Hudba Kultúra & umenie

DJ Yanko Král: Treba si zachovať svoju úroveň, to je primárna vec

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Ako si sa dostal k dj-ingu? Kto bol alebo aj je tvojou inšpiráciou, a ktoré momenty zo svojej kariéry dj-a považuješ za zlomové, ktoré najviac ovplyvnili tvoje hudobné smerovanie a to, kde sa dnes po hudobnej stránke nachádzaš?

Vyrastal som v hudobníckej rodine, ale vážna hudba ma nikdy nejako neťahala. Celé to prišlo akosi spontánne. Začiatkom 90. Rokov, keď bola dostupná prvá káblovka, tak som začal pozerať MTV a veľmi ma ovplyvnil aj nemecký hudobný kanál Viva 2, ktorý dnes už neexistuje. Tam som začal sledovať prvýkrát dj-ing. Samozrejme, bola to doba bez internetu a možnosti prístupu k informáciam boli obmedzené. K samotnému  hraniu som sa prepracoval postupne, keď som začal počúvať hip-hop.  V 90. rokoch sa postupne organizovali prvé väčšie hip-hopové akcie a tam som zistil, že ma dj-ing veľmi ťahá. Vždy ma fascinovalo, keď som videl tie dva gramofóny s mixpultom a technické dj-ovanie. Konkrétne vzory som nemal. V tej dobe som bol zarytý undergound-ista a to ma najviac ťahalo, ale nebol to vyslovene nejaký jeden interpret. Hip-hop ma vtedy zaujímal celkovo.

Pamätáš si svoju prvú akciu, kde si vystupoval ako dj?

Svoju úplne prvú akciu si pamätám. Konala sa v klube Gergaz, ktorý už dnes neexistuje a ľudia si tento názov skôr spájajú s labelom Gergaz. Bolo to v Moravskom Svätom Jáne na Záhorí a spoznal som sa tam so Zverinom, ktorý sa vtedy volal Mc Fikus. Vystupovali tam už dnes neexistujúce kapely Zlé kone a Severná strana a celú akciu organizoval Hugo Potrok z Malaciek, ktorý neviem, či ešte rapuje. Bol to mega underground. Klub sa nachádzal v CO kryte, ktorý pripomínal také malé Účko (U.Club). Toto bolo moje prvé hranie.

yanko_kral_5gsFoto: Lukáš Gomboš

Čo to pre teba osobne znamená byť dj-om? Čo ťa na práci dj-a najviac baví alebo napĺňa?

Celkovo ma asi najviac baví na tom to, samozrejme, keď už si v tom zbehlý, že ak máš na akcii nejký crowd, tak ním vieš hýbať, ako keby si ho ovládal. Neviem, či to čitateľ pochopí, najlepšie je asi keď to človek zažije. Vieš sa akoby zohrať s tými ľuďmi a vytvárať svojskú atmosféru. To, čo cítiš ty, vieš preniesť prostredníctvom trackov na iných ľudí.

Pokiaľ viem, tak v minulosti si pôsobil napríklad ako koncertný DJ H16 a na konte máš niekoľko mixtape-ov, ale nelákalo ťa to niekedy vyprodukovať vlastný album?

Niežeby ma to nelákalo. Robím si svoje edity, robím si svoje blendy. To znamená, že ak sa mi v nejakom tracku nepáči napríklad basová linka, tak si to viem upraviť podľa svojich predstáv. Do budúcnosti nevylučujem, že niečo nevydám. Toto už hovorím niekoľko rokov dokola (smiech). Ono je to pre mňa zložité v tom smere, že si to vyžaduje strašne veľa času. Celý ten proces je takým spojením IT-čkariny a hudobného talentu. Keď si človek vyberie softvér, s ktorým chce pracovať, musí sa mu venovať, naučiť sa v ňom robiť. Ďalej nastupuje vyhľadávanie pluginov a pod. V princípe to nie je nič zložité, ale človek nad tým musí stráviť strašne veľa hodín. Nechcem sa vyhovárať na čas, ale asi je to u mňa skôr o tej trpezlivsti. Do budúcnosti to teda nevylučujem, chcem sa posúvať ďalej, ale momentálne to nie je v mojich top prioritách.

Ako si pripravuješ svoj dj-ský set? Tým myslím, či máš nejaké kritéria výberu trackov, ktoré doň zaradíš. Vyberáš ich podľa toho či sa ti páči napríklad melódia, podľa toho, čo je práve populárne, podľa témy akcie kde hráš alebo jednoducho improvizuješ priamo v klube podľa publika?

V prvom rade, nikdy nehrávam track, o ktorom by som nebol presvedčený. Aj keď sa v mojom playliste nájdu tracky, ktoré sú dnes aktuálne, tak nepodlieham trendom v tom zmysle, že toto letí, tak to musím hrať. Nerozlišujem podľa toho, či je to underground alebo mainstream, ale podľa toho, či je to dobrá alebo zlá hudba. Track, ktorý hrám, sa mi musí hlavne páčiť. Po technickej stránke, ak idem niekde, kde som predtým nehral, tak si zisťujem kto tam hral predomnou, aký je to klub a typ akcie, aby sa nestalo, že tam prídem a oni budú čakať niečo úplne iné. Pred akciou si potom dopredu pripravím kostru z vybraných trackov, ktoré by som chcel zahrať. Nie je to ale tradičný playlist, že ideš od jedného tracku k druhému, aj keď niekedy sa dá hrať aj tak. Skôr sa snažím improvizovať podľa crowdu, podľa toho, na čom sa ľudia bavia.

yanko_kral_3jpgFoto: Lukáš Gomboš

Máš vždy v zálohe pripravený nejaký špeciálny track, ktorý vieš, že keď pustíš, tak prebrie publikum?

Mám niekoľko takýchto trackov, ktoré mám pocit, že šliapali od začiatku a budú šliapať vždy. Vždy ich mám v zálohe a niekedy ich vytiahnem ako zbraň. (smiech) Príklad neuvediem, je to „firemné tajomstvo“ haha. Ale tak zoberme si napríklad kapelu Prodigy. Track Out of Space oslávil pred niekoľkými dňami 25 rokov. Fascinujúce je na tom to, že je starší ako časť osadenstva na párty a všetci ho poznajú a žijú naňho. Podľa mňa ho budeš počuť aj o ďalších 25 rokov hrať v klube.

Tým, že sa momentálne okrem hrania venuješ aj relácii Scéna_FM dostáva sa ti pod ruky veľké množstvo hudby. Čo ťa v poslednej dobe najviac oslovilo po hudobnej stránke a máš nejaký najobľubenejší track, napriek tomu koľkokrát si ho už počul a nejaký, ktorý fakt nemusíš?

Najviac ma osloví, keď počujem nejaký kvalitný track a zistím, že to je domáca tvorba. Na Slovensku pribúda dobrá hudba a to ma teší asi najviac. Veľmi fandím ľuďom ako Inkwall, Jimmy Pé, Fvlcrvm, Subtension a ďalší. To sú borci, ktorí majú ambície hrávať po celom svete alebo minimálne po našom kontinente. Zo svetovej hudby si za posledné týždne idem nové tracky od: Wiley, Crimes!, Justice, Baauer, M.I.A., RL Grime a xy ďalších… Žial s tými čo nemusím sa stretávam asi najviac. Je to vec vkusu samozrejme, ale pri hľadaní novej hudby dochádzam do styku s obrovským množstvom hnoja, ktorý zaplavuje môj news feed.

Ako si sa vlastne dostal k robeniu relácie v rádiu?

Čo sa týka tej relácie s Galagerom (Scéna_FM). Vzniklo to tak, že Galager za mnou prišiel s tým, že sa vytvoril takýto projekt a je tu táto možnosť . Ono je to trojhodinovka a vlastne sú to dve relácie.  Jedna má hodinu a je venovaná novej klubovej hudbe a ďalšie dve hodiny sú venované klubovej hudbe ako takej. To znamená, že tam máme hostí, live performance, hráme staré aj nové veci. V princípe pre mňa, tým nechcem nikoho uraziť, bolo Rádio_FM jedinou voľbou, kam by som šiel robiť. Mám tam voľnú ruku a tým, že to nie je komerčné rádio, tak nie som tlačený do toho, aby som plnil nejaké percentá komerčnej hudby. Môžeme tam púšťať čo uznáme za vhodné a to čo sa páči nám.

Keď hovoríš o tej slobode. Myslíš si, že je to niečo, čo by si mali umelci dnes viacej vážiť? Aj v kontexte toho mainstreamu.

Určite hej. Pre mňa je to obrovská pridaná hodnota a je to super, že môžeš robiť to, čo chceš. Dnes strašne veľa umelcov rieši taký problém, že nechcú moc vstupovať do mainstreamu, lebo sa cítia potom blbo a zapredaní. V každom prípade človek by mal robiť to, čo cíti a nemyslím si, že umelci musia mať z mainstreamu mindrák. Pokiaľ teda nespravia nejaký totálny prešľap alebo to robia bez chrbtovej kosti. Treba si zachovať svoju úroveň, to je primárna vec. Keď robíš kvalitnú vec, tak prečo by o nej ľudia nemali vedieť… Tiež si treba uvedomiť, že aj tak budú vždy ľudia, čo budú nadávať. Nezavďačíš sa nikdy všetkým, vždy bude niekto pičovať, že si underground a ten druhý, že si mainstreamový kolotočár. Každý má na veci iný uhol pohľadu. Preto musíš robiť to čo baví teba a nerieš to, čo od teba čaká tvojich 10 kamarátov, s ktorými chodíš na pivo. Čiže netreba sa snažit vyhovieť úplne každému, lebo to ani nejde. Základ je srať na tieto predsudky. Keby som sa mal riadiť názormi tých ľudí, tak by som asi ani vôbec nehral a kúsal si doma nechty a rozmýšľal, že čo mám vlastne robiť.

yanko_kral_top2Foto: Lukáš Gomboš

Aký je tvoj názor na zmeny medzi old-school-ovým dj-ingom na vinyloch a moderným dj-ingom, kde s technologickým vývojom potreba používať vinyly v podstate odpadla? Myslíš si, že to nejakým  spôsobom ovplyvnilo zvuk a štýl jednotlivých dj-ov v zmysle kvality a aj určitej originality, či unikátnosti?

Keď sa prechádzalo z vinylu na digitál, tak ja osobne som prešiel. Kebyže mám na to teraz frflať, že prečo sa dnes nehrá z vinylov, tak mi to príde asi také isté, ako pýtať sa, prečo už ľudia nepozerajú filmy z VHS. Doba ide dopredu, je to pohodlnejšie, človek si nekrivý chrbát keď musí nosiť 30kg vinylov na pleci, a zároveň to otvára nové možnosti. Dj-ovi to ponúka väčšiu flexibilitu, je to komfortnejšie  a nové technológie podporujú aj kreativitu. Čiže vnímam tento proces jednoznačne pozitívne. Možno jediné negatívum, alebo ani nie negatívum v pravom slova zmysle, vidím v tom, že dnes može byť dj-om už naozaj hocikto.  Dovolím si povedať, že dnes sa dá dj-ovať aj z telefónu. Ale zas ľudia nie sú blbí a vnímajú to. Napríklad, často sa stretávam s tým, že idem niekam hrať a nemajú tam normálne gramce a spýtam sa teda, či tam majú cd-playery. Ľudia sú z toho prekvapení a hovoria mi, že si cenia práve to, že hrám z gramcov, aj keď je to už digitálne. Ľudia to stále nejakým spôsobom vnímajú ako istý nad level, za ktorým stojí robota a talent. Ako som spomínal, tým, že je ten prístup k hraniu jednoduchší,  dnes môže byť DJ hocikto, ale aj tak sa musíš hraniu venovať a mať talent. Čiže nevidím to teraz ako negatívum, že tu dnes máme oveľa väčšie množstvo dj-ov. Vždy sa to vyfiltruje, pretože ľudia chcú toho, kto vie hrať. Je jedno, či hrá z cd-playerov, gramofónov alebo má na to nejakú konzolu, pretože zaujímavé je to, čo ide von z reprákov a nie to, z čoho to púšťa.  Neriešim, či má niekto konzolu a to automaticky znamená, že nevie hrať. Ja sa nad tým nepohoršujem, pre mňa za mňa, nech tam aj plieska na hrniec, ale keď to dáva zmysel, tak je to pre mňa dobré.

Čo ti je bližšie. Hranie v klube alebo bar?

Každé má svoju atmosféru, ktorá je iná. Podstatné je to, že či sa na to v danom momente cítiš a chceš sa prispôsobiť. Napríklad, keď hrám na malej akcii, ktorá je skôr loungeová, tak vtedy rád rozohrávam, pretože môžem púšťať tracky, ktoré by som inak v prime-time nepustil. Vychutnávam si to a hrám kľudné veci, ktoré mi ľúbia. Na loungeovom hraní si strašne cením, že keď zahrám nejaký track, ktorý vôbec nie je party track, ale nejaká listeningová vec a začnú za mnou chodiť ľudia a vypytovať sa, čo to je, lebo sa im to páči. To je na týchto akciách super.

yanko_kral_4gsFoto: Lukáš Gomboš

Podieľal si sa nejako na novom albume H16? Prípadne, uvidíme ťa na koncertoch?

Nepodieľal som sa na ňom vôbec. S H16 som nehral, ak sa nemýlim, už tri roky. Nepohádali sme sa ani nevznikol nejaký konflikt. Vyvinulo sa to tak prirodzene. Niežeby som úplne škrtol s hip-hopom, ale odjakživa ma zaujímali aj iné formy elektronickej hudby. Ja som vlastne vyrastal na metale a punku, čiže až potom neskôr prišiel hip-hop. Ešte by som sa vrátil k digitálnemu dj-ingu. S jeho príchodom už človek nie je nútený si nakupovať x/y platní, ktoré stáli extrémne veľa peňazí. Čiže keď som hral hip-hop, tak som sa musel zameriavať hlavne na hip-hopové vinyly, aby som mal stále najnovšie veci, a nemohol som si z finančného hľadiska dovoliť nakupovať úplne inú hudbu. Keď prišiel prechod na digitál, tak sa to celé otvorilo. Vždy som chcel hrávať crossover hudobných žánrov.

Ako insidier, aký je tvoj názor na vývoj hip-hopovej scény na Slovensku? Tým narážam na to, že v porovnaní s 90. rokmi sa z undergroundu dostal tento hudobný žáner do mainstreamu.  Ako vnímaš tento proces a zmeny, ktoré priniesol?

Ja si myslím, že možno povedať, že hip-hop sa úplne zmenil. Ale v princípe je to tak aj s inými hudobnými žánrami. V každom hudobnom žánre nájdeš kopec hnoja ale aj dobrých vecí, a tak je to aj s hip-hopom. Aj v novej vlne hip-hopu, čo prišla teraz, nájdeš veľa kvalitných vecí a nie som zástanca toho, že toto je nová vlna, tak je to celé nahovno. Tak to proste nie je. Aj v tých starých undergoundových veciach je kopec odpadu, zbytočných trackov a kapiel. Je to všade. Tak ako je to v jednom hudobnom žánri, tak je to aj v iných. Nemám teda nič proti novým veciam, ani proti tým starým. Všade sa nájde niečo dobré aj zlé.

Ako vnímaš celkovo kultúrny život na Slovensku? V čom vidíš pozitíva a v čom vidíš negatíva, prípadne čo by sa malo podľa teba zmeniť?

Z môjho pohľadu mi to príde tak, že niekedy asi od roku 2008 sa mládež začala viac rozdeľovať v tom, ako vnímajú rôzne druhy umenia, či už je to hudba alebo niečo iné a začali sa im aj viacej venovať. Myslím, že to tu predtým do takej miery nebolo. Dnes mi to pripadá ešte vyhrotenejšie v tom, že sa to delí buď na totálny mainstream alebo takých uvedomelejších ľudí.  Myslím si, že ľudia sa dnes viacej zaujímajú o umenie, či už je to dizajn, architektúra, maľba… ale možno to tak vnímam iba ja, že som dospel, že som starší, možno je to teraz móda, trend… Netuším. Mizerný mainstream tu ale bude existovať stále a vždy tu bude kopec odpadu. Na druhej strane existuje aj isté percento ľudí, ktorí to umenie udržujú na úrovni. Ten pomer sa samozrejme môže meniť, ale vždy bude asi vládnuť viac tá vec, ktorá je možno menej zaujímavá z umeleckého pohľadu, teda hlavný prúd.

Tvoj odkaz fanúšikom a čitateľom?

Robte to, čo vás baví a nesnažte sa robiť to čo vás nebaví, lebo to nikdy potom nejde a je to nahovno. Ľudia sú potom frustrovaní a volia Kotlebu. (smiech)

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.

  • Janko Ondriska

    a jebnutí ľudia volia kisku alebo dzurindu