Divadlo

Divadelné predstavenie KAFKA.DREAMING.

By  | 

Hra KAFKA.DREAMING. je hra o dvoch hercov.. pojednáva o vzťahu medzi otcom a synom, ktorý podľa všetkého nie je práve najlepší. Tiež sa mi to vidí ako tvoja spoveď. Nakoľko bolo pre teba výzvou odkryť sa v takej miere keď uvážime že si stvárnil aj hlavnú úlohu?

Bol to veľký stres, s myšlienkou si v tom zahrať som koketoval od začiatku, ale úplne som sa s tým stotožnil až pár týždňov pred premiérou. Výzva to bola veľká, to áno, nedokážem robiť niečo čo pre mňa výzvou nie je, ale každá generálka a teraz každá repríza je pre mňa veľmi obohacujúca a oslobodzujúca.

Kafka_Dreaming_03Foto: Mária Švarbová, 2015

V hre je tvoj neoškriepiteľný autorský rukopis. Väčšina pohľadov u divákov bolo v napätom očakávani čo sa stane ďalej. Viem že mnohé veci a fragmenty sú veci ktoré máš rád a obdivuješ. Zároveň v príbehu nie je nič jednoznačné a predsa je tam mnoho vecí ktorých sa dá chytiť. Prečo si si zvolil takýto postup?

Nemám rád zodpovedané otázky a nemám rád keď ma divadlo nenúti premýšľať. Táto inscenácia vznikala ako so zámerom vytvoriť performatívnu inštaláciu – inými slovami, chcel som aby nebola jednoznačne interpretovateľná, aby vzniklo niečo čo kladie tisíc otázok, na ktoré jestvuje nekonečno odpovedí. Preto je každá repríza v inom priestore a každú reprízu hráme s Tilajčíkom trochu inak.

A čo ten Lynch? Bol tam že?

Bol, ale rovnako tam bol aj Cronenberg, Von Trier, Tarkovskij, Ballek, Štrbák, Vajdička.. všetci tí ostatní , oveľa väčší umelci ako ja, ktorí ma formovali, formujú a ku ktorých odkazu sa hrdo hlásim.

Kafka_Dreaming_02Foto: Mária Švarbová, 2015

Ja na všetkých umeleckých dielach v akejkoľvek podobe oceňujem atmosféru. Mal som pocit, že so v inom svete.. ktorý ma nepustil ani po odchode z predstavenia. Práca s ňou a postupné vťahovanie diváka do tvojho vnútorného sveta bolo veľmi sugestívne. Nemyslíš si že je to vec, ktorá niekoho môže odradiť?

Myslím si že fakt, že II. repríza bola vyrezervovaná a aj mnohé pozitívne reakcie svedčia o tom, že diváci sú ochotní experimentovať viac než sme si my divadelníci mysleli. A to je dobré znamenie.

Prečo Kafka? Prečo premena? David Bowie?

S Kafkom sa cítim spriaznený, asi sa identifikujem s jeho pocitom precitlivelého čudáka. Motív Premeny mi je veľmi blízky- osoba ktorá nie je vo svojom tele, neistá identita, hľadanie identity- to je moja veľká téma. No a Bowie? Pretože ,, This way or no way 

You know, I’ll be free, Just like that bluebird, Now ain’t that just like me.“

ĎakujemJ

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.