Hudba Kultúra & umenie

Dirigent Matej Sloboda a jeho Avantgarda ´60 v Novej Cvernovke

PO OKUPÁCII V ROKU 1968 SA UMELCI BUĎ UZAVRELI, BOLI ZAKÁZANÍ, EMIGROVALI ALEBO SA PODVOLILI A PREHODNOTILI SVOJU PREDCHÁDZAJÚCU TVORBU

Dirigent Matej Sloboda hovorí o projekte Avantgarda´60, ktorým predstaví spolu s komorným zoskupením Ensemble Spectrum tvorbu slovenských avantgardných skladateľov. 13. júna zaznejú v sále Novej Cvernovky skladby Zeljenku, Hrušovského, Kupkoviča, Pospíšila, Malovca a Sixtu. Hudobné zoskupenie zároveň pokrstí svoj nový album.

 Čo predchádzalo vzniku projektu Avantgarda´60? Prečo ste sa rozhodli vrátiť práve ku skladbám skladateľov Zeljenku, Kupkoviča či Hrušovkého?

Slovenským skladateľom, či už starším alebo mladším generáciám, sa komorný súbor Ensemble Spectrum venuje prakticky od svojho vzniku. Je to jeden z našich základných stavebných kameňov ako kolektívu. V roku 2014 sme si prvý krát zahrali komorné skladby I. Paríka, J. Sixtu a uviedli sme aj slovenskú premiéru skladby Divertimento per orchestra da camera od V. Bokesa. Neskôr sme si zahrali aj Kupkovičov Osemhran a Combinationi sonoriche od I. Hrušovského. Bola to jednoducho láska na prvý pohľad. Veľmi radi hráme a objavujeme zaujímavé skladby z tohto obdobia, lebo hoci by sa dalo povedať, že sa im venovalo už dostatok pozornosti, je potrebné si položiť otázku, či je slovenská hudba na tom tak dobre, aby sa im už nemusela venovať. Sú však aj diela, ktoré sa zahrali jeden, dva razy alebo sa hrali naposledy pred desiatimi rokmi. Nemôžeme si dovoliť, aby sme zabudli na vlastnú históriu. Ako príklad uvediem tri skladby. Skladba Juraja Pospíšila, významného pedagóga z bratislavského konzervatória- Trojveršia pre deväť nájstrojov znela naposledy na Slovensku pred dvanástimi rokmi na festivale Epoché 2006. Sláčikové kvarteto č. 1 Jozefa Sixtu znelo naposledy v roku 2009 na festivale Melos-Étos a skladba Malá komorná hudba Jozefa Malovca zas v roku 1979, kedy ju autor doplnil o klarinetové a violové sóla pri príležitosti vzniku štúdiovej nahrávky.

V období po okupácii mnoho umelcov filtrovalo svoje emócie práve formou tvorby, čo je jasne cítiť aj na konkrétnych dielach a vzniknutých žánroch. Roky, ktoré končia číslom 8 boli na Slovensku poznačené politickými udalosťami. Máme rok 2018 a i ten neobišla politická kríza. Tzv. kultúrna obec sa po aktuálnych marcových udalostiach rýchlo postavila na nohy, organizácie a inštitúcie sa začali spájať, vyjadrovať, prebehlo množstvo verejných diskusií, protestných koncertov, reagovali výtvarníci či divadlá. Ako je to s klasickou hudbou? Zapája sa do občianskych aktivít reagujúcich na súčasný politický stav?

Po okupácii v 1968 nastal v slovenskej umeleckej obci zaujímavý trend. Buď sa umelci uzavreli, boli zakázaní a písali do šuflíka alebo sa podvolili, prešli akousi „očistou“ a prehodnotili svoju predchádzajúcu tvorbu. Prípadne neboli ochotní sa podvoliť nanútenej estetike a emigrovali. Udalosti z februára a marca 2018 silno zasiahli spoločnosť, nevynímajúc hudobnú obec. Mohli sme na pódiách protestných koncertov zazrieť sláčikové kvarteto spolu s violončelistom Jozefom Luptákom, množstvo mojich kolegov sa zúčastnilo protestov osobne vrátane mňa a členov nášho súboru. Veľmi citlivo reagujeme na slobodu slova a tvorby, je to esenciálna súčasť každého vyspelého spoločenského zriadenia. Sme však hudobníci a preto radšej ako slovami upozorňujeme na vážnosť situácie hudbou, ktorú hráme.

Vnímame v slovenskej klasickej hudbe nejakú inováciu alebo ide o interpretovanie historických diel, ktoré sa neustále obmieňajú?

Myslím si, že je veľmi podstatné pozrieť sa na jednotlivé telesá pohybujúce sa v hudobnej sfére. Nerád by som paušalizoval. Existujú tu špičkové telesá na starú hudbu, objavujúce množstvo historicky významných skladieb potvrdzujúce existenciu bohatého hudobného života na Slovensku aj v minulosti. Zároveň sú tu činné komorné súbory zamerané na hudbu 20. a 21. storočia, významne reprezentujúce našu kultúru doma aj v zahraničí. Práve takéto iniciatívy, vzniknuté z jednotlivcov, predstavujú tú inováciu, za ktorou, žiaľ, štátne inštitúcie zaostávajú. Je to ten začarovaný kruh, ktorý akosi stále nevieme prekročiť. Ak sa pozrieme na dramaturgiu SND v sezóne 2017/2018, nájdeme v ich vlastnom naštudovaní jedno dielo autora 20. storočia- operu Krútňava Eugena Suchoňa. Ostatné sú klasiky operného sveta. Svojim spôsobom túto situáciu aj chápem. Žiadny dramaturg nebude hrať síce hodnotné a dôležité opery minulého storočia a súčasnosti v prázdnom divadle. Je však zvláštne sledovať ako zahraničné operné domy praskajú vo švíkoch pri uvádzaní opery Georga Benjamina alebo už klasickej opery Die Soldaten Berndta Aloisa Zimmermanna. Príkladov by sa našlo mnoho nielen z operného ale aj symfonického sveta. Východiskom z tejto situácie by bolo, podľa môjho názoru, skvalitnenie všeobecného vzdelania detí v umení a spoločenských vedách. Lebo pokiaľ sa mladým deťom vštepuje odmalička, že súčasné umenie je škaredé a jediná hodnota je v starom alebo „národnom, príp. ľudovom“, naša spoločnosť sa nikdy neposunie.

Ensemble Spectrum tvorí skupina hudobníkov, ktorí spolu študovali na VŠMU. Ako si sa k tomu dostal ty sám a kam ste sa od svojho vzniku posunuli?

Teleso Ensemble Spectrum je úzko spojené s predmetom Štúdium repertoáru hudby 20. storočia, kde sme pod vedením skladateľa Daniela Mateja hrali rôzne improvizované a grafické diela. Báza ľudí nadchnutých pre súčasnú hudbu bola v priestore tohto predmetu ideálna. Na škole neexistoval iný obdobný predmet, kde by sa mohli študenti stretnúť prakticky s takouto hudbou, preto si myslím, že bolo celkom logické pokračovať ďalej po načrtnutej línii. Škodou pre školu a hlavne jej žiakov je absencia tohto, prípadné iných špecializovaných predmetov v problematike interpretácie súčasnej hudby. My sme ako teleso prešli viacerými fázami a personálnymi obmenami, čo považujem za pozitívne a prirodzené. Pokiaľ sa človek nestretáva s občasným krachom, problémami, neskúša dosť, nejde naplno. Niekedy to jednoducho nevyjde po personálnej alebo finančnej strane. Treba sa však postaviť a pracovať ďalej, ešte húževnatejšie. Každý projekt je pre nás skúsenosťou, z ktorého sa niečo nové naučíme. Prednedávnom sme nahrávali naše prvé profilové CD – New Dawn, naučili sme sa z toho zase nové veci, ktoré využijeme ďalej. Je to progresívne. Tak ako sme pred piatimi rokmi začínali a borili sme sa s prvými skladbami niekedy aj mesiace, ani by sa mi nesnívalo, že o pár rokov budeme hrávať na významných slovenských festivaloch, budeme mať za sebou vyše štyridsať svetových premiér skladateľov a ďalšie množstvo slovenských premiér aj  veľkých mien ako je G. Grisey, Ph. Hurel a pod. Rozbehli sme spoluprácu so zahraničnými mladými skladateľmi, ktorú chceme ďalej prehlbovať a prispievať aspoň svojou trochou na rozvoj kultúry u nás.

13. júna o 19:30 pozývame do sály Novej Cvernovky na koncert Avantgarda´60: https://novacvernovka.eu/program/avantgarda-60

FB event: https://www.facebook.com/events/169374200403589/

Lístky v predpredaji: https://tootoot.fm/en/events/5b05a0ccd447920480d006b7

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz