na elektronickej hudbe, na Kraftwerk a Depeche Mode, ale tiež aj na progresívnom rocku ako King Crimson. Už od začiatku to teda bolo dosť pestré. Časom som si našiel cestu aj k hip-hopu a klasickej hudbe. V poslednej dobe ma dosť ovplyvňoval Massive Attack, konkrétne EP Ritual Spirit, ale aj posledný album Davida Bowieho. To sa možno odrazilo aj v Protisvite. Ako skladateľ sa snažím vždy hľadať rovnováhu zvukov. Zvuk musí byť dobrý, a zároveň tam musí byť originálny melodický nápad, a harmónia by sa mala vyvíjať. Aj keď možno práve pri kompozícii takejto hudby sa musím strážiť, aby to nebolo príliš komplikované. Niekedy sa potom môže stratiť informácia, ktorú som chcel povedať.

Ty študuješ kompozíciu na VŠMU, a na medzinárodnej súťaži Generace v Ostrave si dvakrát vyhral cenu. Aký máš vzťah ku klasickej hudbe?

Prvý krát som vyhral 2. cenu so skladbou pre husle sólo, ktorá bola zároveň prvá skladba, ktorú som začal skladať keď som prišiel na VŠMU. Minulý rok som vyhral tiež 2. cenu so skladbou Universum in Milanolo, ktorú som napísal priamo pre Milana Paľu, na album, ktorý bol venovaný hudobnému nástroju Milanolo. To je hudobný nástroj, ktorý bol vytvorený špeciálne pre Milana, a dal by sa opísať ako niečo medzi husľami a violou. Ku klasickej hudbe som sa viac začal dostávať, keď som sa pripravoval na štúdium na VŠMU. Vysoká škola mi dala veľa. Dozvedel som sa o množstve nových skladateľov a o procese klasickej hudobnej kompozície. Mám rád napríklad Beethovena, Igora Stravinského, Wolfganga Rihma ale aj Arva Pärta. Tých skladateľov je dosť, a počúvam v podstate všetko. Pre mňa je dôležité, aby v hudbe bola emócia a nejaká energia. To sa nesmie vytratiť.

Príprava na nahrávanie albumu Protisvit s Adamom Dekanom

Aké to je byť na Slovensku mladým skladateľom? 

Ak by som to mal zhrnúť celkovo, tak na Slovensku to má mladý skladateľ klasickej hudby ťažké. Má to ťažké s možnosťami štúdia, a je skôr na ňom, ako do hĺbky sa tomu bude venovať. Určite to nie je ale márne. Kolegovia si hľadajú svoju cestu, a každému sa nejako darí uplatňovať sa. Niektorí robia festivaly klasickej hudby, niektorí hrajú v ansámbloch, a určite tu je množstvo mladých kvalitných skladateľov.  Ja som teraz napríklad spoluorganizoval študentský festival Orfeus, na ktorom sa prezentovali skladatelia z viacerých ročníkov, a myslím si, že všetky tie skladby boli kvalitné. Skladateľom sa tiež lepšie darí presadiť sa svojimi skladbami v zahraničí. Je to samozrejme ťažké, živiť sa tým. Človek sa musí napríklad vyznať v grantoch. Na druhej strane je tiež ťažké s takýmto zameraním pracovať v práci, ktorá sa ho vôbec netýka. Nedá sa niekde robiť osem hodín, a potom ešte komponovať. Možno je to teda z tohto pohľadu ťažké, ale ja som napriek tomu rád, že som išiel študovať na VŠMU.

Mohol by si priblížiť, o čom je skladba Prečo, prečo?

Ťažko sa to interpretuje úplne konkrétne. Pre mňa je v živote veľmi podstatné práve vnútorné prežívanie človeka a jeho reflexia. Tá skladba hovorí, že som si prežil jeden veľmi silný vnútorný duchovný zážitok. Niečo, čo na mňa značne zapôsobilo a spravilo na mňa silný dojem. Nebudem to škatuľkovať do nejakého konkrétneho náboženstva. To nie je dôležité. Podstatné je, že sa k tomu zážitku stále vraciam, napriek tomu, že to už bolo pred viacerými rokmi. Vnútorne to na mne zanechalo nezmazateľnú stopu. Ten zážitok ma stále posúva ďalej.

Čo teraz počúvaš, a čo ťa minulý rok najviac oslovilo zo slovenskej scény?

Ako som už spomínal David Bowie a jeho posledný album, Depeche Mode, ktorých posledný album sa mi tiež páči, pretože reflektuje spoločenské dianie, a prišiel mi originálny aj zvukovo. Zo slovenskej scény Tante Elze, ktorej album mi príde veľmi silný a spirituálny, Tolstoys, s ktorých speváčkou mám na albume aj spoluprácu, a NVMERI.

Ako si reagoval, keď si sa dozvedel, že si sa ocitol v zozname na Radio_Head Awards?

Je to iba prvé kolo, ale samozrejme, že už len to, že som sa tam ocitol, ma potešilo, a vážim si to. Som rád, že ľudia za mňa môžu hlasovať.

Ako vnímáš súčasný kultúrny život na Slovensku. V čom vidíš pozitíva, a v čom negatíva?

Problém kultúry na Slovensku je ten, že je vládou, politikmi, a možno aj väčšinovou spoločnosťou braná ako niečo, čo nepotrebujeme, čomu sa venuje úzky okruh ľudí. Chýba uvedomenie si, že kultúra je znakom vyspelosti spoločnosti, jej odrazom. Spoločnosť s vysokou kultúrou sa správa kultúrnejšie nie len z pohľadu umenia, ale napríklad aj vo vzťahoch. Umenie má tiež vplyv na duchovný vývoj človeka. Ťažké je to tiež z hľadiska financií, a toho, aké postavenie majú umelci v spoločnosti. To vnímam negatívne. Musím ale povedať, že za posledné roky sa situácia zlepšuje. Ako pozitívum vnímam napríklad vznik Fondu na podporu umenia. Tiež keď si porovnám podmienky v 90-tych rokoch za mečiarizmu, spomeňme si na Divadlo Stoka, tak je to dnes určite lepšie, hoci tak silný fenomén, ako Stoka z 90. rokov, tu možno chýba. Čo sa týka hudby, tak tej sa darí, o čom svedčí aj to, koľko albumov vyšlo minulý rok. Napriek tomu sa hudbou veľa ľudí stále nevie živiť, ale to sa tiež zlepšuje. Dobré je tiež, že po Slovensku vznikajú nové kultúrne centrá, čo je podstatné pre rozvoj spoločnosti. Niektoré veci by sa teda dali zlepšiť, a niektoré sa už zlepšujú.

Tvoj odkaz čitateľom?

Buďte na seba dobrí a snažte sa robiť to, čo vás baví, a vypočujte si moju hudbu. (smiech)

facebook.com/nightlines

ajlavmjuzik.bandcamp.com

Dominik Kopcsay – Nightlines

 

 

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.