Historické okienko

Desatoro Bertranda Russella pre život v zdravej demokracii

By  | 

Bertrand Russell (1872 – 1970) bol anglický filozof, od roku 1908 člen Londýnskej kráľovskej spoločnosti, a známy pacifista (za čo si v období 1. svetovej vojny odsedel pol roka vo väzení). Patrí k jedným zo zakladateľov analytickej filozofie. Spočiatku zastával stanoviská neorealizmu a bol učiteľom a osobným priateľom L. Wittgensteina. Pod jeho vplyvom prešiel k novopozitivizmu. V roku 1950 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.

Bertrand Russell vnímal historický vývoj civilizácie ako tvarovaný nešťastnou osciláciou medzi dvoma protiľahlými zlami: tyraniou a anarchiou, z ktorých každé obsahuje zárodok toho druhého. Najlepšiu cestu pre vyhnutie sa  buď jedenému alebo druhému videl Russell v liberalizme.

Náuka o liberalizme je pokusom uniknúť z tejto nekonečnej oscilácie,“ píše Russell v diele Dejiny západnej filozofie. Podstatou liberalizmu je snaha zabezpečiť spoločenský poriadok, ktorý nebude založený na iracionálnych dogmách (ako tyrania), a zabezpečiť stabilitu (ktorú anarchia podkopáva) iba s toľkými obmedzeniami, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie komunity.

V roku 1951 Russell publikoval článok v The New York Times Magazine, s názvom Najlepšia odpoveď na fanatizmus-liberalizmus s podtitulom:  „Jeho pokojné hľadanie pravdy, vnímané ako nebezpečné na mnohých miestach, zostáva nádejou ľudstva.“ V článku, Russell píše, že: „Liberalizmus nie je vierou ale skôr smernicou.  Je protikladom viery“ Ďalej pokračuje .:

„Lliberálny postoj nehovorí, že by ste mali oponovať autorite. Hovorí len to, že by ste mali mať možnosť oponovať autorite, čo je celkom iná vec. Podstatou liberálneho pohľadu v intelektuálnej sfére je presvedčenie, že objektívna diskusia je užitočná vec, a že ľudia by mali mať možnosť pýtať sa čokoľvek, pokiaľ môžu podporiť svoje otázky pevnými argumentami. Opačný názor, ktorý predkladajú tí, ktorí nemôžu byť nazývaní liberálmi, je ten, že pravda je už známa, a že spochybňovať ju je nevyhnutne podvratné.“

Článok Russel zakončuje ponukou „nových desatoro“ , ktoré majú byť radou ako žiť život v duchu liberalizmu.

1. Nič nepokladajte za absolútne isté.

2. Nemyslite si, že stojí za to, vytvárať určité presvedčenie zakrývaním dôkazov, pretože dôkazy vždy vyplávajú na povrch.

3. Nikdy neodrázdajte od premýšľania, pretože isto uspejete.

4. Ak sa stretnete s opozíciou, či už v podobe manžela alebo detí, snažte sa ju prekonať argumentom a nie autoritov, pretože víťazstvo založené na autorite nie je skutočné, ale iba iluzórne.

5. Nemajte rešpekt pred autoritou druhých, pretože sa vždy nájdu opačné autority.

6. Nepoužívajte silu na potlačenie názorov, ktoré pokladáte za zhubné, pretože ak to spravíte, tak názory potlačia vás.

7. Nebojte sa byť vo svojich názoroch výstrední, pretože každý názor, ktorý je dnes akceptovaný, bol raz výstredným.

8. Nachádzajte viac potešenia v inteligentnom nesúhlase ako v pasívnom súhlase, pretože, ak si ceníte inteligenciu, tak ako by ste mali, tak prvé značí hlbší súhlas ako druhé.

9. Buďte zo zásady pravdivý, aj keď pravda môže byť nevhodnou, pretože nevhodnejšie je snažiť sa zakryť ju.

10. Nezáviďte štastie tým, ktorí žijú v „raji hlupákov“, pretože iba hlupák by si myslel, že to je štastie.

Zdroj:

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.